Letná príprava:
B. Bystrica B – Tisovec 3:0
Turnaj v Klenovci: Klenovec – Tisovec 0:1, gól: Bálint
finále: Fiľakovo – Tisovec 0:0, na penalty 6:5
Tisovec – Málinec 5:2, góly: Miklo, L. Brndiar, T. Brndiar, T. Šándor
Tisovec – Čierny Balog 3:1, góly: J. Hurák, Bálint 2
Výsledky majstrovských zápasov
Jeseň
Tisovec – B. Bystrica 0:5
Tisovec – Čadca 1:0, gól: Bobok
Veľký Krtíš – Tisovec 0:1, gól: Levický
Tisovec – Námestovo 3:2, góly: Bálint, Wollinger 2
Tisovec – Krásno n. / K. 3:2, góly: Levický, Podstavek, Lipták
Nová Baňa – Tisovec 5:0
Tisovec – Fiľakovo 2:0, góly: T. Šándor 2
Kysucké Nové Mesto – Tisovec 1:1, gól: Brndiar
Kremnička – Tisovec 4:0
Tisovec – Bánová 2:0, góly: T. Šándor 2
Závažná Poruba – Tisovec 2:0
Tisovec – Kalinovo 1:1, gól: Brndiar
Liptovská Štiavnica – Tisovec 5:1, gól: Hurák
Tisovec – Turany 3:2, góly: Lipták, Adamek, Brndiar
Lietavská Lúčka – Tisovec 0:0
Jar
B. Bystrica – Tisovec 1:0
Fiľakovo – Tisovec 0:2, góly: Brašeň, Bobok
Tisovec – Veľký Krtíš 1:1, gól: Slašťan
Tisovec – Nová Baňa 0:1
Bánová – Tisovec 5:2, góly: Brašeň, Brndiar
Tisovec – Kysucké Nové Mesto 1:0, gól: T. Šándor
Čadca – Tisovec 1:0
Tisovec – Liptovská Štiavnica 0:0
Kalinovo – Tisovec 2:1, gól: Brašeň
Tisovec – Závažná Poruba 1:1, gól: Brndiar
Námestovo – Tisovec 2:2, góly: Dragijský, Brašeň
Tisovec – Kremnička 0:2
Krásno n. / K. – Tisovec 1:0
Tisovec – Lietavská Lúčka 4:1, góly: Šándor, vlastný, Brašeň 2
Turany – Tisovec 2:0
Tabuľka 3. ligy – Stred po jesennej časti
| 1. | Ban. Bystrica | 15 | 12 | 2 | 1 | 41:8 | 38 |
| 2. | Kremnička | 15 | 10 | 2 | 4 | 40:12 | 32 |
| 3. | Námestovo | 15 | 10 | 2 | 3 | 36:15 | 32 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 15 | 8 | 5 | 2 | 35:16 | 29 |
| 5. | Kysucké Nové Mesto | 15 | 6 | 6 | 3 | 27:12 | 24 |
| 6. | Tisovec | 15 | 7 | 3 | 5 | 18:29 | 24 |
| 7. | Čadca | 15 | 6 | 3 | 6 | 21:23 | 21 |
| 8. | Liet. Lúčka | 15 | 6 | 2 | 7 | 19:22 | 20 |
| 9. | V. Krtíš | 15 | 5 | 4 | 6 | 23:24 | 19 |
| 10. | Bánová | 14 | 5 | 4 | 5 | 10:11 | 19 |
| 11. | Nová Baňa | 15 | 6 | 1 | 8 | 23:28 | 19 |
| 12. | Závažná Poruba | 15 | 5 | 4 | 6 | 17:22 | 19 |
| 13. | Kalinovo | 15 | 4 | 3 | 8 | 11:23 | 15 |
| 14. | Krásno nad Kysucou | 15 | 2 | 3 | 10 | 9:32 | 9 |
| 15. | Turany | 15 | 2 | 1 | 12 | 11:42 | 7 |
| 16. | Fiľakovo | 14 | 0 | 5 | 9 | 6:29 | 5 |
Konečná tabuľka 3. ligy – stred
| 1. | MFK Bystrica | 30 | 23 | 4 | 3 | 60:17 | 73 |
| 2. | Kremnička | 30 | 21 | 4 | 5 | 78:24 | 67 |
| 3. | Námestovo | 30 | 18 | 5 | 7 | 58:32 | 59 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 30 | 14 | 9 | 7 | 53:38 | 51 |
| 5. | Záv. Poruba | 30 | 12 | 6 | 12 | 39:37 | 42 |
| 6. | Nová Baňa | 30 | 13 | 2 | 15 | 39:46 | 41 |
| 7. | Čadca | 30 | 11 | 7 | 12 | 51:45 | 40 |
| 8. | Tisovec | 30 | 10 | 8 | 12 | 32:48 | 38 |
| 9. | Liet. Lúčka | 29 | 11 | 4 | 14 | 33:43 | 37 |
| 10. | Krásno n/K | 30 | 11 | 4 | 15 | 32:50 | 37 |
| 11. | Kalinovo | 30 | 10 | 6 | 14 | 22:39 | 36 |
| 12. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 8 | 11 | 11 | 38:37 | 35 |
| 13. | Bánová | 30 | 8 | 9 | 13 | 26:36 | 33 |
| 14. | Veľký Krtíš | 30 | 6 | 11 | 13 | 37:45 | 29 |
| 15. | Turany | 30 | 7 | 5 | 18 | 33:61 | 26 |
| 16. | Fiľakovo | 29 | 5 | 7 | 17 | 19:52 | 25 |
Najlepší strelec: Brašeň – 6 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-