Toto obdobie zmien a inovácií zaznamenalo aj vznik živnostníkov, ktorí začali vyrábať a poskytovať rôzne formy stravovania a výroby, napríklad pouličný predaj rýchleho občerstvenia (v meste Rožňava „bufet RYBA“, bufety, kde sa ponúkali polotovary), výroba mliečnych výrobkov (jogurty). Do tejto štruktúry začínalo prenikať kondenzované mlieko, sterilizovaná zelenina, sušené polievky, cestoviny. Pre pestrosť každodennej stravy sa na Gemeri už koncom 80. rokov 20. storočia bežne vypráža, griluje, zelenina a ovocie zavára, potraviny sa zmrazujú, aby sa uchovali čerstvé na dlhšiu dobu. Príprava jedál sa uľahčila nahradením tradičných zdrojov tepla elektrickými či plynovými varičmi a rúrami na pečenie, zavedením vody do domácností a používaním chladničiek. Tieto nové technológie podstatným spôsobom posunuli vývin smerom k produkcii pohodového jedla (convenien food) a rýchleho jedla (fast food). Jedlo sa vybralo z mrazničky, zohrialo v mikrovlnnej rúre, alebo sa sušené jedlo zalialo horúcou vodou a konzumovalo. V rodinách sa vytratilo pravidelné stravovanie vo vopred určenom čase za stolom, a tým sa vytráca aj úloha jedenia ako sociálny faktor času a priestoru, v ktorom sa rodina po celé stáročia stretávala a komunikovala.
V dôsledku globalizácie v gastronómii dochádza k istej unifikácii chutí a zabúda sa na mnohé krajové pochutiny, prísady do jedál, ako aj mnohé zaujímavé jedlá národnej gastronómie. Štruktúra potravín je obohatená o importované, zahraničné exotické druhy potravín. V tomto období je možné badať aj vznik zariadení ponúkajúcich iné národné kuchyne. V okrese Rožňava sú to najmä reštaurácie a zariadenia s talianskou, ázijskou, českou, americkou kuchyňou.
V súčasnom období sa však pomaly začíname stretávať s oživovaním regionality, individuality v stravovaní. Opäť sa akoby vzmáha v tomto období výroba regionálnych druhov potravín. Dosť dôležitým faktorom, najmä v oblasti Gemera, je aj zánik subjektov spoločného stravovania, začala sa uplatňovať individuálnosť prípravy stravy v rodine. Rodiny sa vracajú k tradičnej kuchyni a presadzuje sa tzv. slow food (priamy opak fast food). Na Gemeri sa postupne usadzujú gastronomické zariadenia, ktoré ponúkajú jedlá tradičné. V súčasnosti sa dôrazne individualizuje gastronomický profil jednotlivých poskytovateľov verejného stravovania.
Hľadiac na turizmus ako faktor vytvárania lokálnej identity v stravovaní spolu s cestovným ruchom je jedlo vnímané ako magnet pre cudzokrajných návštevníkov. Nezabúdajme preto na naše tradičné jedlá, ktoré najviac vystihujú náš región.
Bc. Mária Hlaváčová
Foto: archív
{jcomments on}