Čakanie však skrátilo príjemné prostredie v odberovej miestnosti, vypĺňanie dotazníkov a takmer vianočná idyla počasia, ktoré privítalo darcov v podobe prvých tohoročných predvianočných snehových vločiek.
JUDr. Jozef Pupala prítomných záujemcov o darovanie krvi oboznámil s históriou a popudom k organizovaniu takejto akcie.
Pred 14-timi rokmi sa rozhodli vtedy viacnásobní darcovia krvi z Tornale a okolia pripraviť a zrealizovať odber krvi v Tornali ako spomienku na padlých osloboditeľov mesta v boji proti okupantom počas 2. svetovej vojny, ako aj skutočnosti, že z Tornale odvliekli do koncentračných táborov vyše 650 obyvateľov, z ktorých sa väčšina už nevrátila.
Ďalším z dôvodov bola skutočnosť, že v meste Tornaľa mal svoj štáb od 20.12.1944 do 15. januára 1945 veliteľ Ukrajinského frontu maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovskij a tamojšia Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov má v čestnom názve jeho meno.
Uviedol, že v meste ešte žije pán Artúr Sobonyia, ktorý ako 16 a pol ročný robil vtedy cezhraničnú spojku medzi ilegálnym hnutím v oblasti Tornale a veliteľstvom partizánskej brigády Rákoczi mjr. Kozlova.
Pred odberom poďakoval v mene darcov krvi za dlhoročnú spoluprácu pri odberoch krvi JUDr. Jozef Pupala pánovi MUDr. Milanovi Bojovi z NTS Banská Bystrica, pre ktorého to bol posledný výjazdový odber krvi na Gemer z dôvodu odchodu do dôchodku k 1.1.2020.
Žiaľ, po vyplnení dotazníkov a pohovore s vyšetrujúcim lekárom nemohli ôsmi darcovia krv darovať krv z dôvodu návštevy Maďarska v poslednom mesiaci pred odberom krvi, kde bola vyhlásená karanténa, podobne aj v niektorých okresoch na Slovensku, z dôvodu výskytu „západoafrickej chrípky“.
Samozrejme, pre vyradených darcov krvi to bolo sklamanie, nakoľko o vyhlásení takejto karantény nemali potuchy.
Aj touto cestou organizátori akcie ďakujú nasledovným občanom, ktorí prišli s ochotou darovať bezplatne krv: Agnesa Imreceová, Július Fólin a Zsolt Trenka zo Včeliniec, Róbert Gál a Tibor Volgyi z Rimavskej Soboty, Czaba Valaszkay a Attila Czelényi z Gemera, Beata Nagyova z Neporadze, Lórant Ligart z Bohúňova, Pavol Galko z Držkoviec, Tibor Demeter z Kráľa, Mária Legátová zo Stárne, Zoltán Farkas zo Šírkoviec, Elena Máteová, Slavomír Skalák, Alexander Deneš, Ladislav Csókoly, Slávka Faltínova, Kristína Pásztorová, Zsolt Herčko, Peter Nociarik, Maria Kissová a Katarína Duszová z Tornale.
Po skončení odberov krvi MUDr. Milan Bojo poďakoval v mene NTS a prítomného personálu vedeniu DD a DSS v Tornali za spoluprácu, vytvorenie takmer „rodinných“ podmienok a pomoci pri realizácii doterajších odberov krvi a navzájom si popriali príjemné nadchádzajúce vianočné sviatky a zdravie, šťastie v novom roku 2020.
Za bezproblémové a dôstojné pripravenie a priebeh akcie ďakujeme vedeniu a pracovníkom DD a DSS v Tornali a p. Ing. Štefanovi Juhászovi z Chanavy, Jozefovi Legátovi z Tornale a Mgr. Marianovi Habovštiakovi z Lenky.
Foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-