Futbalový klub Kovo Kunova Teplica v sezóne 2002 / 2003
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Kovo Kunova Teplica patril po vypadnutí z V. ligy – JZ v roku 2001 medzi popredné futbalové kluby 1. triedy. V roku 2002 1. triedu vyhral, ale odmietol postup. V ďalšom ročníku už mal záujem o postup, ale skončil iba druhý.
Práve o účinkovaní v tomto ročníku sa dočítame v príspevku. Ku každému zápasu sú uvedení strelci gólov (ak boli nahlásení), pri niektorých zápasoch aj zostavy. Nechýba aj súpiska a meno najlepšieho strelca. V závere sú tabuľky 1. triedy – po jeseni 2002 a konečná tabuľka ročníka 2002 / 2003.
Káder: Martin Stankovič – Ján Fatľa, Miroslav Fakla, Adrián Čatlóš, Branislav Hrachiar, Peter Gača (jarná časť), Ján Gonosz, Marek Turcsányi, Florián Demeter, Ján Dávid (jarná časť), Pavol Kilik, Szilárd Drenko, Adrián Danielis, Zsolt Danielis, Szilárd Danielis, Vladimír Dovalovský (jarná časť), Vladimír Marchevský (jarná časť), Július Szöllös (časť jesene), Róbert Drenko, Attila Ragyina, Zsolt Liptai, Daniel Lalik, Marián Kupec.
Hráčske skraty futbalistov TJ Baník Rožňavské Bystré aj v deviatom kole
Napísal(a) MG od
Deviate kolo 7. ligy ObFZ Rožňava zaznamenalo ďalší hráčsky skrat pre dvoch hráčov TJ Baník Rožňavské Bystré. Kvôli dvom udeleným červeným kartám jeho popredným hráčom mužstvo aj preto nedokázalo doma udržať trojgólové vedenie nad svojím odvekým rivalom z Vyšnej Slanej. Stalo sa tak už tretí zápas po sebe a mužstvo ľahkovážne prišlo nielen o 7 bodov, ale aj o štyroch kvalitných hráčov. Zaznamenali sme však aj iné údaje.
V 9. kole nastrieľali futbaloví "mušketieri" 44 gólov, z ktorých sa v 26 prípadoch darilo domácim strelcom a v 18 prípdoch sa prejavili hostia. Kolo vyšlo v prospech domácich celkov, ktorí sa zaslúžili o 3 víťazstvá, zaznamenali sme tiež dve remízy i dve prehry.
Významné sezóny vo futbalovom klube Lokomotíva CHZ Dedinky
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Lokomotíva CHZ Dedinky zanikol v roku 2015. Predtým účinkoval v najvyššej okresnej súťaži. Vyhral ju v roku 2005 a postúpil do V. ligy – JZ. V 5. lige sa mu veľmi nedarilo, keď po roku vypadol. Významný bol aj ročník 1998/1999, keď klub bojoval o postup do vyššej súťaže, napokon skončil druhý.
Práve o týchto sezónach je článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Ku každému vybranému ročníku uvádza káder, výsledky, umiestnenie v tabuľke a meno najlepšieho strelca.
Sezóna 1998/1999
Káder: Milan Ogurčák, Maroš Lacika – Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Róbert Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner
Bystranom na víťazstvo v Dobšinej nestačilo ani vedenie 3:1
Napísal(a) MG od
Najrýchlejšie k víťazstvu v 8. kole 7. ligy prišli futbalisti TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorá bez boja zrejme prišla k 3 bodom vo vyžrebovanom stretnutí s Tatranom Betliar. Rozhodovalo sa o tom ešte v týždni pred stretnutím, keď Betliarčania riadiacemu orgánu oznámili, že na zápas do Dlhej Lúky nepricestujú. V tomto kole padlo 41 gólov v 6 zápasoch, z ktorch si víťazstvá vybojovali domáci v 4 prípadoch a hostia vo dvoch. Strelcami kola s tromi gólmi boli traja hráči – Viliam Gallo z Honiec, Ľubomír Lukáč z Pače a Seman z Vyšnej Slanej. Lídrom súťaže je naďalej Róbert Rochl z Rožňavského Bystrého so 17 gólmi. Potešiteľné je, že sa hralo bez červenej karty. Prekvapením je, že Bystrania si neudržali trojgólový náskok a zápas v Dobšinej nakoniec prehrali. Tabuľku súťaže po kontumačnom víťazstve s Betliarom vedie družstvo Dlhej Lúky, ktoré je naďalej bez prehry.
Posledných osem ročníkov vo futbalovom klube Tatran Betliar
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Tatran Betliar patrí po vypadnutí z V. ligy Košicko-gemerskej v roku 2015 medzi popredné kluby v okrese Rožňava. Svedčia o tom umiestenia v tabuľke. Až na sezónu 2015/2016 neskončil horšie ako na piatej priečke. Po vypadnutí z vyššej súťaže sa mu podarilo stabilizovať káder, najlepšie sa umiestnil v roku 2018, keď skončil druhý. Potom došlo k poklesu výkonnosti, keď dvakrát skončil piaty.
