Okrem toho v najnižšej okresnej súťaži bol v roku 2015, kedy došlo k odhláseniu. Predtým pôsobil v najvyššej okresnej súťaži v ročníkoch 1991/1992 – 8. miesto, 1992/1993 – 4. miesto, 1993/1994 – 12. miesto a 1994/1995 – 13. miesto – vypadol do nižšej súťaže, kde účinkoval do roku 2004.
Betliar
Klub vyhral 2. triedu (terajšiu 7. ligu) v roku 1994 a postúpil do vyššej súťaže. Predtým pôsobil v 2. triede a v roku 1993 patril medzi popredné celky súťaže. V ročníku 1991/1992 sa prebojoval do 2. triedy (v tom čase najvyššia okresná súťaž). 5. ligu – JZ vyhral v roku 1998 a pôsobil v 4. lige – JUH do roku 2003, kedy sa z nej odhlásil. Potom účinkoval v 1. triede do roku 2013 a dva ročníky účinkoval v najnižšej krajskej súťaži. Potom však vypadol a účinkuje v 7. lige dodnes. Za zmienenie stojí odmietnutie práva postupu do 5. ligy – JZ v roku 2009.

Mužstvo v sezóne 2014 / 2015, zdroj: Karol Csobádi
Krásnohorské Podhradie
Klub vznikol v roku 1994, v premiérovom ročníku hral 3. triedu a skončil na 9. mieste. V ďalšom ročníku to už bolo lepšie – 2. miesto a postúpil do vyššej súťaže. V ročníku 1996/1997 skončil v tabuľke 2. triedy na tretej priečke, ktorá zaručovala postup. Potom účinkoval v 1. triede do roku 2004, kedy ju vyhral. V 5. lige – JZ bol do roku 2009, kedy vypadol, po roku v 1. triede sa vrátil. Potom pôsobil v najnižšej regionálnej súťaži, ale v roku 2016 postúpil do 4. ligy – JUH. Tam bol tri ročníky. Po zostupe hralo Krh. Podhradie 5. ligu Košicko-gemerskú, v ďalších dvoch ročníkoch hralo opäť 4. ligu – JUH. V súčasnosti pôsobí v 7. lige.
Vyšná Slaná
Tento klub pôsobil v danom období v najvyššej okresnej súťaži, pričom sa umiestnil takto: 11. miesto – 1992, 8. miesto – 1993, 6. miesto – 1994, 9. miesto – 1995 a 8. miesto – 1996. Umiestnenia v ďalších ročníkoch boli dostupné napríklad v knihe autora článku v roku 2011.
V novodobej histórii klub najvyššiu súťaž viackrát vyhral, ale postup zatiaľ vždy odmietol.
OFK Vyšná Slaná, zdroj: Ing. Vladimír Lukáč
Dobšiná
Dobšiná v roku 1992 vyhrala najvyššiu okresnú súťaž a pôsobila v najnižšej regionálnej súťaži dve sezóny. Po vypadnutí sa vrátila opäť do 5. ligy, ale po roku vypadla. V 1. triede pôsobila do roku 2011, kedy postúpila do novovytvorenej 5. ligy. Tam účinkovala do roku 2017, potom došlo k odhláseniu. Po odhlásení klub začínal od najnižšej súťaže, po roku postúpil do 7. ligy z 1. priečky, kde je dodnes. Za zmienenie stojí, že klub mal v ročníku 2013/2014 aj B – mužstvo.
Mužstvo v roku 2011
Drnava
Klub účinkoval v nižších súťažiach – v roku 1992 bol v najnižšej súťaži takmer najslabším celkom. V rokoch 1994 a 1995 skončil na 10. mieste 3. triedy. V ročníku 1992/1993 patril k najlepším celkom 3. triedy a v roku 1992 medzi najslabšie celky. Do najvyššej súťaže sa prebojoval v roku 2011. V ročníku 2014/2015 Drnava súťaž vyhrala, ale postup odmietla.

Mužstvo v sezóne 2015/2016, zdroj: ifrv
Hrhov
Podobne ako Drnava, pôsobil v nižších súťažiach a do 1. triedy postúpil v roku 2011 z 5. priečky. V baráži zdolal Plešivec. V roku 1995 skončil šiesty v 3. triede, v roku 1994 piaty v 3. triede. V ročníku 1992/1993 neúčinkoval v žiadnej súťaži a v roku 1992 patril k najslabším klubom 3. triedy.
Lipovník
Pôsobil v nižších súťažiach, až od ročníka 1994/1995 v 1. triede (vtedy mala názov 2. trieda). Tromfol starousadlíkov a skončil na peknej štvrtej priečke, v ďalšom ročníku bol dokonca jesenný líder. Napokon v konečnej tabuľke skončil druhý za Kovstavom. Potom účinkoval v 1. triede, ktorú vyhral v roku 2011. Po polročnom pôsobení však došlo odhláseniu z vyššej súťaže. Teda musel začínať od 2. triedy, ktorú vyhral v roku 2014. Neskôr sa opäť odhlásil – jar 2015, ale po obnove pôsobí v 7. lige dodnes.
Mužstvo v roku 2022
Krásnohorská Dlhá Lúka
V roku 1992 skončila na 5. priečke, v ďalšom na 12. mieste, potom na 13. mieste a v ročníku 1994/1995 posledná. Potom účinkovala v 2. triede, od ročníka 2004/2005 opäť v 1. triede. Medzi najvýznamnejšie úspechy patria 1. miesta z rokov 2012, 2016, 2017, 2023 a 2024. Postup do vyššej súťaže však odmietla.
FK Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
Dlhá Ves
V roku 1992 skončila predposledná, v ďalšom ročníku rovnako, v roku 1994 už ôsma. V ročníku 1994/1995 tretia, potom desiata. Potom pôsobila v 1. triede do roku 2007, kedy skončila posledná. V 2. triede bola iba jednu sezónu, vrátila sa do 1. triedy (už 7. liga), kde je dodnes.
Mužstvo v roku 2015
Rakovnica
Pôsobila v 3. triede – 1992, 1993 – pohybovala sa na spodných priečkach. V ročníku 1993/1994 sa umiestnila na 8. mieste. V roku 1995 to už bolo lepšie – stred tabuľky. V ročníku 1995/1996 skončila v horšom strede tabuľky. Potom bola dva ročníky opäť na spodných priečkach. V roku 1999 bola na treťom mieste 2. triedy. V nasledujúcich ročníkoch pôsobila v 2. triede do roku 2019, kedy postúpila do 7. ligy z tretej priečky.
Rožňava
V ročníku 1991/1992 pôsobila v 1. A triede – západ, ktorú vyhrala. V nasledujúcej sezóne pôsobila v divízii – 5. miesto. Potom v 4. lige, 3. lige, a v ročníku 1995/1996 v 2. lige, odkiaľ po roku vypadla po prehratej baráži s Vranovom. Do ročníka 1999/2000 hrala 3. ligu – východ. Po vypadnutí účinkovala v 4. lige – JUH, ktorú v ročníku 2016/2017 vyhrala. V 3. lige – východ skončila na ôsmom mieste. Potom došlo k odhláseniu a neskoršej fúzii s Rudnou. Teda začala hrať 5. ligu Košicko-gemerskú, neskôr 4. ligu – JUH a v súčasnosti 4. ligu – východ.
Mužstvo Rožňavy v ročníku 1995/1996, zdroj: Miloš Leng
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-