V roku 1997 mohlo byť lepšie umiestnenie nebyť inzultácie vo Vyšnej Slanej (boli odpočítané 3 body). V roku 1998 bojoval o postup, ale prehral napríklad doma s Rožňavským Bystrým, v Rejdovej a vo V. Slanej nebodoval. V ročníku 1998/1999 bojoval tentokrát o záchranu, vďaka dobrej jari bola záchrana jasná už dve kolá pred koncom. Potom došlo k stabilizácii – 9. miesto. V ročníku 2000/2001 bol po jeseni druhý, ale jar zvládol najlepšie a zaslúžene postúpil do 5. ligy – JZ. Tam účinkoval len jednu sezónu, 30 bodov nestačilo na udržanie, lebo zostupovali až štyri mužstvá.
V ďalších dvoch ročníkoch to bolo čoraz horšie, naviac už jar 2004 niečo naznačila. Došlo k odhláseniu z 1. triedy po 4. kole. Klub začínal od 2. triedy, po jeseni 2006 sa menil predseda, ale bolo to ešte horšie – posledné miesto. Potom sa stal predsedom Radovan Hajči, v prvom ročníku ešte nebojoval klub o postup. V ročníku 2008/2009 už áno, favoritom na postup boli však Honce. V ďalšej sezóne bol klub po jeseni prvý, na jar sa hlavne strelecky trápil, hoci sa káder posilnil o dvoch hráčov. Napokon skončil tretí. Nastal koniec jednej éry, hoci sa vedelo o reorganizácii súťaží VsFZ, predseda odstúpil.
Novým predsedom bol Ing. Ján Vieloha, káder sa obmenil – skôr oslabil, ale na jar po zápase s rezervou Gemerskej Polomy na jar sa stal predsedom Ján Pitoňák. V ďalšom ročníku mužstvo bolo najlepšie po jeseni vonku, ale doma viackrát remizovalo. Po jeseni odstúpil predseda a novým sa stal Milan Petergáč. Mužstvu veľmi pomohol návrat Gustáva Keršáka, platnými posilami boli aj Gelda a Die. Napriek tomu v konečnej tabuľke skončila Nižná Slaná šiesta. V ďalšom ročníku skončil klub piaty. V ročníku 2013/2014 šiesty. Potom hrozil zánik klubu. Napokon sa to vyriešilo príchodom šiestich hráčov z Gemerskej Polomy a klub vyhral 2. triedu.
V ďalšom ročníku už niečo naznačila jarná časť, keď boli aj dve dvojciferné prehry. Len štyria hráči mali dochádzku na zápasy bez absencie, vedelo sa o odchode šestice hráčov do ŠK Polom, čo oznámil funkcionárom Karol Kováč. Za nich sa náhrady nenašli a niektorí hráči začali pracovať v zahraničí. Došlo tak odhláseniu, prípravka ešte fungovala.
Družstevník Gemerská Poloma
Klub pôsobil v I. B triede Košicko-gemerskej skupine, neskôr v 5. lige – JZ.
V premiérovom ročníku skončil desiaty, potom skončil trikrát do piateho miesta. V roku 1996 bol šiesty, potom desiaty. V 5. lige – JZ v roku 1998 na peknej štvrtej priečke, keď z posíl sa osvedčili napríklad Varga, Brnčík a Valkučák. V roku 1999 získal 33 bodov, čo stačilo na 8. priečku. Na jeseň 1999 sa musel riešiť úzky káder, na jar 2000 aj nový tréner. Stačilo to na 12. miesto a v ďalšom ročníku už vypadol. Potom účinkovala G. Poloma v 1. triede do roku 2011, keď skončila na tretej postupovej priečke. Vo vyššej súťaži pôsobila štyri ročníky, pričom v ročníku 2013/2014 súťaž vyhrala. V roku 2015 došlo k odhláseniu.

Družstevník Gemerská Poloma v roku 1992
ŠK Polom Gemerská Poloma
Klub pokračoval namiesto FK Družstevník Gemerská Poloma, ktorý zanikol po sezóne 2014/2015.
Klub vznikol na jar 2016. Začínať musel od vtedajšej najnižšej súťaže, kde sa umiestnil nasledovne: 5. miesto, 4. miesto, 5. miesto, 3. miesto. V 7. lige sa umiestnil takto: 2021/2022 12. miesto (posledné), 2022/2023: 10. miesto. V priebehu jesene 2023 došlo k odhláseniu zo 7. ligy.
