
Víťaz futbalovej 7. ligy ObFZ Rožňava v ročníku 2022-2023 TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka. Na obrázku horný rad zľava: Ladislav Bernath - prezident klubu, Jaroslav Gebe - vedúci mužstva, Karol Ambrúzs - fanúšik, Patrik Pál Balázs, Ladislav Varga, Roman Bubenčík, Roland Madarász, Patrik Klárik, Gabriel Gecs, Tomáš Hegedüš, Otto Soltész - štatutár klubu, Ondrej Šomšák. Dolný rad zľava: Attila Prónyai - hrajúci tréner, Attila Kerekeš, Ivan Bošela, Mário Lovas, Michael Boroš, Marián Manko, Tomáš Zagiba, Rastislav Pásztor, Jozef Parditka. Écrire à Attila Prónyai. Foto: archiv A. P.
Pravdupovediac nečakal. S vedením klubu sme na začiatku sezóny pracovali hlavne na tom, aby sme káder rozumne doplnili a vytvorili tak jeden konkurencieschopný tím na nový ročník, keďže ten minulý 21/22, pre náš klub skončil najhoršie za posledných 15 rokov. Cieľ bol teda jasný, vrátiť Dlhú Lúku späť medzi špičku. Nerozmýšľal som nad tým koľko dám gólov. To, že sa mi tento úspech podaril, môžem vďačiť len a len svojim spoluhráčom, bez nich by sa to nebolo podarilo. Takže veľké ďakujem, chalani!!!
- Váš vek 34 rokov prezrádza o Vás, že ste okúsili viacero trávnikov futbalových družstiev. Kde ste sa všade herne presadzovali a ako si na to spomínate s odstupom času.
Spomínam si na všetko len v dobrom. Na môj materský klub Drnavu, kde som začal ako 17-ročný dorastenec, podarilo sa nám dokonca postúpiť do regionálnej dorasteneckej súťaže prvýkrát v histórii klubu a od tej doby sa tam chlapci držia! Potom na Dlhu Lúku, ktorá ma za jednu sezónu v okresnej súťaži vystrelila do Krásnohorského Podhradia, kde som odohral krásnych 7 rokov, pod takými trénermi ako pán Breuer, alebo p. Balta. S Podhradím som zažil aj postupovú sezónu, keď klub postúpil z vtedy 5-tej do 4. ligy. Mám tam dodnes veľa kamarátov a dodnes som im vďačný za futbalové skúsenosti, ktoré som mohol získať a samozrejme veľa zážitkov, ktoré sú nezabudnuteľné.

Attila Prónyai v strede s pohárom ObFZ Rožňava v spoločnosti vedúceho mužstva Jaroslava Gebe a prezidenta klubu Ladislava Bernatha.
No a nemôžem opomenúť ani Gemerskú Hôrku a Plešivec, škoda, že som v týchto dvoch mužstvách nemal viac času v tých ročníkoch. Už som mal rodinu, malé dieťa a pracovne som bol tiež vyťažený, takže futbal musel ísť na istý čas bokom. Škoda hlavne preto, lebo tam boli dosť dobré podmienky, aj hráči a dnes tieto kluby neexistujú. Napokon som prestúpil do Dlhej Lúky, kde hrávam doteraz a kde som spokojný.
- V tomto ročníku ste v jednom zápase strelili 5 gólov. Brány súperov ste predtým trafili v jednom zápase už aj viackrát? Boli medzi nimi aj kuriózne, na ktoré si rád spomínate?
Ak sa dobre pamätám, tak za Plešivec proti Čoltovu vo vtedajšej ll. triede som taktiež strelil 5 gólov, vyhrali sme vtedy tuším 10:0. Vo vyšších súťažiach to viac nebolo ako hattrick. Určite bolo veľa kurióznych a aj náhodných :), ale najviac vo mne rezonuje asi posledný môj tohtoročný gól v Hrhove, ktorý sa mi podarilo streliť s nádhernými nožničkami. Boli akýmsi symbolickým zavŕšením tejto úspešnej sezóny pre nás všetkých v klube. (Bohužiaľ, tento gól sa nepodarilo zaznamenať.)
- Hodne sa hovorí o mužstvách z horného Gemera, že sa v ostatnom čase akoby báli postúpiť z oblastného majstrovstva vyššie. Postúpi Krásnohorská Dlhá Lúka do VI. ligy v budúcom futbalovom ročníku? Čo im k tomu z vášho pohľadu chýba, aby sa aj vo vyšších ligách klubovo presadzovali?
Myslim si, že je to vážna téma. Futbalovým klubom sa v našom okrese nedarí podchytiť mládež. Ak aj vznikne nejaký klub, alebo ožije, sústreďujú sa hlavne na A mužstvo a nie na budovanie futbalových základov. To sú v prvom rade deti, ktoré treba podchytiť. Treba začať vytvárať podmienky na futbal, len vtedy sa to môže začať. Ak sa ani vtedy nezačne, tak až potom môžme povedať, že sme urobili všetko čo sme mohli. Ale myslím, že to takto nefunguje. Určite by do toho mal vstúpiť aj štát, keďže samosprávy sú podfinancované a športové projekty skôr ubúdajú ako pribúdajú. Väčšina futbalových ihrísk je v žalostnom stave a v neposlednom rade sú to financie, ktoré chýbajú klubom. Ani Dlhá Lúka nedisponuje s takýmito pevnými základmi a preto nepostupuje vyššie.

Fotografia s víťazom súťaže strelcov každého poteší. Foto: archív A.P.
- Aký máte pocit z úrovne futbalu v našom okrese? Máme dostatok futbalových talentov, alebo sa mladí hráči nevedia presadiť medzi dospelými? Čo by sa malo zlepšiť, aby sa úroveň u nás postupne zvyšovala?
Myslím, že futbalová úroveň v okrese je celkom dobrá, ale ako som už vyššie spomenul, bez pevných základov nemôžme naštartovať mládež. Každý rodič, ktorý vedie svoje deti k futbalu, hľadá podmienky. Tie sú momentálne v Rožňave najlepšie, tak sa každý snaží svoje dieťa zapísať tam. Môžeme sa tomu tešiť, že sa aspoň Rožňava usiluje, ale výsledný efekt to pre okresný futbal nemá, keďže väčšina detí sa nedostane do A kategórie Rožňavy, a stratia sa nám spod dohľadu. Vítam iniciatívu novej mestskej ligy v Rožňave, možno je to niečo, čo naštartuje mladíkov ukázať sa a kluby si budú môcť doplniť týmito mladíkmi svoj káder. V podstate som aj ja zišiel z betónového ihriska pri Šugári :D
No a v neposlednom rade potrebujeme viac zanietených ľudí, ktorí majú vo svojom srdci tento šport a sú ochotní priložiť ruku k dielu a obetovať svoj čas, niekedy aj na úkor dôležitejších vecí.
Pán Prónyai, veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor.
Pripravil: Ondrej Doboš

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-