Obstaranie nového lineárneho urýchľovača je jedna z najvýznamnejších investícií nemocnice za posledné obdobie, ktorá nám umožní poskytnúť pacientom bezpečnejšiu a účinnejšiu liečbu i nové liečebné techniky, znížiť riziko spojené s ožarovaním, ale aj urýchliť celý proces. Pri onkologických ochoreniach totiž zohráva časový faktor najvýznamnejšiu úlohu,“ uviedol riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Richard Hrubý, ktorý je zároveň aj primárom oddelenia radiačnej a klinickej onkológie.
Ožiari iba nález, liečbu totiž sleduje cez CT
Lineárny urýchľovač, ktorý využíva vysokoenergetické röntgenové žiarenie, pomáha pri liečbe nádorových ochorení onkologických pacientov a okrajovo i pri liečbe nenádorových ochorení a ožarovaní krvných derivátov. Na oddelení radiačnej a klinickej onkológie nemocnice nahradí síce pred niekoľkými rokmi zrenovovaný, no vyše dvadsaťročný lineárny urýchľovač, ktorý využíval staršiu technológiu. Najvýznamnejšiu zložkou nového prístroja je zabudovaný CT prístroj.
„Rádioterapia je po novom vedená obrazom, čo znamená, že pred každým ožiarením môžeme skontrolovať presnú polohu pacienta, či prístroj skutočne ožiari požadovaný objem nálezu. Doteraz sme presný CT snímok dokázali uskutočniť iba pred ožarovacím procesom a pomocou urýchľovača následne skontrolovali základné umiestnenie nálezu. Doteraz sme mali možnosť nastaviť presnú polohu pacienta len s využitím menej kvalitných 2D snímok. Minimalizujeme tak ožiarenie okolitých zdravých tkanív. Liečba je presná, rádioterapia má pre pacientov menej nežiadúcich účinkov, s nižším rizikom komplikácií a pacienti zároveň môžu podstupovať následné zákroky, ktoré by predtým možno neboli možné,“ vysvetľuje Hrubý.
Vďaka modulovaným ožarovacím technikám nový lineárny urýchľovač znižuje záťaž na pacienta a zároveň dokáže denne namiesto pôvodných 25 až 40 ožiariť až 70 pacientov. Nemocnica preto plánuje zvýšiť kapacitu pracoviska o polovicu. Nový lineárny urýchľovač značky Elekta inštalovali na jar a klinickú prevádzku spustili 30. júna. Liečbu poskytuje najmä obyvateľom novohradského, malohontského i gemerského regiónu.
„Je nesmierne dôležité, aby mali všetci obyvatelia Banskobystrického samosprávneho kraja prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Veľmi si preto vážim investíciu, ktorú sa podarilo uskutočniť v nemocnici v Rimavskej Sobote. Pre ľudí nielen z okresu, ale i širokého okolia, tu bude k dispozícii pracovisko vybavené špičkovou technológiou. V mene obyvateľov nášho kraja ďakujem všetkým, ktorí za týmto úspešným projektom stoja,“ povedal podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Rimavskosobotská nemocnica projekt spolufinancovala z nenávratného finančného príspevku z Integrovaného regionálneho operačného programu. S pomocou eurofondov zakúpila nové polohovateľné lôžka, USG, centrálne monitory vitálnych funkcií, pľúcne ventilátory, elektrochirurgickú jednotku, artroskopickú vežu, laparoskopické veže a pribudne ešte nový CT prístroj, mamograf, mobilné RTG prístroje a parné sterilizátory. Celková plánovaná výška investície na nákup medicínskej techniky vrátane spoluúčasti nemocnice sa vyšplhá na takmer 5,2 milióna eur.
Príbeh: Nový urýchľovač nastavoval od rána do večera celý mesiac
Václav Bednář pôsobí v rimavskosobotskej nemocnici od roku 2005. Je fyzik. Keď onkológ definuje prostredníctvom CT snímku nález, ktorý potrebuje u pacienta ožiariť, jeho úlohou je prinútiť lineárny urýchľovač, aby to urobil čo najpresnejšie. Aby ožiaril, čo treba a ušetril, čo je zdravé. Predpis, podľa ktorého sa bude ožarovať, následne odovzdá laborantovi, ktorý už liečbu zrealizuje.
„Fyzik je taký preklenovací článok medzi medicínskou a technickou časťou, lekármi a prístrojom. Musí teda vedieť niečo aj z jedného aj z druhého,“ hovorí Vašek.
