|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tabuľka po jeseni
|
Konečná tabuľka
|
Prehľad strelcov:
14: I. Lörinc
12: R. Fabian
8: Barkasz
7: L. Lörinc
6: Ďuríček, Marciš
3: Lukáč
2: M. Arvay
1: Gelda, P. Boroš, Cirbus, Handlovič.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Futbalový klub Tatran Betliar po vypadnutí z V. ligy Košicko-gemerskej skupiny účinkoval v najvyššej okresnej súťaži. Postupne sa začal umiestňovať v hornej časti tabuľky. V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o pôsobení Tatrana Betliar v tomto období, presnejšie v sezóne 2017/2018. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky so strelcami gólov, tabuľky a prehľad strelcov.
Káder: Ľubomír Šofranko – Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Róbert Jakab, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dominik Szilardi, Ján Gelda, Martin Ďuríček, Matej Oravec, Marián Marciš, Peter Hricko, Ladislav Lörinc, Ján Benedikty, Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Dávid Poťmák, Roland Fabian, Ivan Lörinc, Peter Boroš, Ľubomír Lukáč
Výsledky na jeseň:
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tabuľka po jeseni
|
Konečná tabuľka
|
Prehľad strelcov:
14: I. Lörinc
12: R. Fabian
8: Barkasz
7: L. Lörinc
6: Ďuríček, Marciš
3: Lukáč
2: M. Arvay
1: Gelda, P. Boroš, Cirbus, Handlovič.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
1. august – Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, obuvník.
Po skončení ľudovej školy v Jelšave sa u svojho otca vyučil obuvníckemu remeslu a po jeho smrti prezval rodinnú obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. Pôsobil tiež ako zástupca starostu a starostu Jelšavy (1931 – 1945). Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru. Svoje znalosti o včelstve prezentoval odbornými prednáškami a článkami, ktorými prispieval do časopisu Včelár a novín Szabad Földmüves. V roku 1927 založil Včelársky spolok v Jelšave a do roku 1945 bol jeho predsedom. Po roku 1945 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Pôsobil aj ako predseda Gemerskej včelárskej župy v Rimavskej Sobote. MM-
1. august – Eugen Morvay (1.8.1902 Tisovec – 7.5.1945 Praha) – grafik, maliar, bábkar, pedagóg.
Študoval na Umeleckej akadémii v Jeruzaleme a na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Bol učiteľom kreslenia na stredných školách na Slovensku, od r. 1940 riaditeľ gymnázia v Mukačeve. Maľoval realistické krajiny, portréty, figurálne kompozície. V grafike sa venoval linorytu a vydal knižne cyklus 20 pôvodných tlačí. Zaoberal sa bábkarstvom, bol autorom hier i bábok. Známe sú jeho grafiky Tisovský dvor, Bez práce, Ulica v Tisovci, Harmonikár, Huculský chlapec, Po modlitbe, Sedliak zo Šumiaca, Drevenice v Telgárte, Rusínska žena a i.-MM-
8. august – Jozef Cénik (8.8.1922 Tisovec – 5.1.2002 Bratislava) – stavebný inžinier, architekt.
Maturoval v Tisovci. Po ukončení štúdia na SVŠT v Bratislave sa špecializoval na pozemné stavby a pracoval v ateliéri prof. Emila Belluša a spolupracoval na projektovaní diel v Bratislave: Pavilón teoretických ústavov SVŠT, Hotel Devín, Nová radnica, Slovenské magnezitové závody Banská Bystrica a i. V r. 1951 – 1983 pracoval v Hydroprojekte Bratislava. Tu vytvoril stredisko architektúry, ktorého sa stal vedúcim a vychoval viacerých výkonných projektantov – architektov. Vytváral architektonickú koncepciu vodných diel na Váhu a pracoval na architektúre čerpacích staníc a objektov vodohospodárskych staníc. Spracoval urbanistické štúdie a koordinoval práce na bioprojekte vodného diela Gabčíkovo. MM-
10. august – Vladimír Mináč (10.8.1922 Klenovec – 25.10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil na protifašistickom odboji v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a mnohé iné. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. Ministerstvo kultúry SR zriadilo Nadáciu Vladimíra Mináča na každoročné udeľovanie Ceny Vladimíra Mináča za výnimočný prínos v oblasti kultúry. -MM-
11. august – Cyril Kraus (3.7.1928 Tisovec – 11.8.2012 Bratislava) – literárny historik a kritik.
Po štúdiu na FF UK v Bratislave pracoval od roku 1951 ako vedecký pracovník v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vedeckú prácu začínal ako literárny kritik slovenskej povojnovej poézie. Neskôr sa venoval najmä literárnej histórii, textológii a muzeológii a zameral sa na obdobie slovenského literárneho romantizmu a klasicizmu. Je autorom mnohých literárnych štúdií, úvah a kritík, vydaných knižne i časopisecky. Výsledky svojich výskumov popularizoval aj v spolupráci s rozhlasom a televíziou. Koncepčným a vývinovým otázkam národnej literatúry sú venované mnohé jeho monografie. Významným vkladom do literárnohistorického bádania bola jeho editorská činnosť. Okrem sprístupnenia pramenného materiálu k dejinám slovenskej kritiky pripravil vydanie literárnych a literárnokritických diel mnohých slovenských spisovateľov, antológiu z poézie klasicizmu, objavný dvojzväzkový výber z romantickej poézie a prózy. Pripravil podklady pre Slovník tisovského nárečia, ktorý doplnil a vydal v roku 2012 Ján Caban. -MM-
11. august – Ladislav Farkaš (11.8.1927 Ratkovské Bystré) – herec, režisér.