Vlachovo
V roku 1992 skončilo na desiatej priečke, potom bolo šieste a o rok skončilo na tretej priečke. V nasledujúcom ročníku piate a v roku 1996 štvrté. Potom pôsobilo v 1. triede do roku 2002, kedy na jeden vypadlo do nižšej súťaže. Potom bolo v najvyššej okresnej súťaži – umiestnenia od roku 2012: 13. miesto, 13. miesto a 12. miesto. V rokoch 2015 a 2016 bolo dvanáste. V lete 2016 došlo k zániku. K obnove došlo v roku 2017 – 5. miesto v 2. triede. Po skončení ročníka 2017/2018 – 5. miesto – klub zanikol.

Foto: Mužstvo Vlachova
Kružná
V roku 1992 sa umiestnila na 6. mieste v 3. triede, v ďalšom ročníku rovnako. V roku 1994 na 4. mieste. V ročníku 1994/1995 skončila v 3. triede na 3. priečke. V roku 1997 vyhrala 2. triedu a postúpila do 1. triedy. V roku 1998 bojovala o postup s Nižnou Slanou a Jablonovom n/T., napokon skončila druhá. V ďalšom ročníku už vyhrala 1. triedu, hoci viac na čele boli Dedinky. V 5. lige – JZ pôsobila len jednu sezónu, po jeseni sa káder oslabil a jar len dohrávala. Potom pôsobila v 1. triede, ale vypadla v roku 2005. V roku 2007 vyhrala 2. triedu, ale po roku vypadla. V ročníku 2009/2010 vyhrala 2. triedu. V 1. triede pôsobila do roku 2011, v priebehu jesene sa odhlásila zo súťaže. V roku 2012 sa prihlásila do 2. triedy, v ktorej bola do ročníka 2015/2016, kedy súťaž vyhrala. V roku 2017 skončila na ôsmej priečke. V ďalšom ročníku na 7. mieste. Potom skončila predposledná. Potom došlo k odhláseniu.
Foto: FK Apex Kružná v roku 1997, zdroj: Marián Szabó
Jablonov nad Turňou
V roku 1992 skončil posledný v 3. A triede, v roku 1994 bol desiaty a v roku 1995 vyhral 3. triedu. V ďalších rokoch pôsobil v najvyššej okresnej súťaži. V prvej sezóne bol tretí, potom bol béčkom Rožňavy a skončil opäť tretí, ale v roku 1998 vyhral 1. triedu. Do roku 2003 pôsobil v 5. lige –JZ: 9. miesto, 8. miesto, 6. miesto, 8. miesto a 14. miesto. Po vypadnutí bol v 1. triede, po reorganizácii súťaží VsFZ v roku 2011 sa umiestnil takto: 9. miesto, 7. miesto, 6. miesto, 6. miesto, 5. miesto, 9. miesto a 12. miesto, potom došlo k odhláseniu.
Kunova Teplica
V roku 1992 skončila na 2. mieste 1. A triedy. Potom 7. miesto a 6. miesto. V nasledujúcom ročníku došlo k vypadnutiu zo 4. ligy – západ a o ďalší rok k vypadnutiu z I. B triedy Košicko-gemerskej. Potom suverénne vyhrala 1. triedu, keď mala v kádri kvalitných hráčov (Szöllös, Marchevský, Regec, Vojtašovič, Mikuš, Zdechovan, Mikloško, Putera, O. Dávid, Tomi, A. Milko). V 5. lige – JZ bola dve sezóny, v prvej bola jedenásta a potom posledná. V ročníku 1999/2000 vyhrala 1. triedu, z 5. ligy však po roku vypadla – 12. miesto. V roku 2002 vyhrala 1. triedu, ale z finančných dôvodov odmietla postup.
V ďalšom ročníku mala záujem o postup, ale skončila len druhá. Potom došlo k fúzii so Štítnikom. Kunova Teplica hrala na jeseň 2003 1. triedu, po jeseni došlo k odhláseniu.
Kunova Teplica B
1992 – 12. miesto, 1993 – 14. miesto.
Dedinky
V roku 1992 skončili tretie, potom 9. miesto, v ročníku 1993/1994 10. miesto. V nasledujúcom ročníku šieste a v roku 1996 jedenáste. V rokoch 1997 – 2005 boli v 1. triede. Potom rok pôsobili v 5. lige – JZ. Po vypadnutí boli v 1. triede do roku 2011. V ročníku 2011/2012 vyhrali terajšiu 2. triedu. V priebehu jesene 2015 sa odhlásili zo súťaže, pričom k obnove nedošlo.
Honce
V roku 1992 skončili piate, potom desiate. V ročníku 1993/1994 siedme, o rok ôsme. Potom vypadli do nižšej súťaže. Potom boli desiate, piate, ôsme, ôsme, tretie, deviate a štvrté.
