Verím, že sa nám nemocnicu podarí posunúť výrazne ďalej, preniesť ju do moderného času a že bude pomáhať nielen pacientom z mesta Rimavská Sobota a jeho okolia, ale aj ľuďom zo širšieho regiónu,“ uviedol generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový.
„Rimavskosobotská nemocnica dnes po období, kedy bola dlhodobo podvyživená, chytá druhý dych. V roku 2014 sa totiž stala súčasťou siete nemocníc Svet zdravia a my sme sa začali rozvíjať v oblasti kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zároveň vďaka investíciám zo Sveta zdravia i eurofondovým dotáciám dokážeme nemocnicu posunúť vpred po technologickej stránke. Prajem nemocnici, aby mala pevné zdravie, stalo sa z nej moderné zdravotnícke zariadenie a aby poskytovala pacientom čo najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ povedal riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Richard Hrubý.
Ocenili dlhoročných zamestnancov
Nemocnica na slávnostnom podujatí pri príležitosti 135. výročia ocenila 13 zamestnancov, ktorí v nej pracujú dlhšie ako 38 rokov. Toľko je nemocnici verná aj pediatrička Hana Sedláčková, ktorá sa špecializuje na starostlivosť o chorých novorodencov a v nemocnici spoločne s kolegami vybudovala jednotku resuscitačnej starostlivosti o novorodencov. „Tých 38 rokov bolo náročných, pestrých, ale aj krásnych. Pred troma desiatkami rokov mala nemocnica iba základné technologické vybavenie, ale my, zdravotníci a lekári, sme sršali úžasným entuziazmom pre túto prácu. To sa odzrkadlilo nielen na tom, ako sme sa starali o nami zverených pacientov, ale aj ako húževnato sme sa naše oddelenie snažili rozvíjať a skrášľovať. Postupne sme dostávali nové prístroje a nás to zaväzovalo, aby sme úroveň nemocnice udržali. A to by som nemocnici chcela zaželať aj do ďalších rokov – nech neustále svoju úroveň zvyšuje a nech má dostatok erudovaných, ale aj ľudských zdravotníkov,“ uviedla jedna z ocenených lekárov MUDr. Hana Sedláčková.
Niektorí z ocenených zamestnancov v nemocnici pracujú výnimočných 45 až 48 rokov. Nemocnica zároveň ocenila 20 bývalých zamestnancov, ktorí dlhé roky pôsobili na vedúcich pozíciách a prispeli k rozvoju nemocnice.
Nemocnica sa postarala o Andreja, ktorému už nedávali nádej
Počas slávnostného večera prišiel medzi zamestnancov aj pacient Andrej Nosáľ, ktorý sa nemocnici poďakoval za záchranu svojho života. Bol to normálny, zdravý chlapec. Mal 22 rokov, keď večer po práci v Bratislave náhle odpadol. Odviezla ho záchranka a začal sa kolotoč vyšetrení. Záchvaty, tupé bolesti hlavy, problémy s rečou. Stav uzavreli ako AV malformácia v kombinácii s kavernóznym a venóznym angiómom.
Na neurochirurgickej klinike v Bratislave podstúpil operáciu a potom ešte ďalšie tri reoperácie kvôli zhoršovaniu stavu. Lekári Andrejovi povedali, že všetky možnosti chirurgickej liečby sú vyčerpané a neexistuje žiadna šanca na nápravu. Nastúpili problémy s dychom a ochrnutie polovice tela. Andrej upadol do hlbokej kómy, bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu a odoslaný do nemocnice v Lučenci na dožitie.
Jeho otec to však nevzdával a prinútil personál, aby jeho syna preložili do nemocnice v Rimavskej Sobote. Tam v kóme strávil tri mesiace. Potom sa jeho stav postupne začal zlepšovať. Z kómy sa prebral a postupne sa snažil sedieť či vstať. Odznova sa učil písať, čítať, rozprávať či chodiť. Po prebratí mával epileptické záchvaty, no jeho rodina sa naučila, ako sa oňho v takýchto chvíľach postarať. Momentálne je Andrej po operácii lebky, ešte stále sa mu pletú slová, občas neposlúcha pravá noha či ruka, no nevzdáva sa a chce opäť normálne žiť.