Detstvo prežil v Ratkovej, kde navštevoval aj meštiansku školu. V roku 1944 absolvoval Obchodnú akadémiu v Kežmarku, pôsobil ako úradník v Šafárikove (Tornaľa) a v Muráni. Od roku 1951 člen činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, od roku 1974 režisér i herec Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1979 riaditeľ Domu umenia v Piešťanoch. Ako herec sa uplatnil v žánrovo a typovo rozmanitých postavách. Účinkoval aj vo viacerých slovenských filmoch. V 60. rokoch začal režírovať najmä veseloherný repertoár (najúspešnejšia bola hra G. Feydeau: Chrobák v v hlave, 1969), inscenácie pre deti a rozhlasové hry, dramatizoval literárne predlohy, režíroval vlastné dramatizácie rozprávok. V jeho šľapajach kráča aj jeho syn Boris Farkaš. -MM-
14. august – Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka.
Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole. Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. -MM-
16. august – Eva Rysová (16.8.1932 Hajnáčka, okres Rimavská Sobota) – herečka.
Po ukončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede Júliusa Pántika účinkovala v Armádnom divadle v Martine, pôsobila v Krajskom divadle v Trnave a v Krajskom divadle v Nitre. V roku 1966 sa stala členkou divadla Nová scéna v Bratislave. Za roky strávené v divadle stvárnila množstvo žánrovo i charakterovo rozmanitých postáv. Predstavila sa aj v mnohých televíznych inscenáciách, pôsobila v Slovenskom rozhlase, venovala sa dabingu. Do roku 2012 vyučovala umelecký prednes a javiskovú reč na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. V r. 2003 získala Krištáľovú ružu a v r. 2005 bola ocenená Cenou Karla Čapka. -MM-
18. august – Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Patrónka gymnázia v Revúcej. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. -MM-
21. august – Marian Lapšanský (21.8.1947 Tisovec) – hudobník, klavirista, pedagóg.
Študoval na Základnej umeleckej škole v Tisovci a v Rimavskej Sobote. Už ako žiak hrával v amatérskom sláčikovom orchestri pri Švermových železiarňach v Tisovci. Študoval na bratislavskom konzervatóriu, na AMU v Prahe a na Čajkovského konzervatóriu v Moskve. V rokoch 1975 – 1978 bol sólistom Štátnej filharmónie v Košiciach, neskôr pôsobil ako klavirny virtuóz Slovenskej filharmónie v Bratislave. Od r. 1983 spolupracoval v štvorručnej hre, resp. v hre na dvoch klavíroch s Petrom Toperczerom v klavírnom duu. Zastáva mnoho významných odborných funkcií, zaoberá sa prípravou, koncepciou a realizáciou viacerých podujatí. Vydal viac ako 30 hudobných nahrávok. Od roku 1987 je pedagógom na VŠMU v Bratislave a na hudobných akadémiách v Prahe, Banskej Bystrici a v Brne. V rokoch 2005 – 2021 pôsobil ako generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie. Patrí k špičke klavírneho slovenského interpretačného umenia, ako klavirista vystupuje po celom svete a získal mnoho medzinárodných prestížnych ocenení. -MM-
30. august – Ľudovít Augustín Gál (30.8.1822 Ratková – 5.2.1894 Muránska Dlhá Lúka) –
učiteľ, farár, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok, publicista.
Študoval v Rožňave, Bratislave, Levoči, Halle. V roku 1844 na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry odišiel s ostatnými študentmi do Levoče. Potom bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, kaplán v Ratkovej, od r. 1849 učiteľ v Tisovci a od r. 1856 farár v Muránskej Dlhej Lúke. Účastník bojov o rečovú rovnoprávnosť, spoluzakladateľ revúckeho gymnázia, patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej. Prispieval článkami najmä do Pešťbudínskych vedomostí, kde publikoval aj ním zozbierané povesti a rozprávky. -MM-
31. august – Anton Macák (25.10.1907 Vištuk – 31.8.1972 Revúca) – kňaz, zberateľ folklóru, básnik, botanik, prekladateľ, umeleckým menom Bystrík Muránsky.
Teológiu študoval v Ríme. Pôsobil ako duchovný v Trnave, Šaštíne, v Plešivci, v rokoch 1952-72 ako administrátor farnosti v Muráni. Zaoberal sa cirkevným spevom a hudbou a spracoval chrámový spevník a slovenskú pohrebnú liturgiu. Venoval sa aj regionálnej histórii, skúmal archívne pramene k dejinám Muránskeho hradu a obce Muráň. Je autorom lyrických a sociálne ladených veršov, inšpirovaných životom lesných robotníkov, históriou a prírodou muránskeho regiónu. Zbieral ľudové piesne, príslovia a porekadlá z Muráňa a okolia a zostavil z nich zbierky Kytka piesní spod Muráňa (1958) a Žmeň povestí spod Muráňa (1968), ktoré zhudobnil hudobný skladateľ Ján Čambal. V roku 1963 prebásnil do latinčiny ľudové piesne pod názvom Resonantia Tatrae, ktoré v roku 2007 vydala Matica
slovenská pod názvom Slovak Songs in Latin Slovak English. Je to unikátne dielo – 170 slovenských ľudových piesní preložených a prebásnených do latinčiny, aj s úplným notovým zápisom, s registrom originálnych slovenských textov i s výberovým súborom anglických prekladov. V roku 1997 mu občania obce Muráň odhalili pamätnú tabuľu na miestnom kostole. -MM-