Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Sociálne siete
 
 
 
 
 
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie
PrevNext
Svetový deň cestovné...
Svetový deň cestovného ruchu v GMM
Pri príležitosti Svetového dňa cesto...
Nový program Folklór...
Nový program Folklórneho súboru LYKOVEC - PÚTNICI - zobrazuje tradíciu obyvateľov Muránskej Huty
„Pútnici“ – tak znel pracovný názov ...
Obľúbený medzinárodn...
Obľúbený medzinárodný hudobný festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi opäť aj v Andrássyho obrazárni
Hudobné centrum v spolupráci s Baníc...
XXII. turistický zra...
XXII. turistický zraz seniorov revúckeho okresu bol v Muráni
Tento rok sa XXII. turistický zraz s...
Odbojári a gymnazist...
Odbojári a gymnazisti z Revúcej v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau spoznali svet neľudského teroru
Návšteva Osvienčimu. Pochmúrne počas...
Delegácia dobrovoľný...
Delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy u svojich priateľov v Tótkomlóśi a v Nadlaku
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy dos...
Posledných osem ročn...
Posledných osem ročníkov vo futbalovom klube Tatran Betliar
Futbalový klub Tatran Betliar patrí ...
Hasičský putovný Gem...
Hasičský putovný Gemerský pohár v 30. ročníku získal okres Rimavská Sobota
Gemer je jeden z krásnych slove...
Na futbalovej veži v...
Na futbalovej veži v Dlhej Lúke v nedeľu zazvonili dvanásťkrát
Druhý septembrový týždeň priniesol p...
Projekt PRÍRODA JE Ž...
Projekt PRÍRODA JE ŽIVOT pokračuje sériou prednášok o vode
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského ...
Najvýznamnejšie sezó...
Najvýznamnejšie sezóny v nižnoslanskom futbale v kategórii dospelí
Súťažný futbal v Nižnej Slanej&...
Slovanskú kvapku krv...
Slovanskú kvapku krvi SNP zorganizovali v Čiernom Potoku už po osemnástykrát
Slovanskú kvapku krvi SNP už tradičn...
Pozývame vás na Folk...
Pozývame vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote
Pozývame Vás na Folklórny večer do D...
Akvizícia hrnčiarske...
Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc
Gemersko-malohontské múzeum získalo ...
Pápež Ján Pavol II. ...
Pápež Ján Pavol II. pred 20 rokmi celebroval svätú omšu v Rožňave
Trinásteho septembra 2003 navštívil ...
Členovia DHZ v Jelša...
Členovia DHZ v Jelšave pozdravili pri svadobnom akte svojho člena Attilu a jeho manželku Janku
Bohatá, ale najmä prospešná je činno...
Ján Vido, futbalista...
Ján Vido, futbalista, funkcionár, fanúšik z Vyšnej Slanej odišiel do futbalového neba
Ján Vido (1932 – 2023) futbalis...
TROJNÁSOBNÁ SPOMIENK...
TROJNÁSOBNÁ SPOMIENKA NA SNP V GEMERI - MALOHONTE  *  Kultúrny most pre poznanie histórie
Aj v Gemeri-Malohonte sme si pr...
Vzácna Návštevná kni...
Vzácna Návštevná kniha Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí sa zrodila v Bratislave pred 85 rokmi
Návštevná kniha Mauzólea v Krásnohor...
OFK Vyšná Slaná prev...
OFK Vyšná Slaná prevzala vedenie 7. futbalovej ligy
Budem sa pýtať, ale vopred viem, že ...
Významné sezóny v kr...
Významné sezóny v kružnianskom futbale
Futbal v Kružnej je už dlhší ča...
Deň baníkov 2023 v B...
Deň baníkov 2023 v Baníckom múzeu s Rožňavskou Meterciou
Už tradične začiatkom septembra Baní...
Stredovekým festival...
Stredovekým festivalom v Kraskove ukončili letnú sezónu
Piaty ročník najväčšieho historickéh...
Na strednom Gemeri p...
Na strednom Gemeri privítajú priaznivcov Klubu slovenských turistov na 14. stretnutí
V rámci Európskeho dňa turistiky v d...
Meyke: Gemerská trad...
Meyke: Gemerská tradícia v móde
Na 19. a 20. september 2023 si ...
Gemerská knižnica Pa...
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravujú: Každé nárečie má čo ponúknuť...  Život a dielo profesora Štefana Tóbika
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského ...
Rejdová svojou kráso...
Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru
Folkloristi i obdivovatelia ľudového...
Amatérska súťaž výtv...
Amatérska súťaž výtvarnej fotografie 2023: Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky
S radosťou Vám oznamujeme, že Baníck...
Zaujímavé futbalové ...
Zaujímavé futbalové zápolenia hornogemerských mužstiev na začiatku septembra
Prvý septembrový víkend prial svojím...
Bude krajšia vstupná...
Bude krajšia vstupná brána do Muránskej Huty ?
Muránska Huta so svojou časťou Predn...

