×

Varovanie

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: /nfsmnt/hosting1_2/c/3/c30b962d-8472-4b0c-977e-da17c0d5a621/majgemer.sk/web/images/obsah/cucma/velke
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/obsah/cucma/velke
streda, 08 august 2012 14:13

História banskej činnosti v Čučme a na okolí, ťažené ložiská nerastných surovín a ich úprava Doporučený

Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Základné  údaje o obci:
Katastrálna plocha územia:
1 164 ha
Nadmorská výška obce v údolí: cca 380 m n. m.
Najvyšší vrch: Skalisko (Volovec) – 1 293 m n. m.

História obce ČUČMA
(prevzaté a upravené z internetovej stránky obce)
14. storočie - Počiatky osídľovania obce. Za zakladateľa sa považuje istý Michal, syn Milečka  z obce Nadabula, ktorý tu pozemky získal za zásluhy od ostrihomského arcibiskupstva, a to listinou z 15. apríla 1339

podpísanou ostrihomským arcibiskupom Telegdi Csanádom, podľa ktorej mali občania i právo voľby richtára.
1413 - Obec je  nariadením správcu arcibiskupských majetkov Barnabáša Branchaiho pripojená k Rožňave. Namiesto poddanskej dane platila obec pozemkovú daň, tzv. teragium, a tým sa jej občania považovali za rovnocenných s občanmi Rožňavy. Obec sa zaťažuje platením mýta a prikazuje sa jej odovzdávať vyťaženú rudu Rožňave.
1427 - V daňovom súpise sa Čučma spomína ešte vždy ako majetok ostrihomského arcibiskupstva.
1494 -  Čučma nariadením kardinála Hyppolita d´Este bola povinná prispievať na výdavky Rožňavy.
1523 -  Na základe článku 39 mohla Čučma s vyťaženou rudou voľne disponovať a odpredávať ju.
1548 - Príchod  osídlencov,  baníkov nemeckého pôvodu. Názov obce z roku 1548 CHUCHON, CHUCHUN, CZYWCZION.
1549 -  Úsilie obce o osamostatnenie bolo zavŕšené listinou arcibiskupa Pavla de Varda.
1711 - Listinou potvrdzuje arcibiskup gróf Ferenc Forgách právo voliť richtára obce.
1776 - Po cirkevnej stránke obec patrila pod rožňavskú cirkev „Boldogsságos Szűz Mária“. Od roku 1776 bola podriadená rožňavskému rímsko-katolíckemu biskupskému úradu. 

Prehliadka histórie baníctva a hutníctva 

Ide o rozsiahlu činnosť, ktorá dala podmienky pre založenie obce a dávala jej obyvateľom - baníkom možnosť práce i keď táto bola veľmi náročná, ťažká a nebezpečná. Baníci dochádzali do práce často z veľkých vzdialeností, z Nadabuly, Rožňavy, peši, ako v lete tak i v zime. Podmienky pri práci v podzemí boli nepriaznivé, zdraviu veľmi škodlivé, najmä pri dobývaní antimónových rúd, kde bolo veľa kremeňa, ktorý spôsobil vdychovaním jeho prachových mikrokryštálkov pri vŕtaní silikózu pľúc, takže baníci umierali veľmi mladí. Časté boli i smrteľné úrazy pri zavalení bane. Aj touto dokumentáciou si pripomíname a vzdávame úctu  statočnosti a pracovitovosti baníkov, ktorých zamestnávali odborne znalí podnikatelia pri ťažbe a úprave rúd.
V stredoveku mal najväčší význam výskyt zlatých, strieborných a medených rúd. Od 17. storočia to bola antimónová a v prvej polovici 19. storočia i mangánová ruda. Rokom 1952 sa pre nerentabilnosť ťažba na ložiskách nerastných surovín skončila. 

Ťažené rudné suroviny 

Antimónové rudy:
      ložiská: Matej, Vincent, Gabriela-Klement, Jozef. Ťažený hlavný minerál bol antimonit –  
      Sb2S3. Po úprave sa získal antimón, zlato, striebro.
Medené rudy 
      ložisko Medená a žily s Cu minerálmi. Minerál chalkopyrit – CuFeS2, meď.
Mangánové rudy
      ložisko Malvína (Čierna baňa). Minerál rodonit – (Mn2+,Fe2+,Mg,Ca)SiO3, mangán. 










