
Futbal (1329)
Podradené kategórie
Pohyby v kádroch mužstiev 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik
Počas letného prestupového obdobia dochádza prestupom a hosťovaniam vo futbalových kluboch. Práve v príspevku sa dočítame o príchodoch a odchodoch v kluboch 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava. Prestupový termín ešte trvá a nie je vylúčené, že dôjde aj k ďalším prestupom a hosťovaniam.
FK Tatran Betliar
Prišli:
Marek Šály (Rožňavské Bystré), Matej Chochol (Rožňava), Maroš Bakoš, Marko Zatroch, Lukáš Boňko, Miloš Schvarz (všetci ŠK Polom Gemerská Poloma)
Odišli:
Ladislav Buday (Drnava), Miloš Gallo (Rožňavské Bystré)
Ktoré futbalové mužstvá nášho regiónu pozvú divákov na zber jesennej úrody?
Napísal(a) MG od
Druhé ligové kolá mužstiev nášho regiónu pokračovalo nie ktovie akými výsledkami. V najťažšej situácii sa z vyšších líg ocitajú futbalisti FK Gemerská Hôrka, ktorá zatiaľ nezískala nielen čo len bod, ale nestrelila svojim súperom ani jeden gól. Pravda, zatiaľ je ešte veľa času pred všetkými účastníkmi futbalových súťaží a mnoho sa iste zmení aj k dobrému. Kluby okresnej súťaže sa takisto rozdelili do 2 skupín: tie ktoré podávajú slušné výkony, ale žiaľ aj také, ktoré vlani patrili medzi hornú časť tabuľky a dnes sú na jej chvoste. Spomedzi nich „vyniká“ Zlatý klas Dlhá Ves, ktorej futbalisti doteraz nepotešili nielen svojich fanúšikov, keď nezaznamenali ani gól a bodovo sú na nule. Podobne je to i s hráčmi Gemerskej Polomy, ktorí z dvoch zápasov majú skóre 0:11! Pozrime sa nižšie na jednotlivé majstrovské zápasy podrobnejšie.
Víťazi ObFZ Rožňava vo futbale v kategórii dorast v rokoch 1996 – 2020
Napísal(a) Š. Tomášik
V tlači bola pomerne málo venovaná pozornosť mládežníckym súťažiam. Práve v príspevku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o víťazoch ObFZ Rožňava v kategórii dorast od roku 1996 doteraz (posledné dva ročníky sa nehrali). Text dopĺňa fotografia. V závere príspevku sú uvedené kádre dvoch víťazov.
Prehľad víťazov:
1995 / 1996 K. Teplica
1996 / 1997 Rožňava
1997 / 1998 Hrhov
1998 / 1999 Dobšiná
1999 / 2000 Plešivec
V novom futbalovom ročníku 2022/2023 po novom začali aj na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Prvý tohtoročný augustový víkend zaregistroval pre futbalové kluby aj nášho regiónu vážnu zmenu. Vďaka novej organizačnej úprave sa kluby, ktoré do konca futbalového ročníka 2021 – 2022 súťažili napríklad v IV. lige JUH VsFZ a nepostúpili v ročníku 2022 – 2023 súťažia v novej V. lige JUH VsFZ. Z nášho okresu teda v tejto súťaži sú zaregistrovaní FK Krásnohorské Podhradie a postupujúca MFK Rožňava z V. ligy K – G skupiny. Bývalá V. liga K – G má v novom ročníku názov VI. liga K – G a z nášho okresu postúpil do nej z druhého miesta 6. ligy ObFZ Rožňava FK Gemerská Hôrka. Z najvyššej okresnej súťaži 6. ligy ObFZ Rožňava vznikla premenovaním 7. liga ObFZ Rožňava. Tento víkend zároveň začal aj v našom regióne nový futbalový ročník s uvedenými zmenami. Samozrejme, ak nerátame prestupy hráčov medzi nimi, ale aj v nich. V takomto poradí budeme po celý ročník uverejňovať výsledky zápasov od najvyššej súťaže k najnižšej.