Plagáty

Vyhľadávanie

Nárečie

PrevNext
Revúšene a...
Revúšene a ich mená, ako ich poznala pani učiťelka Elika od Gajdošó
Tak, ak inde na ďeďinách a v mestách na Slovensku, ta aj tu v Revúci žili a možn...
Rodná obec...
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (17)
SPOLOČENSKÝ A POLITICKÝ ŽIVOT Komunistická strana Česko-Slovenska (KSČ). Podľa zistených skuto...
Írečitou rejdovčinou...
Írečitou rejdovčinou o Mocnom Ďurmanovi, zbojníkovi z Rejdovej, ako sa stretol s hôrnymi chlapmi
Do venca legiend o gemerských zbojníkoch by som chcel prispieť ľudovým rozprávaním, zaznamenaným v&n...
Nebudeme sa...
Nebudeme sa venovať rozdielom gemerského nárečia, ale ponúkame návštevníkom stránky „vety v našom nárečí“
Čo dedina, to reč iná. Platí to temer na celom Slovensku. Podobne je to aj na Gemeri. Celá oblasť ro...

Náučné chodníky

PrevNext
Náučný chodník...
Náučný chodník Občasný prameň – Havrania skala
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, vedie cez prírodnú zaujímavosť Občasný p...
V horskom...
V horskom sedle Dielik pri Tisovci otvorili novú tematickú náučnú lokalitu zameranú na dejiny Slovenského národného povstania
Na okraji Národného parku Muránska planina v horskom sedle Dielik, ktoré sa nachádza medzi mest...
Náučný chodník...
Náučný chodník Domica a okolie
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského krasu, na juhozápadnom okraji Silickej planiny...
Náučný chodník...
Náučný chodník Stratenský kaňon
Obojsmerný náučný chodník je situovaný v južnej časti Národného parku Slovenský raj v malebnom kaňon...

Vaše komentáre:

  • Irka Janka, ďakujeme, že si nám to sprijemnila tvojím moderovaním a tvojím talentom na krásne citáty… Written by Irka on %AM, %26 %389 %2023 %10:%júl
    V Muránskej Zdychave mali Stretnutie pod vŕškom už štvrtýkrát (Muránska Zdychava)
  • Štefan Jančík Pekná akcia. Skvelý článok . Držím palce a prajem veľa úspechov pri ďalších podujatiach Written by Štefan Jančík on %PM, %20 %807 %2023 %20:%júl
    Vyznanie Štítničanky Lenky Vranovej s obrazmi pod pazuchou o Letnom SLOVOMfeste (Umenie)
  • Dáška Ďakujem strýko za tento rozhovor. Aj to svedčí, že sa viete svojmu koníčku venovať na… Written by Dáška on %AM, %17 %238 %2023 %06:%júl
    Úspešná cesta talentovanej gemerskej sopranistky Evy Dovcovej od Slávika Slovenska po vážnu hudbu i k opernému spevu (Umenie)
  • Gonosová S profesorom Hroncom mi utkvelo v pamäti jedno pekné stretnutie, keď v roku 2008 som… Written by Gonosová on %PM, %14 %607 %2023 %15:%jún
    Zomrel významný človek, vedec a pedagóg profesor Ondrej Hronec, rodák z Gočova (Gočovo)
  • Peter Jackuliak Dobrý deň. Všetko veľmi zaujímavé, pozorne som si to prečítal a mám k tomu otázku.… Written by Peter Jackuliak on %PM, %07 %711 %2023 %18:%apr
    Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti (Hutníctvo)
Subscribe to this RSS feed