Ťažba antimónových rúd siaha až do stredoveku, kedy sa tu o ťažbu zaujímala i rodina  Fugger z Nemecka, ktorá ovplyvňovala banské podnikanie v Európe. V 19. storočí sa majiteľmi baní stali rodiny Demuthovcov, Roxerovcov a Trnkovcov, následne firma Müller a potom viedenská firma Odendall a Schalmann. Po nej prevzala bane spoločnosť Antimónové a hutnícke závody, úč. spol. Banská Bystrica (ABHZ).
Antimónové zrudnenie okolia Čučmy je súčasťou takmer 25 km dlhého hlavného pruhu ložísk, ktorý sa tiahne od najzápadnejšieho ložiska Matej ďalej na SV až do údolia Bystrého potoka. V uvedenom pruhu patria ložiská v oblasti Čučmy k najväčším akumuláciám antimón-zlatej mineralizácie. Hĺbkový dosah ložísk kolíše od 100 – 350 m. Mocnosť antimonitu v žilách kolísala od 20 cm po 2,0 m, ale napr. na ložisku Vincent bola zistená i hrúbka liateho antimonitu 8 m. Na  antimonit bohatých častiach ložiska sa obsah zlata pohyboval od 7 po 46 g/t, menej zrudnených 0,8 až 4,5 g/t. Zistené boli však i časti žily, kde obsah zlata bol až 228 g/t, čo naznačuje prítomnosť rýdzeho zlata.
Podľa archívnych údajov je pravdepodobné, že ťažba antimónových rúd bola na Slovensku započatá ako prvá práve v okolí obce Čučma. Začala sa už v 16. storočí, o čom svedčí i prvý údel na činnosť antimónovej bane v Majerskej doline pridelený 23.8.1698  (Maderspach -1880 in Bergfest – 1953). Rozvoj ťažby bol najmä v rokoch 1830 – 1850. Podľa Redlicha  (1925)  bola ťažba i v rokoch 1915 vysoká a oblasť Slovenskej časti Karpát bola v ťažbe antimónových rúd na 3. svetovom mieste. Ťažba v baniach okolo Čučmy bola ukončená v roku 1952.
Odhad vyťaženej rudy na jednotlivých ložiskách v tonách počas celého obdobia ťažby je: Ložisko Matej  40 000, Vincent 19 000, Gabriela 230 000, ostatné 10 000 = spolu 407 000 ton.
Okrem Sb - rúd sa v menšom množstve ťažila mangánová ruda na ložisku Malvína (Čierna baňa) a potom medené rudy na viacerých žilách v okolí, ale hlavne na Medenej bani. 
  

Razenie banských diel v minulosti   

Banské diela sa až do použitia strelného prachu, ktorý bol prvýkrát použitý v Banskej Štiavnici v roku 1627, razili veľmi namáhavou ručnou prácou, a to pomocou kladiva a želiezka. Tieto dva skrížené najstaršie banícke nástroje sú i celosvetovým baníckym znakom v baníckom odvetví.

Používania oboch nástrojov pri razení kresanice sa dialo nasledovne:
Baník udieral kladivom, ktoré držal v pravej ruke, na želiezko a takto odsekával na čeľbe banského diela kusy horniny. vo vlhkom prostredí s denným postupom niekoľko desiatok cm. Rudu a horninu musel baník vynášať z bane tak, že ju naložil dreveným korýtkom, alebo „brotwanom“ do dreveného banského vozíka – zvaného „hunt“. Tento vozík ručne ťahal z bane von po drevených doskách, ktoré boli spájané medzi sebou bez použitia klincov. 
  


Bezmenná štôlňa – „KRESANICA“ 
  

Bola objavená pri čistení okraja miestnej komunikácie v roku 2011 a prejavila sa veľkým výtokom banskej vody. Predtým tu bol prameň využívaný obyvateľmi ako pitná voda. Banské dielo je typickou ukážkou razenia bane ručne, a to  pomocou kladiva a želiezka, v banskej terminológii nazývanej  „kresanica“. Prístupná časť štôlne má zatiaľ zameranú celkovú dĺžku 240 m. Nepodarilo sa zatiaľ nájsť v sledovanom tektonickom vedení so šošovkami kremeňa rudné minerály, ktoré by naznačili cieľ baníckeho vyhľadávania. Predpokladáme, že jej ražbou sa hľadalo zlato alebo i antimónové zrudnenie. 