Potom postúpili do 1. triedy. Po roku zostúpili, ale v ročníku 2008/2009 vyhrali 2. triedu. Do roku 2011 boli v 1. triede. Potom došlo k určitej fúzii s Rožňavským Bystrým, najlepší hráči prešli do Rož. Bystrého a Honce boli už v 2. triede. V roku 2013 vyhrali 2. triedu, v roku 2014 boli jedenáste v 1. triede, potom zase 11. miesto. V roku 2016 boli trináste, nezostúpili kvôli odhláseniu Dediniek. V roku 2017 desiate, potom jedenáste, v roku 2019 šieste. Po dvoch anulovaných ročníkoch zo súťaže odstúpili. V roku 2023 došlo k obnove – skončili posledné. Potom sa už do súťaže neprihlásili.
Rejdová
V ročníku 1995/1996 vyhrala 4. triedu. V roku 1997 postúpila do 1. triedy z druhého miesta. Potom pôsobila v 1. triede, pričom sa umiestnila takto: 11. miesto, 8. miesto a 7. miesto. V priebehu jesene 2000 došlo k odhláseniu.
Rožňavské Bystré
V roku 1992 bolo takmer najslabším klubom v 3. B triede, potom bolo jedenáste. V ročníku 1993/1994 skončilo na ôsmej priečke 3. triedy. V nasledujúcej sezóne bolo posledné v 3. triede. V roku 1996 vyhralo 3. triedu. V ďalších ročníkoch pôsobilo v 1. triede, pričom sa dvakrát umiestnilo na 9. mieste, potom na 13. mieste a v roku 2000 bolo suverénne posledné. Útlm pokračoval a vypadlo do najnižšej okresnej súťaže, našťastie po roku sa vrátilo do 2. triedy. V nasledujúcich dvoch ročníkoch bolo dvakrát ôsme a potom druhé.
Kuriózne sa potom štyrikrát umiestilo na piatej priečke. V roku 2010 bolo druhé. V roku 2011 sa umiestnilo na tretej priečke, z ktorej postúpilo do 1. triedy. Potom došlo k určitej fúzii s Honcami, keď získalo kvalitných hráčov. V roku 2011 skončilo štvrté, v roku 2012 sa umiestnilo na štvrtej priečke, o rok bolo piate. V roku 2014 bolo štvrté, o rok ôsme.
V ročníku 2015/2016 sa umiestnilo na šiestej priečke, potom na siedmej a dvakrát na desiatej priečke. V roku 2022 bolo ôsme a v roku 2023 tretie a potom štvrté a v ročníku 2024/2025 posledné (dvanáste). Nedávno došlo k odhláseniu.
Foto: FK Baník Rožňavské Bystré, zdroj: Tibor Gonos ml.
Rožňava B – Kovstav
V roku 1992 dlho viedla tabuľku, napokon skončila o bod druhá za Dobšinou. V ďalšom ročníku súťaž vyhrala a postúpila do 1. B triedy Košicko-gemerskej skupiny. Tam pôsobila dva ročníky – 4. miesto a 13. miesto, ktoré znamenalo vypadnutie. Po roku sa do súťaže riadenej VsFZ vrátila – tam sa umiestnila na poslednej priečke. Potom klub pôsobil v 1. triede, umiestnil sa takto: 4. miesto, 4. miesto, 10. miesto, 5. miesto, 13. miesto a 14. miesto, ktoré znamenalo vypadnutie do 2. triedy. V roku 2004 bol štvrtý, potom piaty, šiesty, druhý, štvrtý, jedenásty, siedmy, trinásty a tretí. Do ďalšieho ročníka sa neprihlásil.
Foto: Mužstvo Rožňavy B v roku 1992
Mladosť Jovice
V roku 1992 boli v 3. triede druhé. O rok skončili na ôsmom mieste a potom dvakrát trináste. 1998/1999: 3. miesto v 3. triede, 2001 – 2. miesto, 2002 – 6. miesto, 2003 – 4. miesto v 3. triede, 2004 – 2. miesto v 3. triede. 2005 – 7. miesto, 2006 – 9. miesto. V roku 2007 boli deviate. V ročníku 2007/2008 boli posledné – 13. miesto. V roku 2011 boli dvanáste, v rokoch 2009 a 2010 deviate. Potom boli piate, siedme a štvrté. V rokoch 2015 a 2017 boli siedme, resp. šieste, medzitým sa odhlásili. V nasledujúcom ročníku boli desiate, neskôr siedme a potom došlo k odhláseniu.