ODBOJ - K 76. výročiu SNP

PrevNext
Medaila 75....
Medaila 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zdobí aj hruď 92-ročného veterána Artúra Szobonyu
Dňa 3. marca 2020 delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pod vedením tretej tajomníčky pani ...
Ondrej Leštach,...
Ondrej Leštach, väzeň číslo 8879 1172, zajatec
V spomienkach na príbehy mužov, ktorí sa nebáli smrti v boji za naš...
Členovia MO...
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave v sedle Zbojská a na Dieliku
V sobotu 3.6.2017 pripravil MO SZPB partizána Tótha v Rožňave výlet do sedla Zbojská s možnosťou vyv...
Veľká lúka...
Veľká lúka na Muránskej planine a Pochod vďaky k 75. výročiu SNP
Hrad Muráň je majestát Gemera. Prvé písomné zmienky o hrade sú po vzniku Gemerskej župy z roku 1271....
« September 2023 »
Pon Ut Str Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  

Rožňavské Bystré

Street View...
Street View prešlo aj cez Rožňavské Bystré. Videlo aj váš dom, či dvor?
Pár dní sa na internetových sieťach často spomína pojem Street View. Najmä v súvislosti s ...
Takým bol...
Takým bol Ondrej Gallo-Krajný - a ďalší hrdinovia SNP z obce Rožňavské Bystré
Tohto roku si pripomíname 70. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. V našej ...
  • Nachádzate sa tu:  
  • Domov
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
nedeľa, 06 január 2013 11:50

Čestné občianstvo Gemerskej Polomy udelili Ing. Mariánovi Šeredovi, Ing. Antonovi Hamranovi a PhDr. Zdenkovi Krížovi

Napísal(a) ougp
Zverejnené v Gemerská Poloma
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 19 október 2011 11:27

Cesta matičiarov z Čiernej Lehoty do Horehronského múzea v Brezne priniesla všetkým duchovné obohatenie

Napísal(a) Katarína Pukanská
Zverejnené v Čierna Lehota
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
piatok, 04 január 2013 17:44

Čenstochovská čierna Madona s dieťaťom – obraz, ktorý patril levočskej bielej pani

Napísal(a) Éva Kerényi
Zverejnené v Múzeá
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 31 október 2011 13:44

Cenné víťazstvo Jovíc nad vedúcim mužstvom tabuľky II. triedy Rožňavou B

Napísal(a) JO
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 17 november 2014 22:09

Cena Ministerstva poľnohospodárstva ČR dokumentárnemu filmu P. Pobočeka Norik muránsky

Napísal(a) Ondrej Doboš
Zverejnené v Revúca
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
  • 1568
  • 1569
  • ...
  • 1571
  • 1572
  • 1573
  • 1574
  • ...
  • 1576
  • 1577
Strana 1573 z 1639

banner pripomíneme si v septemberi

Samuel Hruškovic – 275. výročie úmrtia

1. september - Samuel Hruškovic (1.4.1694 Krupina – 1.9.1748 Banská Bystrica) – ev. farár, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, básnik, prekladateľ, editor.

Samuel HruškovicŠtudoval v Jelšave, Gemeri, Rožňave a vo Wittenbergu, kde študoval aj fyziku, medecínu, matematiku, právo a jazyky. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách, od r. 1737 ako evanjelický farár v Banskej Bystrici. Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu, písal slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus. Zachovalo se jeho 17 vlastných piesní a 74 prekladov piesní z nemčiny. Bol editorom dvoch vydaní Cithary sanctorum Juraja Tranovského, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu. Ján Kollár ho nazval spolu s Tranovským a Krmanom „tromi kvietkami“ slovenskej reformácie. -MM-

Rebeka Lešková – 250. výročie narodenia

3. september - Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.

Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Jozefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, najznámejšia je báseň Výstraha před svůdci všem pannám, uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne a bola zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Taktiež zbierala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národnie spievanky. -MM-

Jaroslav Augusta – 145. výročie narodenia

4. september - Jaroslav Augusta (4.9.1878 Humpolec – 28.2.1970 Banská Štiavnica) – akademický maliar, publicista, pedagóg.

Jaroslav AugustaOd roku 1892 žil v Rimavskej Sobote, kde chodil do školy a už tu prejavil svoje výtvarné nadanie. V roku 1894 sa rodina presťahovala do Tisovca, kde si jeho otec za prispenia Ivana Daxnera zriadil dielňu na umelú vlnu. Tu maľoval portréty podľa fotografií, o. i. aj portrét Štefana Marka Daxnera. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a v Mníchove a v súkromných školách. V Prahe pôsobil v spolku Detvan. Od roku 1920 bol profesorom kreslenia v Banskej Štiavnici. Objaviteľ Detvy ako maliarskej témy a zakladateľ tamojšej maliarskej kolónie (1901 – 1908). Zorganizoval výstavu slovenských maliarov z Uhorska v Žiline (1903), pričinil sa o založenie Grupy uhorsko-slovenských maliarov. Spolu s bratom Karolom, P. J. Kernom a F. Úprkom založil maliarsku kolóniu vo Važci (1911 – 1914). Ústrednou témou jeho tvorby je predovšetkým Detva, ale aj podsitniansky kraj, Orava, Liptov, Vajnory, Čičmany, Važec. V roku 1962 vydal autobiografickú knihu Spomienky. V roku 1961 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec.  -MM-

Elemír Rákoš – 20. výročie úmrtia

6. september - Elemír Rákoš (14.9.1935 Rimavská Sobota – 6.9.2003 Bratislava)  – archivár, historik.

Elemír RákošŠtudoval archívnictvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Celý život pracoval v Štátnom ústrednom archíve SSR (neskôr Slovenskom národnom archíve). Externe prednášal archívnictvo a diplomatiku najnovšieho obdobia na FFUK. Odborne sa zameriaval na otázky archívnej vedy – teórie, metodiky a praxe spracúvania archívnych písomností, cenné sú ním vypracované syntetické a analytické archívne pomôcky, sprievodcovia a katalógy. Bol priekopníkom vydávania prameňov k dejinám 20. storočia. Publikačne bol činný v odborných časopisoch a vyšli mu aj knižné publikácie. Bol prvým predsedom Spoločnosti slovenských archivárov, ktorá každoročne od roku 2007 udeľuje mladým archivárom na jeho počesť Cenu Elemíra Rákoša za najlepšiu štúdiu v odbore archívnictva a pomocných vied historických. V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy.  -MM-

Samuel Reuss – 240. výročie narodenia

8. september - Samuel Reuss (8.9.1783 Slovenská Ľupča – 22.12.1852 Revúca) – etnograf, zberateľ rozprávok, historik, ev. kňaz.

Samuel ReussŠtudoval na gymnáziu v Ožďanoch, na ev. lýceu v Kežmarku a v Bratislave, neskôr teológiu, filozofiu, filológiu, históriu, botaniku a mineralógiu na univerzite v Jene. V rokoch 1807 – 1809 pôsobil ako kaplán a učiteľ v Tisovci, potom ako farár v Kraskove, od 1812 farár v Revúcej a administrátor Potiskej superintendencie. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, zakladateľ knižnice v Revúcej. Podporovateľ štúrovského programu v revolúcii 1848/1849. Zaoberal sa históriou Slovanov a cirkevnými dejinami. Autor národopisných štúdií, zberateľ ľudovej slovesnosti. Sám si nesmierne cenil ľudové rozprávky, ktoré podľa neho vypovedajú o národnom živote našich predkov. Bol presvedčený o starožitnosti slovenskej kultúry a rozprávky považoval za autentické historické pramene. Jeho pričinením vznikli rukopisné zborníky rozprávok Codex revúcky A, B, C. Jeho menom je pomenovaná Mestská knižnica v Revúcej.  -MM-

Ľudovít Vansa – 150. výročie úmrtia

9. september - Ľudovít Vansa (5.3.1835 Slavošovce – 9.9.1873 Rimavská Píla) – hudobný skladateľ,  teoretik, učiteľ a zberateľ ľudových piesní.