Majerská dolina
 

Medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou vystupuje horský hrebeň zvaný Rozgang. V závere Majerskej doliny sa nachádzajú zostatky stavieb, ktorých priestor bol ohradený kamenným múrom. Predpokladá sa, že práve tu objavili hľadači rúd v dávnej minulosti prvé príznaky antimónového zrudnenia a mali tu i svoje dočasné bývanie v stavbe známej ako „banícky krám“. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že tu sa už v roku 1827 započalo s banskými prácami, a to na štôlni Vrchný Michal a taktiež na ložisku Jozef. Neskoršie, keď sa hlavné aktivity s banskými prácami presunuli do bohatších partii s antimónovým zrudnením v oblasti štôlní Horný a Dolný Klement, sa táto lokalita využila na hospodárske účely. Svedčia o tom i údaje v starých mapách ako „Juhoda“ (ovčinec) a v mape, asi z 19. storočia, presne meračsky zakreslený „Majer Hof“ (Majerský dvor). Takto pravdepodobne vznikol i názov doliny – Majerská dolina.
Lesná cesta dolinou slúžila i ako prístupová cesta k banským dielam v jej závere, ale i k štôlniam. Štôlňa Spodný Klement (Hilfsstollen) bola v 50-tych rokoch i vyzmáhaná a robili sa tu prieskumné práce. Zostatky múrov prevádzkových budov sú i dnes viditeľné.
V SV časti Majerskej doliny smerom na Dobošku sa antimónové zrudnenie overovalo tromi štôlňami Jozef, situovanými nad sebou vo svahu. Prieskum v banských dielach v 50-tych rokoch tu nepriniesol pozitívne výsledky.
V doline sa v minulosti hľadalo zlato i ryžovaním v pretekajúcom údolnom potoku. Odberom vzoriek geológov Geologického ústavu Dionýza Štúra, Bratislava v 20. storočí (P. Kulich)  sa v  nánosoch potoka zistila v šlichoch prítomnosť plieškov rýdzeho zlata vo väčšom množstve. 
  































Ložisko mangánu – Malvína (Čierna baňa) 
 

Výskyt tejto nerastnej suroviny je známy už od roku 1699, kedy tu boli pridelené banské polia na vyhľadávanie Au, Ag, Cu a iné nerasty.
Otvorené bolo dvomi štôlňami, vrchnej o dĺžke 60 m a spodnej o dĺžke 124 m, situovanej o 18 m nižšie, čo je znázornené v zachovalej mapke vyhotovenej v roku 1940 maďarskou ťažiarskou spoločnosťou Diosgyőri Vasgyár. Rozmery šošovky karbonátu boli smerne cca 100 m, do hĺbky cca 40 m, s upadaním 50° na juh. Úžitková mineralizácia mangánovej rudy je tvorená minerálom rodonitom (tiež polodrahokam) s menším podielom rodochrozitu, mangánokalcitu a značným množstvom iných minerálov, určených K. Pappom (1915) a J. Kantorom (1954). Mocnosť polôh z Mn zrudnením bola do 4 m. Vyťažené bolo cca 10 tisíc ton rúd o kvalite od 45 – 64 % Mn. Ruda sa vyvážala hlavne do Ózdu v Maďarsku, ale i do železiarne v Hunadoara (Rumunsko) na výrobu feromangánu. 

Ložisko medi – Medená 

Otvorené bolo šachtou z povrchu lokalizovanou v blízkosti flotačnej úpravne v Čučma-závod. Podľa archívnych podkladov bola šachta hlboká 80 m s tromi obzormi. Medené zrudnenie – chalkopyrit bolo viazané na karbonátovú šošovku. Ťažené bolo podľa údajov Lambrechta (1931) ešte v roku 1919, kedy došlo k zatopeniu bane. Z niektorého obzoru šachty sa ťažilo i Sb zrudnenie ložiska Vincent.
V rokoch 1954–56 bolo zrudnenie predmetom prieskumných prác realizovaných Východoslovenským rudným prieskumom – závod Čučma. Odvŕtané boli vrty Č-1 o hĺbke 149,5 m a Č-2 o hĺbke 138,5 m. Obsahy Cu však boli nízke, takže sa v ďalšom prieskume nepokračovalo. 

