Z tých, čo boli predpísané elektronicky, systém odhalil závažnú chybu v 136-tisíc prípadoch a nedovolil ich vystaviť. Je veľmi pravdepodobné, že rovnaký pomer platí aj pri papierových receptoch a minimálne 4-tisíc z nich poistenci Dôvery nemali nikdy dostať.
Dôvera zistila, že elektronický systém vlani zabránil predpísaniu 28-tisíc receptov, v ktorých mali lekári v úmysle predpísať jej poistencom nebezpečne vysokú dávku liečiva. Elektronický systém však chybu v milisekunde odhalil a takýto recept nedovolil vystaviť.
Ďalších 85-tisíc receptov chceli lekári vystaviť duplicitne, nevediac, že rovnaký liek pacientovi v rovnakom čase už predpísal iný lekár. A 23-tisíc receptov elektronický systém stopol preto, lebo pacienti mali daných liekov doma ešte dostatok. Tieto chyby sa podarilo odhaliť vďaka tomu, že lekári lieky predpisovali elektronicky. Keď lekári recepty predpisujú na papier, prípadnú chybu nikto včas neodhalí.
„Využívanie elektronického receptu je v záujme našich pacientov. Vďaka nemu majú jednoduchý a rýchly prístup k predpísaným liekom a najmä bezpečnejšiu liečbu. Preto sme ho pred desiatimi rokmi vymysleli,“ vysvetľuje Marian Faktor, člen predstavenstva Dôvery. Elektronický recept zároveň predchádza falšovaniu receptov a zneužívaniu odcudzených pečiatok. Ak sa lekári držia papiera, porušujú zákon. Povolených je len zopár výnimiek, kedy je papierový recept opodstatnený:
- pri návštevnej službe lekára v domácom prostredí
- pri nefunkčnosti technických zariadení
- recept, ktorý vystaví lekár bez vlastnej ambulancie pre seba alebo pre svojich príbuzných
Na papierovej preskripcii sa podieľali predovšetkým lekári odborností: onkológia, diabetológia, hematológia, dermatovenerológia, infektológia a ortopédia. „Lekárom sme poslali list, v ktorom sme im vysvetlili, prečo sú elektronické recepty lepšie a že papierové môžu využívať iba v opodstatnených prípadoch, ktoré pripúšťa zákon. Veríme, že v tomto roku vystavia papierových receptov výrazne menej. Budeme to sledovať,“ dodal Marian Faktor.
Najčastejšie na papierový recept predpisovali:
- individuálne pripravované lieky
- omamné a psychotropné látky II. skupiny
- vakcíny určené pre povinné očkovanie detí
- lieky používané k dialýze pacienta
- špeciálne lieky vopred schvaľované zdravotnou poisťovňou
Najväčší prínos elektronického receptu:
- Predchádza duplicite predpisov, kedy pacient dostane rovnaké lieky od rôznych lekárov v krátkom čase, čo môže mať negatívny dopad na jeho zdravie. (V roku 2024 sme odhalili 85-tisíc duplicitných papierových receptov.)
- Systém upozorní lekára, že pacient má aktuálne dostatočnú zásobu liekov a nepotrebuje predpísať ďalšie, čím sa šetria verejné financie i financie pacienta. (V roku 2024 sme zistili 23-tisíc takýchto zbytočných papierových receptov.)
- Pri vybraných liekoch, kde môže dôjsť k predávkovaniu, systém upozorní lekára, že dávka liečiva je u daného poistenca výrazne prekročená (napríklad pri lieku s obsahom tramadolu). Predchádza tak ohrozeniu života pacienta i zneužitiu liekov. (Vlani sme evidovali 28-tisíc takýchto papierových receptov.)
- Zdravotná poisťovňa dokáže v milisekundách skontrolovať správnosť vypísania receptu a upozorniť lekára na prípadné chyby.
Matej Štepianský,
PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-