Vyštudoval hru na klavír v Hudobno-vzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe  -MM-

Ján Chrapan – 115. výročie narodenia

9. september - Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava – 20.9.1969 Bratislava) – fyzik, pedagóg.

Ján ChrapanPo štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií.  -MM-

Jozef Volný – 145. výročie úmrtia

14. september - Jozef Volný (12.3.1819 Spišské Vlachy – 14.9.1878 Ožďany) – hutnícky inžinier.

Jozef VolnýModernizátor uhorského železiarstva a hutníctva na Slovensku. Študoval na gymnáziu, vo filozofickom kurze a na právnickej akadémii v Košiciach, na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako banský inžinier Komorského úradu v Banskej Bystrici, tajomník komisára banských miest Ľ. Benického, hutný inžinier v Pohorelej. Po roku 1852 ako riaditeľ zdokonalil železiareň v Betliari, postavil novú vysokú pec, prestaval valcovňu tyčového železa a i., neskôr bol hlavným inšpektorom Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti, potom riaditeľom Salgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Salgotarjáne a v Budapešti. V roku 1876 bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa. Autor knihy, ktorá je venovaná uhorskému banskému zákonodárstvu, článkov o železiarstve a štúdie o prameňoch k dejinám baníctva a hutníctva na Gemeri..  -MM-

Jozef Orlovský – 115. výročie narodenia

20. september - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.

Jozef OrlovskýV rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné.  -MM-

Vladimír Čaplovič – 60. výročie úmrtia

25. september – Vladimír Čaplovič (18.10.1905 Kovačica – 25.9.1963 Bytča) – literárny historik, profesor.

Vladimír ČaplovičŠtudoval na FFUK v Bratislave. V r. 1931 – 1932 pôsobil ako učiteľ v Štítniku, v r. 1932 – 1938 ako stredoškolský profesor v Rožňave, od r. 1960 v Bytči. Publikoval príspevky o živote a diele slovenských osobností a štúdie o slovenskej hymnológii v rôznych časopisoch, o. i. v časopise Šafárikov kraj, ktorý aj redigoval v rokoch 1934 – 1938 počas svojho pôsobenia v Rožňave. V Cirkevných listoch vyšiel jeho príspevok o P. Kellnerovi-Hostinskom (1935) a A. H. Škultétym v Rozložnej (1937), bol aj spoluautor publikácie Domica, jaskyňa pravekých tajov (1937) a vydal rukopisný zborník piesní Sama Tomášika (1947). -MM-

Igor Daxner – 130. výročie narodenia

26. september - Igor Daxner (26.9.1893 Tisovec – 18.4.1960 Bratislava) – právnik, protifašistický bojovník.

Igor DaxnerĽudovú školu navštevoval v Tisovci, študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, v rokoch 1939 – 1945 zastával túto funkciu v Bratislave, po roku 1945 v Prahe. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, pridal sa k čs. legionárom, kde pôsobil ako komisár. V roku 1942 sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, bol väznený, po prepustení vykázaný do Tisovca, kde v okolí Klenovca a Kokavy nad Rimavicou pokračoval v ilegálnej činnosti. Po vypuknutí SNP bol v hodnosti majora ustanovený za vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici a bol zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr pôsobil ako spravodajský dôstojník a náčelník rozviedky 4. partizánskej brigády. Bol vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Čs. vojnovým krížom..  -MM-

Ľudovít Samuel Orphanides – 105. výročie narodenia

29. september - Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista.

Ľudovít Samuel OrphanidesŠtudoval na gymnáziu v Gemeri, v Prešove a Levoči. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Publikoval najmä v časopise Obzor a svoje poznatky z ovocinárstva vydal aj knižne. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším farárom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku..  -MM-


Späť hore

© 2023 Maj Gemer