Nepriaznivo vychádza aj štatistika o užívaní liekov. Až 27,5 % hospitalizovaných poistencov Dôvery s akútnym koronárnym syndrómom neužívalo pred príhodou žiadne lieky na zníženie vysokého krvného tlaku a dokonca viac ako polovica (57,3 %) ani na zníženie LDL-cholesterolu.
Bez liečby sa však cievy postupne upchajú tukovými usadeninami nazývanými aterosklerotické pláty. Keď prasknú a náhle sa upchá tepna, vzniká infarkt. „Ideálne je, keď sa lieky na zníženie hladiny LDL-cholesterolu nasadia už počas hospitalizácie a pacient pokračuje v ich pravidelnom užívaní pod dohľadom kardiológa. Ten liečbu v prípade potreby zintenzívni, siahnuť môže aj po moderných inovatívnych liekoch. Včas nasadená farmakologická liečba efektívne znižuje hladinu LDL-cholesterolu aj riziko opakovanej srdcovo-cievnej príhody či úmrtia,“ zdôrazňuje doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc.
Na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách, existuje medzi odbornými odporúčaniami a realitou medzera. Mnoho pacientov vo vysokom riziku nedostáva, prípadne neužíva adekvátnu liečbu a želané hladiny LDL-cholesterolu dosahuje len 5 % z nich. „V slovenskom projekte IMPAKS zameranom na intenzívny ambulantný manažment po akútnom koronárnom syndróme sa nám v tejto skupine pacientov podarilo dosiahnuť prísny cieľ hladiny LDL-cholesterolu (pod 1,4) po jednom roku u 40 % pacientov,“ hovorí docentka Goncalvesová.
„Liečbu na zníženie cholesterolu po AKS nemalo v roku 2024 vôbec predpísanú 13 % našich poistencov, u žien bol tento podiel významne vyšší,“ upozorňuje analytička zdravotnej poisťovne Dôvera Beáta Saal. „Väčšina pacientov pritom užíva lieky zo skupiny statínov, modernejšie lieky na zníženie cholesterolu majú po akútnom koronárnom syndróme 3 % pacientov,“ dodáva.
O statínoch koluje veľa nepravdivých informácií, navyše ich efekt nevidno hneď. Aj preto ich podľa niektorých odhadov až polovica pacientov prestane užívať už v prvých rokoch liečby. „Statíny sa v liečbe používajú už desaťročia a patria medzi najbezpečnejšie lieky s veľkým benefitom pre pacienta. Tí, ktorí ich netolerujú, je ich asi 10 %, majú k dispozícii iné bezpečné a účinné lieky na zníženie hladiny cholesterolu,“ dodáva docentka Goncalvesová.
V zdravotnej poisťovni Dôvera sa už niekoľko rokov zameriavame aj na podporu prevencie a liečby srdcovo-cievnych ochorení. Pre poistencov máme program DôveraPomáha so zdravým srdcom, bezplatné edukácie s kardiologickou sestrou, poradenstvo na Linke pre zdravie, personalizované upozornenia a rady či ambulantnú kardiovaskulárnu rehabilitáciu. Lekárov motivujeme a odmeňujeme za dodržiavanie štandardov pri tomto type liečby.
Matej Štepianský
PR špecialista
Dôvera zdravotná poisťovňa

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-