Roma Dobšiná
V priebehu jari 1999 vylúčená z 3. triedy. 1998 – 6. miesto v 3. triede, 2000 – 4. miesto v 3. triede.
Roma Jovice
1999 – posledné miesto.
Pača
V roku 1992 bola štvrtá v 3. triede, potom dvanásta, o rok trinásta. V roku 1997 obsadila siedme miesto, o rok postúpila do 1. triedy z 2. miesta. V prvej triede však pôsobila iba jednu sezónu, keď skončila posledná. V ročníku 1999/2000 skončila druhá. Potom skončila deviata a piata. V nasledujúcich sezónach bola tretia, siedma a štvrtá. Potom súťaž v roku 2006 vyhrala a postúpila do 1. triedy. Tam bola dvakrát trinásta a potom skončila posledná a vypadla do 2. triedy. V roku 2010 bola štvrtá a v roku 2011 šiesta. V ďalších dvoch sezónach sa umiestnila na štvrtej, resp. šiestej priečke. Potom obsadila trikrát pekné druhé miesto. Potom došlo k poklesu na siedmu priečku. Potom došlo k odhláseniu.
V ďalšom ročníku sa prihlásila do súťaže a hneď ju aj vyhrala. V dvoch anulovaných ročníkoch bola deviata a tretia. Potom sa umiestnila nasledovne: 13. miesto, 11. miesto a 10. miesto. Do ročníka 2024/2025 sa neprihlásila.

Foto: FK Sokol Pača, zdroj: obec Pača
Kobeliarovo
Po dlhšom čase sa klub obnovil v roku 1995. Pôsobil vždy v najnižšej okresnej súťaži do roku 2007, pričom v priebehu jari 2007 došlo k odhláseniu. FK Kružná sa sťažoval, že narušilo regulárnosť súťaže.
Umiestnenia: 1996 – 5. miesto v 4. triede, 1997 – 3.miesto, 1998 – 4. miesto, 1999 – 3. miesto, 2000 – 5. miesto, 2001 – 6. miesto, 2002 – 5. miesto, 2003 – 3. miesto, 2004 – 4. miesto, 2005 – 8. miesto, 2006 – 12. miesto.
Plešivec
Klub vznikol (bol obnovený po dlhšom čase) v roku 1995. Začínal od 4. triedy, v premiérovom ročníku skončil druhý za Rejdovou. Potom postúpil do vyššej súťaže, kde bol prvý bez prehry a postúpil do 1. triedy. Tam bol do roku 2004, keď ju vyhral a postúpil do 5. ligy – JZ. Z piatej ligy však vypadol, ale po ročnom pôsobení v 1. triede sa vrátil. V roku 2007 vypadol opäť do okresu. Do roku 2011 bol v 1. triede. Po prehratej baráži s Hrhovom začal hrať 2. triedu. V roku 2012 skončil predposledný, v roku 2013 tretí. V ročníku 2013/2014 deviaty – predposledný. V roku 2015 sa umiestnil na ôsmej priečke. V priebehu jari 2016 odstúpil zo súťaže. Potom došlo k obnove v roku 2017 – skončil druhý a postúpil do 6. ligy. V premiérovom ročníku bol jedenásty. Potom dvanásty, ale ročník bol anulovaný, v ďalšom došlo k odhláseniu.

Foto: FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló
Ochtiná
1992 – 5. miesto, 1993 – 10. miesto, 1994 – 9. miesto, 1995 – 12 . miesto, 1996 – 11. miesto. V roku 1997 skončila v 2. triede piata, potom dvakrát deviata a v nasledujúcom ročníku vypadla do 3. triedy. V roku 2001 bola tretia, o rok šiesta, opäť šiesta (v tom čase posledná) a potom pätnásta. V priebehu jari 2007 sa odhlásila.
FK Brzotín
1996/1997 – 6. miesto, 1998 a 1999 – 4. miesto, 2000 – 7. miesto, 2001 – 1. miesto v 2. triede, 2002 – 8. miesto v 1. triede, 2003 – 7. miesto, 2004 – 8. miesto, 2005 – 6. miesto, 2006 – 12. miesto, 2007 – 12. miesto, 2008 – 10. miesto, 2009 – 10. miesto, 2010 – 14. miesto, 2011 – 8. miesto, 2012 – 6. miesto, 2013 – 14. miesto.