Účinkovanie futbalových mužstiev z ObFZ Rožňava v V. lige Košicko-gemerskej skupine (2011 – 2022)
Napísal(a) Š. Tomášik
Na futbalovom turnaji v Rožňavskom Bystrom si zahrali aj internacionáli Lokomotívy Košice
Napísal(a) -ojin-
Za takmer stáleho dažďa sa v sobotu 30.7.2022 po dvojročnej prestávke uskutočnil v Rožňavskom Bystrom futbalový turnaj ako Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka za účasti mužstiev Krásnohorskej Dlhej Lúky a domáceho mužstva. V priebehu týždňa odriekla účasť Rakovnica z neznámych dôvodov a na poslednú chvíľu aj Lokomotíva KE U19. Tradične pred prvým zápasom sa hráči Bystrého zúčastnili kladenia vencov na miestnom cintoríne na hroboch Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka za účasti pani starostky a rodinných príslušníkov zosnulých.
Prvý zápas odohrali mužstvá Bystrého a Krh. Dlhej Lúky s výsledkom 2:0 pre Krh. Dlhú Lúku. Súper domáceho Baníka sa predstavil už aj s letnými posilami Vargom, Madarásom a Bubenčíkom. Zápas bol vyrovnaný, ale v premieňaní šancí sa hostia predstavili v lepšej forme.
Okres Rožňava vo futbalovej V. lige – JUH opäť s dvoma celkami
Napísal(a) Š. Tomášik
Pri pohľade na novú štruktúru súťaží VsFZ zistíme, že v 5. lige – JUH bude v súťažnom ročníku 2022/2023 okrem Krásnohorského Podhradia reprezentovať okres Rožňava aj MFK Rožňava. MFK Rožňava totiž postúpil do tejto súťaže z 2. priečky V. ligy Košicko-gemerskej skupiny. O postup z druhej priečky bojoval s ďalšími FK z iných skupín piatych líg, rozhodol počet získaných bodov.
Po dlhšom čase sa tak bude hrať aj derby Rožňava – Krh. Podhradie. MFK Rožňava sa po ročnom účinkovaní v 3. lige – východ v ročníku 2017/2018 neprihlásila do 3. ligy – východ ani do 4. ligy – JUH, ale došlo k zániku v kategórii dospelí.
Neskôr došlo k fúzii s FK Sokol Gemtex Rudná, ktorá skončila v 6. lige ObFZ Rožňava na 2. priečke v roku 2019. Víťaz 6. ligy OFK Vyšná Slaná totiž nemala v roku 2019 záujem o postup do 5. ligy K – G.
OFK Vyšná Slaná tretíkrát za sebou víťazom 6. ligy ObFZ Rožňava
Napísal(a) Ing. V. Lukáč, Ing. Š. Tomášik
Posledným kolom sa minulú nedeľu (26.6.2022) skončili zápasy najvyššej futbalovej súťaže okresu Rožňava. Sezóna 2021/2022 tak bola prvá skončená po dvoch rokoch, keď kvôli Covid opatreniam sa dve sezóny nedohrali. Víťazom 6.ligy ObFZ Rožňava sa tretí krát po sebe stal OFK Vyšná Slaná, čo sa v dlhodobej histórii tohto športu v rožňavskom okrese nikomu nepodarilo. Pohár pre víťazné mužstvo prišiel odovzdať predseda ObFZ RNDr. Ján Džubák, ktorý hráčom OFK Vyšná Slaná poďakoval za športové výkony počas celej sezóny. Po ňom nasledoval príhovor starostu obce Vyšná Slaná Ing. Dušana Gallu. Vo svojom príhovore takisto poďakoval predovšetkým hráčom OFK, vyzdvihol ich športového ducha a nadšenia pre tento krásny šport, poďakoval takisto trénerovi T. Krištofovi, vedúcemu mužstva R. Zábrelovi, tajomníkovi OFK Ing. V. Lukáčovi a videotechničke L. Brdiarovej za ich prácu počas celej sezóny. V mene fanúšikov sa hráčom a výboru OFK poďakoval Ing. J. Hric.
