O svojom zámere napísal: „Malú ilustrovanú históriu horného Gemera pozostávajúcu z 50 obrázkov (zatiaľ) som vytvoril v čase "pandémie" a nutnosti sedieť doma. Inšpirovali ma populárno-náučné články (www.dobsincan.estranky.sk) od rodáka a priateľa Ruda Pellionisa, a tak som sa dal do práce. Historické diania i povesti mám rád. Asi výrazný podiel majú na tom farár Kasanický, ktorý z prípravy na konfirmáciu urobil zemepisno-dejepisné poznávanie a pán učiteľ Palguta, ktorý s nami chodil po Dobšinej a okolí a my sme kreslili zákutia a dnes už neexistujúce domčeky... Takto som si urobil svoju e-knižku, ktorá má tú výhodu, že svojím obsahom asi osloví viacerých, ktorí majú radi náš región...“
Samozrejme, že ich uverejňoval tak, ako mu prichádzali na papier a ku každej práci napísal i niekoľko stručných, ale výstižných viet. Spolu sme sa rozhodli, že ich využijeme i v priestore webovej stránky Maj Gemer. Nech sa s nimi oboznámia najmä mladí, ale aj ostatní Gemerčania a aj celé Slovensko. Nech sa páči, najlepšie po jednom, po dvoch, ako kedy.
K svojej prvej ilustrácii Štefan Burčo napísal:
Malá ilustrovaná história horného Gemera (1/50). Kde inde začať, než v mojom rodisku DOBŠINÁ. Ako sa mestečko k menu dostalo, hovorí o tom úsmevná povesť. Po roku 1241 boli na naše územie pozvaní aj nemeckí osadníci – baníci. V doline na hornom toku prítoku do rieky Slaná si vybudovali osadu a chceli jej dať i meno. Nevedeli sa dohodnúť, a tak raz večer pri varení večere (vraj halušiek) mali dobrú náladu a vtedy padol návrh, že keď v kotlíku začne voda vrieť, prvé slovo, ktoré niekto vysloví, bude meno osady. Jeden nedočkavý mladík vykríkol „Tup scha" (nemeckým nárečím – "pozri do hrnca"). Pozreli a voda už vrela. Prítomní sa smiali a vykrikovali: "Es lébe di Tupša!" Nuž a tak meno TUPSCHA dostala osada a to sa potom menilo: Dobsinium (lat.), Dobschau (nem.) Dobsina (maď), Dobšiná.
(POKRAČOVANIE)
Pripravil Štefan Burčo