Práve o účinkovaní v rokoch 2015 – 2023 sa dočítame v príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Ku každému ročníku je uvedený káder, umiestnenie v konečnej tabuľke a meno najlepšieho strelca.
Na futbalovej veži v Dlhej Lúke v nedeľu zazvonili dvanásťkrát
Napísal(a) MG od
Druhý septembrový týždeň priniesol pre futbalové zápolenie pekné počasie. Aj keď sa hralo v 7. lige po tri dni, všade pre divákov to malo pozitívny dopad. Okrem počasia divákov potešilo 33 gólov, ktoré padli v 7 zápasoch. Z nich vyhrali domáci 6, kým hostia iba jeden, aj to najtesnejším rozdielom a v jednom prípade bola remíza. Najväčším rozdielom sa skončil zápas v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde diváci zatlieskali až 12 gólom, aj keď jeden z nich si dali hostia z Honiec. Strelcom kola sa stal K. Šubovič z ŠK Polom Gemerská Poloma s tromi gólmi. Neúmerne trestaných červenou kartou bolo na zápase R. Bystré – Hrhov, kde vylúčil rozhodca až dvoch domácich hráčov. Opakom boli stretnutia v Rudnej, Dlhej Lúke a v G. Polome, kde sa hralo bez kariet, čo patrí ku cti všetkým hráčom spomínaných mužstiev. V tabuľke si drží 1. miesto družstvo Vyšnej Slanej, posledným je klub z Hrhova. Najviac divákov, podľa zápisu rozhodcu, bolo na stretnutí v Lipovníku – 200.
Najvýznamnejšie sezóny v nižnoslanskom futbale v kategórii dospelí
Napísal(a) Š. Tomášik
Súťažný futbal v Nižnej Slanej je už dlhší čas minulosťou. Pritom na dolnom ihrisku (bývalé) a hornom ihrisku sa hrala najnižšia krajská futbalová súťaž. V prvom prípade sa volala II. trieda Gemerská a v druhom V. liga – JZ. Možno niektorí občania Nižnej Slanej ani o prvom účinkovaní nemajú žiadne informácie. Tie zozbieral náš dlhoročný spolupracovník Ing. Štefan Tomášik.
V príspevku uvádza pri starších rokoch približný káder, umiestnenie v tabuľke a zachované výsledky. Pri účinkovaní v rokoch 2000 – 2002 uvádza presné informácie, zostavy neuvádza z priestorových dôvodov.
Ján Vido, futbalista, funkcionár, fanúšik z Vyšnej Slanej odišiel do futbalového neba
Napísal(a) Vl. Lukáč
Ján Vido (1932 – 2023) futbalista, funkcionár, fanúšik. Celý svoj život upísal športu. Dlhé roky sa venoval predovšetkým futbalu a nevynechal ani jeden zápas, pokiaľ mu to zdravie dovoľovalo. Dlhoročný funkcionár nielen v obecnom, ale aj v okresnom futbalovom zväze, kde roky pôsobil ako predseda ŠTK (športovo-technickej komisie).
Bol členom predsedníctva KV ČSZTV v Košiciach. Za jeho bohatú funkcionársku činnosť mu bolo udelených niekoľko vyznamenaní za zásluhy o rozvoj ČSZTV. Po ukončení vysokej školy a návrate zo základnej vojenskej služby, keď futbal vo Vyšnej Slanej prežíval krízu, sa spolu s pánom O. Lenkeyom, J. Lukáčom, J. Tomášikom podujali na neľahkú úlohu znovuoživenia tohto krásneho športu. Nebola to veru ľahká úloha, ale krok po kroku dali dokopy hráčov, registračné preukazy, dresy, lopty a prihlásili mužstvo Vyšnej Slanej do IV. triedy okresnej súťaže v sezóne 1959/60. Začala sa tak nová, úspešná éra futbalu pod Radzimom.
OFK Vyšná Slaná prevzala vedenie 7. futbalovej ligy
Napísal(a) MG od
Budem sa pýtať, ale vopred viem, že od nikoho nemôžem čakať odpoveď na túto otázku: Ako je možné, že na majstrovský zápas 3. kola žiakov 4. ligy ObFZ Rožňava neprišiel delegovaný rozhodca? Dozvedeli sme sa, že mal dovolenku. Žiaci FK Krásnohorské Podhradie – MFK Dobšiná skončil jednoznačným výsledkom 1:6.
A teraz k tým starším, ktorí hrajú najvyššiu oblastnú súťaž 7. ligu. V nedeľu 10.9. sa odohralo všetkých 7 stretnutí podľa vyžrebovania. Domáci boli úspešnejší a vyhrali nad hosťami v pomere 5:2. OFK Vyšná Slaná prevzala po Baníku Rožňavské Bystré vedenie 7. ligy po 6. kole. V tomto kole padlo 38 gólov v prospech domácich, ktorí zaznamenali z nich 21 gólov.