Ml. Brzotín
1992 – 3. miesto v 3. triede, 1993 – 2. miesto, 1994 – 14. miesto, 1995 – 11. miesto, 1996 – 8. miesto, 1996/1997: 11. miesto, 2001 – 6. miesto v 2. triede, 2002 – 9. miesto v 2. triede, 2003 – 10. miesto, 2006 – 14. miesto, 2007 – 11 . miesto, 2008 – 9. miesto, 2010 – 12. miesto, 2012 – 6. miesto, 2013 – 11. miesto, 2014 – 10. miesto, 2015 – 9. miesto, 2017 – 10. miesto, 2018 – 9. miesto, 2019 - 9. miesto.
Poľ. Brzotín
1992 – 5. miesto v 3. triede, 1993 – 3. miesto, 1994 – 2. miesto, 1995 – 4. miesto, 1996 – 9. miesto
Silica
1996 – 7. miesto v 4. triede, 1997 – 6. miesto, 1997/1998 – 8. miesto v 3. triede, 1998/1999 – 8. miesto v 3. triede
Kečovo
1993 – 5. miesto, 1995 – 5. miesto, 1996 – 4 . miesto, 96/ 97: 8. miesto v 2. triede, 98 / 99 -10. miesto v 2. triede, 2000 – 6. miesto v 3. triede. 2001 – 7. miesto, 2002 – 2. miesto, 2003 – 2. miesto, 2004 – 1. miesto, 2007 – 3. miesto, 2008 – 6. miesto, 2009 – 4 . miesto, 2010 - 8. miesto, 2011 – 7 . miesto, 2012 – 9. miesto, 2013 – 12. miesto, 2015 – 10. miesto
Čoltovo
1996 – 6. miesto v 4. triede, 1997 – 7. miesto,1998 – 5. miesto v 3. triede, 1999 – 7 6. miesto v 3. triede. 2001 – 5 . miesto v 3. triede, 2002 – 3. miesto, 2003 – 7. miesto, 2004 – 5. miesto, 2006 – 15. miesto, 2007 – 12. miesto, 2008 – 11. miesto, 2011 - 8. miesto, 2012 – 10. miesto, 2016 – 11. miesto, 2017 – 9. miesto, 2018 – 8. miesto, 2019 – 10. miesto
Bohúňovo
2009 – 13. miesto, 2010 – 6. miesto, 2011 – 4. miesto, 2012 – 12. miesto, 2013 – 11. miesto, 2014 – 11. miesto, 2015 – 5. miesto, 2016 – 9. miesto, 2017 – 11. miesto, 2018 – 9. miesto, potom zaniklo, k obnove nedošlo.
Foto: Futbalisti Bohúňova
Gemerská Hôrka B
2014 – 3. miesto, 2015 – 4. miesto
Krh. D. Lúka B
2014 – 7. miesto, 2015 – 5. miesto, 2016 – 7. miesto
Sokol Krásnohorské Podhradie
1992 – 9. miesto, 1994 – 2. miesto, 1995 – 9. miesto, 1996 – 2 . miesto, 1997 – 8- miesto, 1998 – 7. miesto v 3. triede, 1999 – 5. miesto v 3. triede, 2001 – 4. miesto v 3. triede, 2002 – 7. miesto v 3. triede, 2003 – 5. miesto
Krh. Podhradie B
2016 – 6. miesto, 2017 – 7. miesto, 2018 – 7. miesto, 2019 – 8. miesto, po dvoch anulovaných ročníkoch došlo k zániku
Pašková
2019 – 5. miesto, neskôr zánik
Štítnik
1996 – 4. miesto v 4. triede, 1997 – 2. miesto v 3. triede, 1998 – víťaz 3. triedy, 1999 – víťaz 2. triedy, 2000 – 13. miesto, 2001 – 12. miesto, 2002 – 3. miesto, postup do 5. ligy – JZ, 2003 – 13. miesto, neskôr fúzia s K. Teplicou, 2004 – 5. miesto v 5. lige – JZ, 2005 – 2. miesto, 2006 – víťaz 5. ligy – JZ, 2007 – 5. miesto v 4. lige – JUH, 2008 – 8. miesto, 2009 – 2. miesto, 2010 – 6. miesto, 2011 – 9. miesto, potom došlo k predaju licencie do Sokolian 2014 – 8. miesto v 1. triede, 2015 – 7. miesto, potom zánik, 2016 – obnova (2 celky v jednej obci), FK Baník Štítnik – 1. miesto, ŠK Baník Štítnik – 2. miesto, v ďalšom ročníku 3. resp. 11. miesto, v priebehu jari 2018 FK Baník Štítnik odstúpil, ŠK Baník Štítnik skončil ôsmy, potom siedmy, po prvom covidovom ročníku došlo k zániku.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-