Z histórie nemocnice
Myšlienka postaviť župnú nemocnicu v Rimavskej Sobote vznikla ešte v roku 1839, keďže mestu ako historickému centru správneho územia Gemerskej stolice a župy dlhé roky takáto inštitúcia chýbala. Peniaze na stavbu sa mali získať zo sponzorských príspevkov. Kým sa však zozbierala potrebná suma na začatie stavby, uplynulo až 41 rokov. Rimavskosobotská nemocnica bola nakoniec otvorená v roku 1884. Išlo o budovu, ktorá je priečelím obrátená na súčasnú Fábryho ulicu a kde je dnes umiestnené interné oddelenie.
Nemocnica mala 40 postelí s chirurgickými a internými lôžkami, ale aj s lôžkami pre kožné a infekčné choroby. Prvým riaditeľom sa stal Samuel Szabó, ktorý súčasne zastával aj funkciu hlavného župného lekára Gemersko-malohontskej župy. Počet lôžok sa za jeden rok zdvojnásobil a o štyri roky neskôr sa v areáli nemocnice postavil ďalší pavilón pre liečbu nákazlivých chorôb a pre pozorovanie duševných chorôb s 22 lôžkami.
V roku 1930 sa začala výstavba novej budovy nemocnice, časť s priečelím obrátená na pôvodnú Šrobárovu ulicu. Už o dva roky neskôr sa do nej premiestnilo chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a do suterénu aj vodoliečba. Počet nemocničných postelí sa zvýšil na 340 a v nemocnici pracovalo celkovo 75 lekárov a ošetrujúceho personálu.
Súčasne sa postavila aj vedľajšia budova, do ktorej sa presťahovala nemocničná kuchyňa a ďalšia budova pre ubytovanie zamestnancov.
V dôsledku tzv. Viedenskej arbitráže pripadlo územie južného Slovenska pod maďarskú štátnu správu a alikvotná časť zariadenia nemocnice a personálu sa presťahovala do Hnúšte. Späť do Rimavskej Soboty sa vrátila po ukončení druhej svetovej vojny. Do poloprázdnej nemocnice, v ktorej zostalo po vojne len 20 postelí a ktorá bola v zlom stave, prichádzajú po vojne noví lekári z klinických pracovísk s ambicióznym predsavzatím vybudovať v nemocnici odborné lôžkové oddelenia podľa špecializácie. Nemocnica tak prešla viacerými zmenami, niektoré oddelenia presťahovala, iné dobudovala či zrekonštruovala, vytvorila nové špecializácie. V roku 1956 získala pre svoje účely aj budovu bývalej väznice.
Nemocnica kúpi nový lineárny urýchľovač
V roku 2014 sa rimavskosobotská nemocnica stala súčasťou siete nemocníc Svet zdravia. Následne za rok 2018 získala od siete titul Najlepšia nemocnica. Odniesla si ho z podujatia Liga výnimočných, ktoré sa vlani konalo už štvrtýkrát a počas ktorého sa Svet zdravia snaží oceniť výnimočné počiny vo svojej sieti. Rimavskosobotská nemocnica si titul odniesla najmä za náročnú prácu počas budovania urgentného príjmu.
V najbližšom období plánuje nemocnica nakúpiť nové medicínske prístroje – počítačový tomograf, USG či RTG prístroje, no najvýznamnejšou investíciou je nový lineárny urýchľovač. Ten je využívaný pri liečbe nádorových ochorení onkologických pacientov a okrajovo i pri liečbe nenádorových ochorení a ožarovaní krvných derivátov. Na oddelení radiačnej a klinickej onkológie nemocnice nahradí pred niekoľkými rokmi zrenovovaný, no starší lineárny urýchľovač.
„Počet onkologických pacientov každoročne stúpa. Nová technológia nám umožní nielen poskytovať nové liečebné techniky, znížiť riziko spojené s ožarovaním, ale aj urýchliť celý proces a liečiť väčšie množstvo pacientov. Pri onkologických ochoreniach zohráva časový faktor najvýznamnejšiu úlohu,“ priblížil riaditeľ nemocnice. Najbližšie porovnateľné možnosti liečby onkologického ochorenia formou rádioterapie sú v Košiciach a Banskej Bystrici.
Na nákup medicínskeho vybavenia, ale aj nových lôžok pre pacientov, využije nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Celková plánovaná výška investície vrátane spoluúčasti nemocnice sa vyšplhá na takmer 5,2 milióna eur.
J. Fedáková
Video:


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-