Po poslednom hvizde rozhodcov rozdávali v 6. futbalovej lige guláš nielen pre majstra
Napísal(a) MG od
Tridsiate kolo 6. futbalovej ligy ObFZ Rožňava ročníka 2021 – 2022 už len potvrdilo, že víťazom tohto ročníka sa stalo mužstvo OFK Vyšná Slaná pred FK Gemerská Hôrka. Viacnásobní majstri okresu v 26 zápasoch si vybojovali 66 bodov, keď v 21 stretnutiach zvíťazili, v 3 remizovali a iba 2 zápasy prehrali. Získali v nich skóre 89:22. Na druhom mieste skončil FK Gemerská Hôrka so ziskom 63 bodov. Tretím klubom je TJ Zlatý klas Dlhá Ves a štvrté miesto si prekvapujúco vybojovali futbalisti TJ Baník Rakovnica o bod pred ostrieľaným Betliarom.
V 30. kole sa hralo na šiestich ihriskách, kde padlo 20 gólov. Domáci si pripísali 13 bodov, kým hostia iba iba 4. Strelecky sa darilo najmä Ľ. Karalovi z Rakovnice, A. Ragánovi a D. Grulyovi z Hrhova, ktorí zaznamenali po dva góly. Najlepším strelcom súťaže sa stal s 30 gólmi Csaba Valaszkay z Gemerskej Hôrky. Najviac minút odohral brankár Rakovnice Lukasz Prodochl, ktorý stal v bráne 2430 minút, podobne ako: L. Jasenka z G. Polomy, P. Luspaj z Lipovníka, P. Klárik z Krh. Dlhej Lúky, či G. Józsa z Drnavy. Od nového ročníka 2022 – 2023 bude 6. liga premenovaná na 7. ligu ObFZ Rožňava, 4. liga JUH na 5. ligu JUH a 5. ligu K – G na 6. ligu K – G.

Vyššie futbalové súťaže sa už skončili. V 6. lige ObFZ Rožňava ostáva odohrať do konca ešte jedno kolo. Práve v príspevku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame, ktoré zápasy sa budú hrať, krátky komentár a na záver je uvedená tabuľka po predposlednom kole. Text dopĺňa fotografia mužstva FK Lipovník.
Program záverečného kola:
Lipovník – Dlhá Ves
Rož. Bystré – Drnava
Rakovnica – Betliar
Hrhov – Pača
G. Poloma – G. Hôrka
Krh. Dlhá Lúka – Dobšiná
Viac...

D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 30. KOLO
OŠK Budkovce – FK Krásnohorské Podhradie 5:0 (3:0). G: M. Lukačko 3, M. Bubeňko, N. Tokár. ČK: 0 – N. Vozár. ŽK: M. Bubeňko – P. Boroš, L. Jobbáď. R: T. Štefanič – E. Revák, P. Ištoňa. DS: J. Pribula. Div.: 150.
BUDKOVCE: Igor Bumbera - Mário Hlivák, Róbert Bumbera, Tomáš Michaliv, Daniel Lörinc, Matúš Bubeňko, Michal Lukačko, Samuel Hajduk (66´ Ľ. Hlivák), Miroslav Stankovič, Nikolas Tokár (66´ S. Vančišin), Pavol Ličko (C) (56´ K. Gojda).
PODHRADIE: Dávid Džačár - Štefan Dorkin (C), Daniel Vojčík, Peter Boroš (80´ D. Freivolt), Jakub Fatľa, Roland Fabián, Tomáš Béke, Norbert Vozár, Ján Kovács, Adrián Hanzlík (89´ Š. Kun), Július Benedik.
