
„Keď sme rožňavskú nemocnicu v roku 2012 preberali do siete, mala existenčné problémy. Za posledných jedenásť rokov sme do nemocnice investovali takmer 12 miliónov eur. Výraznou premenou prešla vďaka eurofondovým projektom, v rámci ktorých sa v nedávnej minulosti vybudoval nový urgentný príjem a moderný gynekologicko-pôrodnícky klaster s neonatológiou. Modernizáciou prešla rádiológia, operačné sály, ako aj lôžkové oddelenia. Z pohľadu našej siete má nemocnica výraznú kompetenciu v psychiatrickej liečbe, pri
ktorej plní výraznú nadregionálnu funkciu s celonárodným dosahom. Najbližšia perspektíva bude aj naďalej postavená na poskytovaní kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov okolitého regiónu. Zároveň neustále pracujeme na zlepšovaní pracovným podmienok, aby nemocnica mala dostatok kvalitných zdravotníkov,“ zdôraznil Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko.
Vstupom do súkromnej siete Penta Hospitals Slovensko, donedávna ProCare a Svet zdravia, získala nemocnica finančnú stabilitu, prístup k odbornému a prevádzkovému know-how. Celkové investície od prevzatia nemocnice sieťou siahajú k 12 miliónom eur. Z toho 5 miliónov eur pochádza z eurofondových projektov. Vďaka nim prešlo aspoň čiastočnou rekonštrukciou každé zo súčasných oddelení.
„Som hrdý na každého jedného kolegu, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom spolupodieľa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a tým prispieva k jej dostupnosti a skvalitňovaniu v našom regióne. Rožňavskej nemocnici prajem veľa ďalších rokov plných spokojných pacientov, ako aj spokojných zamestnancov, pretože bez nich by sme tu neoslavovali 30. výročie,“ uviedol Viktor Halíř, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rožňava.
História nemocnice
Na začiatku 70. rokov minulého storočia sa postavila Nemocnica v Rožňave. K rozvoju zdravotníctva v tomto regióne prispel aj fakt, že tu bol rozvinutý banícky priemysel. Na jeseň 14. októbra 1993 sa otvorila nová nemocnica, ktorá bola pomenovaná po patrónke baníkov ako Nemocnica sv. Barbory. Bola plná nových technológií a inovácií. V rámci novej budovy nemocnice sa postavila aj poliklinika.
Nemocnica v dnes
Nemocnica v Rožňave je súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko od roku 2012. Po vstupe do súkromnej siete prebehli v nemocnici kľúčové investície. Prebehla rekonštrukcia jednotlivých oddelení, otvoril sa nový urgentný príjem, ako aj psychiatrické oddelenia a liečebná psychiatria. Vďaka spomínanej investícií je práve táto psychiatria najväčším oddelením v rožňavskej nemocnici.
Ročne nemocnica hospitalizuje vyše 10-tisíc pacientov a na urgentnom príjme vyšetrí viac ako 21-tisíc pacientov. Za rovnaké obdobie ambulanciami prejde takmer 230-tisíc pacientov.
Ocenenie zamestnancov
Počas pondelkovej slávnostnej akadémie v historických priestoroch mestskej radnice, nemocnica venovala špeciálne poďakovanie celkovo desiatim bývalým riaditeľom rožňavskej nemocnice a dvom súčasným medicínskym osobnostiam. Osobne sa podujatia zúčastnili predchádzajúci riaditelia Csaba Čajka, Peter Krokavec, Marta Hlaváčová a Dušan Suchý. Ocenenými primármi boli Jana Grešková, primárka psychiatrického oddelenia a psychiatrickej liečebne, a Jozef Banykó, primár chirurgického oddelenia. Obidvaja nastúpili do nemocnice ešte pred otvorením novej budovy. Primár Banykó v nej pracuje dokonca od roku 1977.
Celý večer sprevádzala so svojimi speváckymi vystúpeniami Karmen Pál-Baláž a spoločenské tance predviedol tanečný klub SAMBED. Súčasťou programu bolo aj video k 30. výročiu nemocnice, kde sa zamestnanci vrátili na začiatok cesty rožňavskej nemocnice. Nechýbali ani videoblahoželania známych Rožňavčanov, medzi ktorými nechýbali Peter Cmorík, atletické reprezentantky sestry Danka a Janka Velďákové, herečka Alena Ďuránová alebo najúspešnejšia slovenská paralympionička Henrieta Farkašová.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/zdravie/nemocnice/362/nemocnice/12479/nemocnica-s-poliklinikou-sv-barbory-v-roznave-oslavila-30-rokov#sigProGalleria530a12c8b7
Mgr. Bibiána Ovečková
Junior PR a marketingová špecialistka
Video - 30 rokov novej nemocnice v Rožňave

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-