útočník Demeter to mal proti dobre fungujúcej obrane domácich zložité. Po úvodnom tlaku sa hra postupne vyrovnala. V 21. minúte mohol otvoriť skóre Barkasz, ktorého strela skončila na brvne domácej brány. V 34. minúte sa predsa len domáci ujali vedenia. Po góle nasledoval nedovolený atak hráča domácich Feketeho na betliarskeho gólmana, ktorý následne oplácal, za čo si obaja vyslúžili po červenej karte. Do brány hostí tak musel ísť mladý Cirbus, ktorý vystriedal Benediktyho. Vyrovnanie priniesla 41. minúta. Po faule na M. Árvaya mali hostia výhodu pokutového kopu. Loptu si na biely bod postavil I. Lörincz a s prehľadom zrovnal stav na 1:1. Keď už sa zdalo, že do kabín pôjdu súperi za nerozhodného stavu, nariadil hlavný rozhodca v 45. minúte spornú penaltu v prospech domácich, ktorú Čišovský premenil.
Aj úvod druhého polčasu patril, tak ako úvod toho prvého, domácim. V 56. minúte domáci pohrozili strelou, ktorá len tesne minula pravú tyč Cirbusovej brány. O 3 minúty na to však po akcii stredom ihriska odskočili Ťahanovce svojmu súperovi na rozdiel dvoch gólov – 3:1. Po góle domáci kontrolovali hru a hráčom Tatrana trochu trvalo kým sa dostali do šancí. V gólových šanciach sa v 73. a 77. minte ocitol M. Árvay. V prvom prípade už prekonaného brankára domácich zastúpil v poslednej chvíli jeden z obrancov, v druhom mieril z pomerne ťažkého uhla vedľa. Definitívu priniesla 80. minúta, keď po brejku zvýšili domáci už na 4:1. Prehru mohol zmierniť v 83. minúte striedajúci L. Lörincz, no ten v obrovskej šanci trafil iba do tyče. Tatran si tak z Ťahanoviec domov odviezol prehru 1:4, ktorá ale celkom neodrzkadľovala dianie na ihrisku, hoci treba uznať, že domáci boli o niečo lepší.
Autor: www.fktatranbetliar.webnode.sk
Ostatné výsledky 1. kola mužstiev VI. ligy z horného Gemera:
Geča - Gem. Poloma 2:2, Krh. Podhradie - Ďurkov 2:0, Dobšiná A - Budimír 4:0, Vyšné Opátske B - Gem. Hôrka 1:1.

































__________________________________________________
MFK Ťahanovce – Tatran Betliar 4:1 (2:1). Góly: 34ʼ Branislav Čišovský 1:0, 41ʼ Ivan Lörincz (z pok. kopu) 1:1, 45ʼ Branislav Čišovský (z pok. kopu) 2:1, 59ʼ Róbert Kalinka 3:1, 80ʼ Tomáš Koľvek 4:1. Žlté karty: 25ʼ Zsolt Barkasz, 85ʼ Martin Árvay. Červené karty: 34ʼ Ján Fekete (Ťahanovce), 34ʼ Juraj Kelíšek (Betliar). Pred asi 50 divákmi rozhodoval Július Dušek.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-