Text a foto: Dr. Sabo
{gallery}priroda/lesy/chata{/gallery}
{jcomments on}
Chata. Dobrá vec. Investícia. Oddychová zóna. Súkromie. Dalo by sa to spojiť i s ďalšími prívlastkami, konštatovaniami.
Aj v Rakovnici máme v peknom horskom prostredí chaty. Sú menšie, väčšie. Jedna z nich nás zaujala pri prechádzke po chotári. Je umiestnená na miernom svahu. Šikovne vybraté miesto chránené lesom, veľkou medzou. Architektom bol miestny občan s rodinou. Zároveň robil stavbára, stavbyvedúceho a všetky remeslá spojené s celou stavbou.
Celá rodina dala do toho materiál, šikovnosť, veľa, veľa hodín práce. Výsledok stál zato. Chata stojí, slúži. Nie je len na okrasu. Využíva sa najviac na jar, v lete, jeseni. V zime pomenšie.
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
4. november – Ján Bartko (4.11.1948 Dúžava (dnes súčasť Rimavskej Soboty) – maliar, pedagóg.
Študoval na Strednej všobecnovzdelávacej škole v Rimavskej Sobote a na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pracoval ako učiteľ na Strednej pedagogickej škole v Prešove a pozdejšie, až do odchodu do dôchodku, ako vysokoškolský učiteľ na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove (dnes Prešovská univerzita v Prešove). Jeho umelecký záujem je sústredený na krajinomaľbu, aj z oblasti Gemera (Gemerské elégie, Gemerské pastorále), tvorí prevažne olejomaľby, ale maľuje aj akvarelom a pastelom. Svojou tvorbou sa prezentoval na 40 individuálnych a desiatkach kolektívnych výstavách nielen v domácich galériách a kultúrnych inštitúciách, ale i v zahraničí (Grécko, Taliansko, Česko, Poľsko, Maďarsko a i.). Bol členom v rôznych odborných porotách a v celoštátnej postupovej súťaži Výtvarné spektrum. Venoval sa metodickej činnosti pre výtvarnú výchovu na rôznych stupňoch vzdelávania v školských a kultúrnych inštitúciách. Je autorom učebníc výtvarnej výchovy pre stredné školy, spoluautorom výtvarných projektov, učebných osnov a programov pre rôzne typy výtvarného vzdelávania. Od r. 2001 je člen Slovenskej výtvarnej únie, od r. 2005 člen medzinárodného združenia ARTHOME v Aténach.. -MM-
6. november – Miloslav Takáč (4.7.1907 Tisovec – 6.11.1968 Bratislava) – právnik.
Študoval na meštianskej škole v Rimavskej Sobote a v Tisovci, na gymnáziu v Lučenci, právo na PF UK v Bratislave. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Rimavskej Sobote, potom ako sudca v rôznych mestách. Bol tlačový referent Ministerstva spravodlivosti v Prahe, legislatívny referent Ministerstva pravosúdia, vedúci Úradu verejnej obžaloby, podpredseda, neskôr predseda Najvyššieho kontrolného dvora, od roku 1944 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa na prípravách SNP ako vedúci úradu Povereníctva spravodlivosti SNR. Po oslobodení sa venoval organizácii súdnictva a advokácie. Zameral sa na problematiku čs. trestného práva a vydal niekoľko monografií, štúdiami prispieval do Právneho obzoru. Pôsobil aj ako funkcionár poľovníckych spolkov na Slovensku, bol predsedom Zväzu ochranných poľovníckych spolkov, zaslúžil sa aj kodifikáciu slovenskej poľovníckej terminológie. -MM-
8. november – Vojtech Lazár (1.11.1892 Aita Mare, Rumunsko – 8.11.1978 Košice) – geológ, historik baníctva.
Študoval na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. V rokoch 1916 –1949 pôsobil ako prevádzkový inžinier železorudných baní v Rožňave a v Železníku, riaditeľ železorudných baní v Rožňave, vedúci pracovník v Smolníku, potom pôsobil v Spišskej Novej Vsi. Organizátor bansko-geologického prieskumu, zavádzal progresívne metódy skúmania a otvárania nových ložísk, ťažby a spracovania surovín. Zaoberal sa bansko-geologickou expertíznou činnosťou a výskumom archívnych geologicko-prieskumných materiálov, svoje výskumy z oblasti baníctva spracoval v štúdii Geologicko-ložiskový výskum Spišsko-gemerského rudohoria. -MM-
12. november – Alžbeta Güntherová-Mayerová (13.10.1905 Bratislava – 12.11.1973 Bratislava) – výtvarná historička, pamiatkárka, spoluzakladateľka slovenskej umenovedy.