Futbal v Kružnej je už dlhší čas minulosťou. Napriek tomu si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento FK. Rozhodol sa zdokumentovať tie najvýznamnejšie sezóny v tomto klube. Sú to ročníky 1997 / 1998 – 1999 / 2000. V prvých dvoch ročníkoch klub bojoval o postup do vyššej súťaže a v treťom účinkoval v 5. lige – JZ.
V príspevku sú uvedené súpisky, výsledky (v 1. triede bez strelcov gólov z priestorových dôvodov), mená najlepších strelcov a umiestnenie v tabuľke. Text dopĺňa fotografia.
Sezóna 1997 / 1998
Káder Kružnej: Peter Lenkey, Róbert Bacso – Vladimír Šimon, František Parditka, Miroslav Golenya, Ondrej Lázok, Róbert Kováč, Roland Lörinc, Ladislav Szendi, Vojtech Sárkany, Valentín Drenko, Oto Vágner (jesenná časť), Ladislav Mezei, Ivan Drenko, Ladislav Brúgoš, Ján Benedek (jesenná časť), Miroslav Lizoň, Zsolt Lipták (jarná časť), Ján Šikúr, Ivan Drenko, Ladislav Šalamon, Štefan Rusznyák, Ján Šikúr, Štefan Kuchta, Róbert Kerekeš, Benjamín Bacso.
Viac...
Na strednom Gemeri privítajú priaznivcov Klubu slovenských turistov na 14. stretnutí
Napísal(a) MG od
V rámci Európskeho dňa turistiky v dňoch 15. až 17. septembra v Revúcej a v Rákošskej Bani – Železníku sa uskutoční 14. stretnutie priaznivcov Klubu slovenských turistov. Podujatie je určené predovšetkým pre milovníkov prírody, priaznivcov relaxu v prírode, priaznivcov turistiky a cykloturistiky, ako aj montánnej turistiky. Práve vybrané územie stredného Gemera ponúka pre turistov veľmi dobré podmienky najmä na pešiu turistiku a cykloturistiku s množstvom značených trás. Nájdete tu unikátne historické a technické banské pamiatky alebo miestne múzeá. V stratených dedinkách objavíte čarovnú gemerskú vidiecku architektúru, kaštiele, kúrie, vzácne gotické kostolíky, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty.
Zaujímavé futbalové zápolenia hornogemerských mužstiev na začiatku septembra
Napísal(a) MG od
Prvý septembrový víkend prial svojím počasím tak hráčom, ako aj divákom. Keďže naše dve mužstvá z piatej ligy Východ VsFZ hrali vonku, fanúšikovia futbalu sa preto doma zamerali na 7. ligu. Záujem sa najviac sústredil na dve popredné mužstvá, ktoré vlani obsadili 1. a 2. miesto v tabuľke. Aj preto prišlo najviac divákov na ihrisko do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde privítali futbalistov Vyšnej Slanej. Usporiadatelia ich napočítali okolo 150. Videli síce iba dva góly, ale tiež zaujímavý futbal.
Zaujímavosti z polomského futbalu z rokov 2001 – 2011
Napísal(a) Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku uvádza rôzne zaujímavosti, ktoré zozbieral z tlače, prípadne sám zažil alebo videl. Týkajú sa dnes už neexistujúceho TJ Družstevník Gemerská Poloma (v súčasnosti je ŠK Polom Gemerská Poloma). Za obdobie volil hraničné roky nie náhodne. Klub totiž v roku 2001 vypadol z V. ligy – JZ a v roku 2011 postúpil do V. ligy Košicko-gemerskej skupiny kde účinkoval štyri sezóny.
Sezóna 2001 / 2002
Inzultácia rozhodcu divákom v Gemerskej Polome.
Jeseň 2002
Jeden z dvojice trénerov G. Polomy sa sťažoval na výkon rozhodcu v zápase Kružná – G. Poloma článkom v Gemerskom denníku.
Sviatok výročia SNP futbalisti horného Gemera využili na dohrávky
Napísal(a) MG od
V utorok 29. augusta sa niesol predovšetkým v znamení 79. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa do dejín slovenského národa v boji proti fašizmu zapísalo zlatými písmenami. A to aj napriek tomu, že stálo niekoľko predovšetkým mladých životov. Preto počas týchto dní vidíme na ich počesť zapaľovať vatry a klásť vence k hrobom našich hrdinov ako vďaku za našu slobodu a demokraciu. Pracovné voľno umožnilo najmä futbalistom hrajúcim v ligových súťažiach dohrať v tento deň začiatočné kolo nového ročníka, ktoré pre búrky v tomto regióne zapríčinili, že sa zápasy 7. ligy ObFZ Rožňava, až na jeden zápas, nehrali. Toto voľno využili aj účastníci Slovnaft cupu, a tak sme na niektorých trávnikoch videli stretnutia prvoligových mužstiev s nižšími účastníkmi líg. Rožňava tak mohla vidieť exkluzívny futbal, keď domácich prišiel preveriť prvoligový Zemplín Michalovce. Hlavná pozornosť v našom regióne sa však sústredila na dohrávky 1. kola 7. ligy. Nie každému však vyhovoval tento termín, a tak jeden zápas sa pre nedostatok hráčov neuskutočnil.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.