Najväčšie ložiská Sb - rúd  v okolí Čučmy 

Ložisko Gabriela

Patrilo k najväčším akumuláciám antimonitového zrudnenia v Spišsko gemerskom Rudohorí. Otvorené bolo štôlňami: Vyšný a  Spodný Michal, Vrchný Klement (začiatok ražby 1875), Dolný Klement (1880) a Gabriela (1909). Z úrovne št. Gabriela  bola vyrazená 175 m hlboká slepá šachta, s hĺbením ktorej sa započalo v roku 1913. Ložisko je reprezentované dvomi žilami, a to hlavnou žilou  Klement a žilou  Gabriela-Heinrich. Žily sú sledovateľné v smernej dĺžke cca 1,5 km. Obsahy Sb tu boli od 12 – 14 % i s vysokými obsahmi zlata. Ťažba bola vedená cez št. Gabriela, odkiaľ sa konskými povozmi dopravovala po vrstevnici  vybudovanou lesnou cestou do blízkosti úpravne a ďalej visutou lanovou dráhou ponad údolie k flotačnej úpravni. Súčasne je ložisko po úroveň štôlne Gabriela zatopené. 
  



























Ložisko Vincent
 

O tomto ložisku sa zachovalo málo údajov. Sprístupnené bolo št. Vincent (započatie razenia 1880).
Najhlbší obzor bol vyrazený zo šachty Medená, hĺbenej na Cu zrudnenie.
Hĺbkový vývoj zrudnenia ako i ložiska Gabriela bol overovaný vrtnými prácami Sb-1, Sb-2 a Sb-5,  projektovaných  Geologickým ústavom Dionýza Štúra (Pecho 1985). Výsledky neboli priaznivé. 
  


Ložisko Matej


Sprístupnené bolo štôlňami Horný (začiatok razenia 1903) a Dolný Matej, ktorá bola zaústená v areáli pod úpravňou. Na povrchu sú viditeľné viaceré krátke štôlne a množstvo píng. Podľa zachovalej banskej mapy z roku 1940, z obdobia, keď toto a iné ložiska boli ťažené maďarským štátom, bolo rozfárané v  smernej dĺžke 115 m a do hĺbky cca 200 m.  V rokoch 1952 –54 bola Východoslovenským rudným prieskumom, n. p. vyzmáhaná št. Dolný Matej s následnými banskými prácami, ale bez väčšieho pozitívneho výsledku.
Zrudnenie vystupuje v porfyroidoch a na ich styku s grafitickými fyllitmi. Mocnosť žily sa pohybovala do 2 m, ale boli overené i úseky šošoviek s mocnosťou do 5 m. Kvalita rudy bola  Sb – 1,8 – 15,0 %, Au – 0,25 – 2,2 gr/t a Ag – 13 – 40 gr/t. 
  


























Získavanie antimónu v minulosti
 
  

Antimón ako kov sa v minulosti získaval veľmi jednoduchou úpravníckou metódou, a to tak, že kusová ruda – antimonit sa rozbila na kúsky o veľkosti 2-3 cm. Ukladala sa do keramických zdvojených nádob v množstve cca 4 kg.
Vrchná nádoba mala na spodku 3 až 5 dierok. Nádoby sa naplnili kúskami rudy a čo najviac sa ich uložilo vedľa seba do ohniska z dreveného uhlia, kde pri teplote 400 až 500 stupňov C pretiekol antimón do spodnej nádoby.
Táto sa následne rozbila a získaný spečený koncentrát – crudum, s obsahom Sb do 60 % bol produktom pre získanie čistého kovu.
Nádoby v celku sú vystavené v Baníckom múzeu v Rožňave. 