Študovala na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave, absolvovala odbor dejiny umenia na Univerzite Komenského v Bratislave. V 40. rokoch začala jej pedagogická činnosť na slovenských vysokých školách a v roku 1946 bola menovaná za docentku na SVŠT. Po roku 1945 pôsobila aj na Povereníctve školstva, vied a umení v oblasti ochrany pamiatok, z ktorých 14 bolo i jej zásluhou v roku 1949 vyhlásených za prvé štátne kultúrne pamiatky. V rokoch 1952 – 1955 bola riaditeľkou kaštieľa v Betliari. Po návrate do Bratislavy pracovala na Univerzite Komenského, potom na Pamiatkovom ústave a neskôr na VŠVU. Publikovala viac než 200 štúdií, monografií, recenzií. Významnou publikáciou je Súpis pamiatok na Slovensku, ktorého vedeckou redaktorkou sa stala v roku 1967. Gemeru sa venovala v štúdiách Štátny kaštieľ Betliar a okolie (1954), Štátny hrad Krásna Hôrka a okolie (1954) a i. -MM-
14. november – Mária Bancíková (14.11.1913 Klenovec – 7.1.1962 Zvolen) – herečka, učiteľka.
Už v mladosti sa prejavil jej záujem o divadlo a pôsobila v ochotníckom krúžku v Klenovci. V rokoch 1934 - 1938 študovala u J. Borodáča na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave. Ako herečka pôsobila v SND už od roku 1936. Prvé angažmán trvalo desať rokov, potom v rokoch 1946 - 1951 pôsobila na Novej scéne, od r. 1951 bola opäť členkou činoherného súboru SND. Učiteľskému povolaniu sa venovala v rokoch 1941 – 1951 ako externá učiteľka na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V divadle, filme a televízii vytvorila okolo 130 významných hereckých postáv, zúčastnila sa aj na rozvoji rozhlasového herectva. Zaoberala sa aj prekladom hier z češtiny a ruštiny. V r. 1955 je bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa. -MM-
16. november – Rudolf Krivoš (16.11.1933 Tisovec – 18.10.2020 Bratislava) – maliar.
Jeden zo zakladateľov slovenskej maliarskej moderny v 60. rokoch, venoval sa komornej figurálnej maľbe, ilustrácii i monumentálnej tvorbe pre architektúru. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v oddelení figurálnej tvorby u prof. Jána Mudrocha. Do povedomia slovenskej umeleckej verejnosti sa zapísal už v roku 1957, keď sa prezentoval na výstave pod názvom Obrazy a sochy. Výstava bola manifestačným vystúpením mladých umelcov a zároveň zakladateľov skupiny Mikuláša Galandu, ktorej vznik a tvorba bola jednou z kľúčových udalostí v modernom slovenskom výtvarnom umení. Dával dôraz na výrazné maliarske kvality obrazu, na expresívny kolorit i s použitím rozličných štruktúr v kombinácii s pieskom a nástrekmi nitrolakom. Jeho obrazy možno nájsť v galériách takmer na celom Slovensku, ale aj v súkromných domácich a zahraničných zbierkach. Jeho tvorbe sú venované monografie: Klára Kubíková: Rudolf Krivoš (1998), B. Bachratý: Rudolf Krivoš: Svedectvá, signály, odkazy (2015), J. Mojžiš: Rudolf Krivoš (2017). V januári 2014 si prevzal vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. -MM-
18. november – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Společnosti lékařsko-slowanskej, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti. Na pôde gemerského spolku v Rimavskej Sobote prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867, ktorej členmi boli lekári, lekárnici a veterinári, pôsobiaci na území župy, v Rimavskej Sobote, Rožňave, Dobšinej a Putnoku, prvým predsedom bol rožňavský rodák Gustáv Marikovský. Dvakrát do roka organizovali tzv. putovné zasadnutia na území župy (Tornaľa, Štítnik, Putnok, Jelšava, Revúca, Ratková, Dobšiná, Plešivec, Hodejov, Číž a i.) Hlavným cieľom spolku bolo udržiavať odbornú úroveň, profesionálnu súdržnosť a podporovať rozvoj zdravotníctva na území župy. -MM-
22. november – Július Farkaš (22.11.1923 Ratkovské Bystré – 23.10.2012 Bratislava) – redaktor, rozhlasový pracovník.
Základné vzdelanie získal v Ratkovej, študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval v Tisovci. Po ukončení štúdií práva na UK v Bratislave nastúpil v roku 1952 do Čs. rozhlasu v Bratislave ako redaktor, neskôr ako šéfredaktor Hlavnej redakcie pre deti a mládež. Pracoval ako dramaturg rozhlasových hier pre mládež, adaptoval do dramatickej podoby asi 30 slovenských ľudových rozprávok, ktoré sa vysielali v pravidelnom nedeľnom termíne hier pre deti a mládež. Pripravil asi 20 dramatizácií románov a noviel zo slovenskej, českej a ruskej literatúry pre mládež. Od roku 1978 bol pravidelným autorom Živých slov. Do svojich prác čerpal aj podnety z rodného kraja, najmä v dramatizáciách Dobšinského rozprávok. Bol pri zrode Detského speváckeho zboru Československého rozhlasu, bol jeho ideovým vedúcim, napísal preň "Detský rok v pesničkách, riekankách a v rozprávaní“, ktorý vyšiel na dvoch gramoplatniach v Opuse. Významným návratom do rodného kraja je jeho rozhlasová hra s prvkami v ratkovskom nárečí Bolože to v tej Ratkovej dávno, ktorá bola viackrát vysielaná v Slovenskom rozhlase. Je nositeľom viacerých vyznamenaní. -MM-