Vody bolo vždy dostatok a k mlynárovi Kravecovi dovážali melivo zo širokého okolia. Mlelo sa po celý rok. Na mletie múky sa používala pšenica a žito. Hrubé časti z mletia obilia sa využívali ako šrot pre kŕmenie prasiat, hydiny, husí, kačíc. Šrot sa mlel aj z jačmeňa. Múka namletá v mlyne bola kvalitná a upečený chlieb z nej vydržal aj celý týždeň. Veľkú zásluhu na dobrom chlebe mali aj naše mamy, ktoré ho dokázali kvalitne vymiesiť, vykvasiť a upiecť. Tú chuť cítim podnes.
Obytnú časť Kravecovho mlyna tvorili kuchyňa, izba, neskôr bola postavená prístavba. Ďalšou významnou vecou na tú dobu bolo, že mlynár Ján Kravec pre prípad výpadku elektrickej energie vybudoval betónový rezervár na vodu, do ktorej zabudoval Kaplanovu turbínu na výrobu elektrickej energie, ktorou zabezpečoval výrobu elektriny ako zdroj svetla v mlyne, čo na tú dobu bol veľký pokrok, nakoľko obec bola elektrifikovaná až v roku 1946. Do rezerváru bola voda privádzaná z mlynského náhonu. Rezervár mal dĺžku asi 5 m, šírku 2 m, 
hĺbku 2,5 m. Objem vody postačoval na vykrytie potreby pohonu kaplanovej turbíny. Pamätám si, že za mlada sme sa chodili osviežiť pod mlynské koleso, kde z výšky padala na nás primerane studená voda. Neskôr, po vybudovaní vodného rezerváru vody, sme tento používali na kúpanie a potápanie. Museli sme dávať pozor, aby nebola zapnutá turbína. Bolo to vpodstate prvé kúpalisko v obci. Do tej doby, ani odvtedy, sa podobná príležitosť nevyskytla. Mlynári boli dobrí ľudia, i keď rezervár bol súkromný, nebránili nám kúpať sa v ňom. V roku 1951 bola nariadením štátnych orgánov zakázané mletie múky a mlyn bol zapečatený. Do roku 1979 sa mlyn využíval ako šrotovník. Nevhodné využívanie mlyna, nedostatok finančných prostriedkov bývalých aj terajších majiteľov, sa podpísal pod jeho dezolátny stav. Je to veľká škoda, mlyn by sa mohol využívať ako kultúrno-historická pamiatka na rozvoj vidieckej turistiky. V štítnickej doline je to jediný, i keď nie zachovalý, vodný mlyn.
Nakoľko mlyn bol súkromným vlastníctvom, obec ani štátne orgány neprejavili o tento objekt záujem. Prostredie mlyna je veľmi pekné, na turistiku ako stvorené, dobrá prístupová cesta a okolitá zeleň sa priam núka na vybudovanie ranča pre chov koní a jazdeckú školu, turistiku a rôznu záujmovú činnosť.
(POKRAČOVANIE)
Ján Bradáč
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-