Úpravňa Sb-rúd – Čučma-závod

V roku 1900 tu postavili mechanickú mokrú gravitačnú úpravňu rodiny Müller a Eiholz. V roku 1906 sa stala jej majiteľom viedenská firma Odendall a Schalmann a od nej ju prevzali v roku 1926 Antimónové banské a hutné závody (V. Lázár 1959). Flotačná úpravňa bola postavená v roku 1931.
Nutná energia pre strojné zariadenia bola zaistená cez 1100 m vzdialený vodný zdroj z potoka, s prítokom do dvoch 330 hl nádrží. Prvá nádrž bola od záchytu po 571 m, druhá po ďalších 529 m. Výškový rozdiel záchyt – turbína cca 75 m. Gravitačná vodná energia zaisťovala pohon Francisovej turbíny (detailne v monograffii - Eisele 1907, str. 147).
Výsledným produktom z úpravne bol cca 60% Sb-koncentrát s obsahom zlata 25 až 40 g/t., ktorý sa dopravoval na finálny produkt do úpravne vo Vajskovej pri Podbrezovej. Zo starých odpadov sa vyrábal i koncentrát s obsahom zlata až 250 g/t. V roku 1936 tu bola postavená i šachtová pec na spracovanie odpadov z „mokromechanickej“ úpravy rudy, vyprodukovaných pred postavením flotácie. Priemerný obsah Sb v rude bol od 3,77 do 10,56 %, obsah zlata 4,2 do 9,7 v g/t.
Spôsob úpravy bol na túto dobu veľmi progresívny a účinný. V roku 1939 pracovalo v baniach a úpravni 230 pracovníkov.
V rokoch 1938 až 1945, kedy táto časť územia pripadla Maďarsku, tu ťažobné práce na Sb a Mn rudy realizoval maďarský štát. Od 1.1.1946 bol závod Čučma začlenený do n. p. Rudné bane a huty na farebné kovy, Banská Bystrica. Ťažba rúd bola ukončená v roku 1952, ale úpravňa – flotácia bola v prevádzke do roku 1958 a využívali ju Železorudné bane, závod Rožňava i na flotáciu rudy z ložiska Mária.
O význame obsahu zlata v rude svedčí i údaj z ložísk Gabriela a Matej (R. Klein, 1940), kedy  bolo v rokoch 1932 až 1938 získané 730 kg zlata. Najviac v roku 1934 – 163,8 kg

Štôlňa Csengö (Zvonivá)

Horský hrebeň nazvaný Rozgang vystupuje medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou a bol v 15. a 16. storočí, predmetom kutania na rôzne druhy nerastných surovín, hlavne ale na striebro, zlato a meď. Z minulosti tu boli vymedzené banské polia Rozgang I. II. a III. Eisele (1907) uvádza že v smere V-Z od Rožňavských kúpeľov kutal na nikel-kobaltové zrudnenie podnikateľ Rozgang János, ale výsledky neboli priaznivé. O túto nerastnú surovinu sa tu zaujímal i Karol Sarkány, ale bezúspešne. Známe je tu množstvo rudných žíl, ktoré do mapy lokalizoval i český geológ J. Šuf v rokoch 1946 -1948. Z Rožňavskej doliny boli vyrazené i štôlne na žilu Samuel, ako i štôlňa Jozef a Johanni na súbežné žily. V blízkosti sútoku potoka Lúč, pretekajúceho Rožňavskou dolinou a potoka Drázus, tečúceho cez obec Čučma bolo započaté z razením štôlne Csengö už v roku 1498 na overenie tu vystupujúcej sideritovej žily s Cu, Ag zrudnením. Následne bola toto banské dielo využité v 20. storočí na vyrazenie 184 m hlbokého výdušného komína, ktorý spojil banské práce zo 6. obzorom na ťaženom ložisku Mária. Táto časť banských prác je uvádzaná i ako pravdepodobná lokalita predlohy obrazu Rožňavská Metercia, ktorý je dokumentovaný na samostatnom paneli pri štôlni. 

Rožňavská Metercia 

Jedným z najvýznamnejších obrazov zobrazujúcich i banícku činnosť v 16. storočí je obraz z roku 1513 od neznámeho maliara.
Z pohľadu baníckej činnosti je unikátny i tým, že zobrazuje vtedajší spôsob razenia banských diel, ich zameriavanie, ťažbu, dopravu a úpravy nerastnej suroviny. Za pravdepodobnú lokalitu, kde sa táto činnosť vykonávala a bola predlohou maliara, je hrebeň zvaného Rozgang, kde sa v tom čase razila štôlňa Csengö.
Pri nej je teraz umiestnená i dokumentárna tabuľa o Metercii.
Originál obrazu, zobrazujúceho Svätú Annu s dcérou Máriou a Božím Synom, sa nachádza v Biskupskej katedrále v Rožňave.
 

ZDAR BOH - Glück auf - Jó szerencsét !


Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník,
február 2012


{gallery}obsah/cucma/velke{/gallery}
{jcomments on}

Čítať 9297 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:18

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.