„Sme veľmi vďační, že počty darcov v našich nemocniciach rastú. Neustále totiž máme hospitalizovaných mnoho pacientov, ktorí pri svojej liečbe potrebujú práve krvnú transfúziu. Či už ide o prvodarcov alebo o darcov, ktorí chodia krv darovať už desiatky rokov, ich rozhodnutie pomáhať týmto pacientom ukazuje, akí sú empatickí, a že im životy druhých nie sú ľahostajné. Pre celú našu sieť je preto rovnako dôležité postarať sa tak o našich pacientov, ako aj o našich darcov. Práve z tohto dôvodu sme pristúpili k viacerým rekonštrukciám našich darcovských centier, medzi ktoré patrí aj darcovské centrum v rimavskosobotskej nemocnici. Verím, že toto medicínsky kvalitné a bezpečné moderné prostredie bude odteraz miestom, kam sa budú darcovia ešte radšej vracať a chvíle pomoci strávia v príjemnej atmosfére,“ uviedol Martin Šimo, medicínsky riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko.
Pracovisko má v súčasnosti svetlé priestory s novým zariadením i nábytkom. Komplexná rekonštrukcia zahŕňala tiež výmenu podláh, okien či dverí. Priestory sú vybavené troma novými pohodlnými odberovými kreslami aj vyvolávacím systémom pre darcov. Moderné prostredie dopĺňa kvalitné medicínske vybavenie a v miestnostiach nainštalovali aj klimatizáciu. Bezpečnosť darcov zvyšujú tiež identifikačné náramky.
„Je pre nás veľmi dôležité, aby sa u nás darcovia cítili dobre. Z tohto dôvodu sme neobnovili len priestory a medicínsko-technické vybavenie, ale taktiež sme napríklad zjednodušili systém objednávania sa darcov na odbery a v priestoroch sme nainštalovali vyvolávací systém. Len za minulý rok sa počet našich darcov zvýšil o 5 % a počet prvodarcov o neuveriteľných 26 %.
Teší nás, že sa nájde také množstvo ľudí, ktorí sú ochotní pomáhať zachraňovať ľudské životy. Veríme, že sa im nové priestory budú páčiť, a že sa k nám budú vracať ešte radšej, pretože nám záleží na každom jednom darcovi,“ povedal Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Zásoby krvi sú častokrát nedostatočné
Darovanú krv najčastejšie potrebujú pacienti, u ktorých došlo k náhlym a veľkým stratám krvi, napríklad po autonehode alebo pri úrazoch, pacienti počas a po operačných zákrokoch, onkologickí a dialyzovaní pacienti, ženy po náročných pôrodoch či pacienti s chronickými ochoreniami alebo inými zdravotnými komplikáciami. Najmä v lete bývajú zásoby krvi častokrát nedostatočné.
Na záchrane života mamičky sa v rimavskosobotskej nemocnici podieľalo 22 darcov krvi
Aj tie najkrajšie chvíle života niekedy sprevádzajú veľké komplikácie. To si zažila aj druhorodička Katarína (na obr. vpravo so synom Doriánom), ktorej druhý pôrod sa zmenil na boj o život. Všetko sa začalo komplikáciou pri pôrode, kedy lekári museli pristúpiť k cisárskemu rezu. Ďalšie problémy spôsobilo masívne popôrodné krvácanie. Pacientka bola následne trikrát reoperovaná pre opakované krvácania spôsobené poruchou zrážanlivosti krvi.
V nemocnici sa o ňu staral celý tím lekárov a sestier z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, hematologického oddelenia a v neposlednom rade gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Mamička dostala 22 konzerv krvi a iných náhrad, pričom nemocnica spolupracovala aj s hematologickým oddelením v Bratislave.
Obrovská vďaka patrí našim darcom krvi, ktorí sa nepodieľali len na záchrane života tejto mamičky, ale svojou krvou pomáhajú lekárom zachraňovať životy denno-denne.
Darcovia sa na odber krvi môžu objednať cez online objednávací systém na www.darujemkrv.sk. Na webe sa stačí zaregistrovať a následne si darcovia vedia rezervovať vyhovujúci termín a čas. Takto môžu mať svoje odbery pod kontrolou a navyše ich na ne vždy upozorní sms. Okrem toho sa môžu objednať aj telefonicky na čísle 047/56 12 787. Pre darcov sú vyčlenené odberové dni v utorok od 07.00 do 10.00 hod. a v piatok od 07.00 do 11.00 hod.
Darcom môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kilogramov. Počas jedného odberu darca venuje 450 ml krvi. Muži môžu darovať krv maximálne štyrikrát do roka, ženy maximálne trikrát do roka.
Bianka Krejčíová, Komunikačná špecialistka


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-