Rozhovor s futbalistom Krásnohorskej Dlhej Lúky Adriánom Szaniszlóm: s Dobšinou by sme radi vyhrali
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Adrián Szaniszló (na fotke v červenom drese) patrí medzi vekovo starších futbalistov v okrese Rožňava. Momentálne pôsobí vo FK Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka. Okrem najvyššej okresnej futbalovej súťaže pôsobil aj vo vyšších súťažiach (FK Slovmag Jelšava – 2. liga, FK Plešivec – dvakrát V. liga – JZ, Kunova Teplica – IV. liga – ZÁPAD, V. liga K – G ).
Prostredníctvom nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika prinášame nasledujúci rozhovor.
S akým cieľom ste išli do zápasu s ŠK Polom Gemerská Poloma?
– Vedeli sme, že ak chceme poskočiť v tabuľke, budeme musieť vyhrať.
Koho vyprevadíme zo 6. ligy do vyššej futbalovej súťaže?
Napísal(a) O. Doboš, MG
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 29. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – Dvorníky-Včeláre 0:1 (0:0). G: A. Vislay. ŽK: Š. Kun, R. Fabián – O. Cherepania. R: E. Sabo – M. Guba, D. Šmajda. DS: M. Jancura. Div.: 107.
PODHRADIE: Ján Salai - Štefan Dorkin (C), Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Peter Boroš, Jakub Fatľa, Roland Fabián, Tomáš Béke (66´ N. Luko), Dávid Džačár, Michael Boroš, Štefan Kun (84´ D. Freivolt).
DVORNÍKY: Norbert Fedor - Michal Gere (48´ M. Miščík), Tomáš Gecelovský, Alfonz Vislay, Ján Ilavský, Ronald Konkoľ, Rudolf Rybár, Sebastián Baščúr, Oleksii Cherepania, Ján Eperješi (C), Rajmund Grulyo.

Do skončenia tohto futbalového ročník 2021/2022 zostáva odohrať už iba niekoľko málo kôl. Týka sa to najmä súťaží dospelých. Napríklad najvyššie v lige zastúpený náš účastník FK Krásnohorské Podhradie má pred sebou odohrať dva zápasy (doma: Dvorníky-Včeláre, vonku: Budkovce). Piatoligovému MFK Rožňava treba bojovať takisto dve kolá – v Poproči a doma s Perínom. V najvyššej oblastnej súťaži 6. lige nášho okresu je to rozdielne. Niektoré mužstvá majú možnosť získať 9 bodov, iní iba 6. Dve mužstvá majú šancu byť prvé, a to OFK Vyšná Slaná a FK Gemerská Hôrka. Posledné kolo už nebude hrať vyšnoslanské mužstvo, pretože nerovnaký počet rozlosovaných mužstiev počas ročníka sa zmenšil o 2, ktoré vystúpili zo súťaže. A preto ten rozdiel. Komu zavlaje zástava víťazného kolektívu 6. ligy, musíme teda vydržať do konca 30. kola.
Ján Garan Krišťák – 90. výročie narodenia
2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.
Do školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-
Ján Fabián – 5. výročie úmrtia
2. február - Ján Fabián (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.
Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-
Bohuš Nosák-Nezabudov – 205. výročie narodenia
3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.
Základné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-
Samuel Tomášik – 210. výročie narodenia
8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-
Alexander Müller – 155. výročie narodenia
9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.
Po ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-
Pavel Šramko – 280. výročie narodenia
13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-
Eduard Lengyel-Rheinfuss – 150. výročie narodenia
23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.
Maliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-
Dionýz Andráši – 110. výročie úmrtia
23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.
Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-
Ondrej Hronec – 85. výročie narodenia
24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.
Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-
Eduard Putra – 140. výročie narodenia
25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-
Mišo Vdovčík – 220. výročie narodenia
28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.
Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-