Keď ešte Václav študoval na vysokej škole, hľadal si popri štúdiu brigádu. Prostredníctvom otca, ktorý pôsobil na radiačnej onkológii, sa dostal do rimavskosobotskej nemocnice a zamestnali ho na servis a vývoj dozimetrických prístrojov. A nemocnicu už neopustil.
Kolegovia dnes hovoria, že je dušou pracoviska. Je inovatívny, v sieti Svet zdravia nedávno získal ocenenie Talent roka a v medzinárodnej súťaži Radiotherapy Plan Competition v roku 2016 sa chcel porovnať s ostatnými.
„Ak majú jednotlivé pracoviská rovnaký prístroj, ich liečba sa môže líšiť. Jednotliví fyzici totiž môžu urobiť viac či menej optimálny predpis. V medzinárodnej súťaži som chcel porovnať kvalitu liečby, ktorú poskytoval náš predošlý lineárny urýchľovač - asi 20-ročná technológia – s liečbou najšpičkovejšími prístrojmi sveta. Chcel som vedieť, či im dokážeme konkurovať tým, že vytvoríme lepší ožarovací plán. V súťaži sme obstáli v porovnaní so svetovou konkurenciu veľmi dobre a v kategórii 3D plánovania sme dokonca vyhrali,“ vysvetlil Vašek, ktorý v rámci súťaže vytvoril najlepší ožarovací 3D plán.
Keď do rimavskosobotskej nemocnice priviezli novozakúpený lineárny urýchľovač, prvé meranie nastavoval celý mesiac a trávil pri ňom celé dni od rána do večera. Niekedy pritom nastavovaniu venoval aj víkend.
„Keď je nemocnici dodaná nová technológia, nie je to ako s kúpou auta – že si človek sadne za volant a môže šoférovať. Fyzici musia systém nakonfigurovať a ako presne to urobíme, tak presne alebo s takou odchýlkou budeme ďalšie roky ožarovať. Aj preto som tomu venoval značný čas. Prvou výzvou teda bolo vôbec systém rozbehať s maximálnou presnosťou a ďalšou je ubezpečiť sa, či technológia robí to, čo má. História nám hovorí o mnohých rádiologických udalostiach, ktoré sa stali práve zlyhaním techniky, preto musíme celý proces neustále verifikovať,“ dodal Vašek.
Rodičia odovzdali žezlo deťom
Rádioterapia funguje v rimavskosobotskej nemocnici už asi 60 rokov. V nemocnici bolo vytvorené dokonca jedno z prvých pracovísk na Slovensku, ktoré sa venovalo liečbe ožarovaním. Najprv to boli terapeutické röntgeny, potom rádiové ihly a v 90-tych rokoch bol v nemocnici inštalovaný kobaltový ožarovač československej výroby. Prvý lineárny urýchľovač uviedli v nemocnici do prevádzky v roku 2009.
Medzi lekármi, ktorí rádioterapiu v nemocnici pred rokmi rozbiehali a boli súčasťou pokroku na Slovensku v tomto smere, bol práve Vaškov otec. Spoločne s otcom radiačnej onkologičky MUDr. Adely Englerovej, ktorá dnes tiež v rimavskosobotskej nemocnici pôsobí a starala sa o prvého pacienta liečeného novým lineárnym urýchľovačom. Pre Vaška a Adelu tak dokonale platí, že rodičia odovzdali žezlo svojím deťom, ktoré dnes pokračujú v ich začatej práci a ďalej sa snažia rádioterapiu rozvíjať.
Pracovisko radiačnej a klinickej onkológie poskytuje komplexnú onkologickú liečbu:
- chemoterapiu
- rádioterapiu aplikovanú najmodernejšou technológiou s dôrazom na minimalizáciu vedľajších negatívnych účinkov a zvýšenú bezpečnosť pacienta
- biologickú a hormonálnu liečbu podľa najnovších dostupných poznatkov
- imunoterapiu
- podpornú liečbu pre pacientov s nevyliečiteľným zhubným ochorením
- podávanie transfúznych liekov
- odber krvi na hematologické, sérologické a iné vyšetrenie pred chemoterapiou a pred kontrolnými vyšetreniami
- konziliárnu činnosť
- dispenzárnu starostlivosť pacientov po liečbe
- odborné špecializované ošetrovateľské služby
Jana Fedáková
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).