Na časti tejto trasy vedúcej katastrom mesta Hnúšťa, vytvorilo mesto v auguste 2021 náučný chodník, ktorý je vôbec prvým na území tohto mesta. Je na ňom osadených šesť informačných tabúľ, podrobne približujúcich zaujímavé momenty histórie, ktoré sa tu odohrali. Autormi textov sú Patrik Beňuš a Roman Lebeda, tabule obsahujú aj stručné anglické zhrnutie.
Na náučný chodník sa dá nastúpiť po zelenej turistickej značke priamo z Hnúšte, alebo napojiť aj na troch miestach – od Kadlubu, zo sedla Brezina, alebo z časti Polom. Keďže náučný chodník kopíruje časť trasy historickej cesty, nejedná sa o okruh. Má 9 km a treba si na jeho prechod rezervovať asi 3 hodiny. Celý náučný chodník sa dá prejsť aj na bicykli.
Zastavenia náučného chodníka s náučnými tabuľami: 1. Nad Polomom – Lanová dráha Hačava – Burda, 2. Polom – Gemerské Machu Picchu, 3. Vyhliadkové miesto Laz – Cesta železnej rudy, 4. Sedlo Brezina – Legenda o Muránskej Venuši, 5. Nad Kadlubom – Dievčenský cintorín, 6. Vyhliadka Cigán – Železné srdce Hnúšte.
Prvá tabuľa je nad obcou Polom, konkrétne na mieste vrcholovej stanice lanovky Hačava – Burda. Vypovedá o tejto lanovej dráhe, objavení mastenca a magnezitu, histórii i súčasnosti ťažby a spracovania. Od roku 1903 týmto miestom viedla nákladná lanová dráha na prepravu magnezitu. Dodnes sa tu ukrývajú základy stožiarov, ktoré viedli na 5 kilometrov vzdialenú Burdu, kde sa nachádzali magnezitové ložiská, ruiny domu, ktorý slúžil sa ubytovanie správcu i základy vrcholovej stanice lanovky. Na lúčke na severozápade je v hĺbke fabrika, do ktorej lanovka prudkým klesaním pokračovala.

Druhá tabuľa je osadená priamo v obci Polom, dnes mestskej časti Hnúšte, dokumentuje históriu dedinky, ktorú pre svoju nadmorskú výšku a uzavretosť od civilizácie nazývajú aj gemerské Machu Picchu. Bývalá banícka osada sa v súčasnosti vyľudňuje a domy sa premieňajú na rekreačné objekty. Na prechádzke nad dedinou je výhľad na všetky svetové strany.
Tretia tabuľa stojí na vyhliadkovom mieste Laz. Venuje sa ťažbe a spracovaniu železnej rudy v regióne. Keďže leží na mieste, neďaleko ktorého viedla lanová dráha medzi Železníkom (vrch s plochým vrcholom na východe) a Likierom, opisuje zaujímavosti o tomto, na tú dobu výnimočnom technickom diele. Dodnes sú rovnakou trasou vedené elektrické stĺpy vysokého napätia, pod ktorými by sa našli desiatky betónových základov niekdajšej 13-kilometrovej lanovky, ktorá v časoch najväčšej slávy prepravovala 700 ton železnej rudy denne.
Štvrtá tabuľa je v sedle Brezina. Približuje život a legendu o Márii Séčiovej, jej búrlivý, bojovný život, i smutný koniec. Jej životný príbeh je taký silný, že nezmizol z povedomia ľudí ani vplyvom času.
Piata tabuľa je umiestnená nad osadou Kadlub. Miesto je nazvané Dievčenský cintorín, kde počas tatárskeho vpádu bojovali odvážne dievčatá z Rimavského Brezova. Udalosť sa odohrala v 13. storočí niekde v týchto v miestach na pomedzí chotárov Rimavského Brezova, Hnúšte a Kyjatíc. Na tejto tabuli je opísaný celý príbeh podľa legendy Jána Poničana.
Na vrchu Cigán je šiesta tabuľa. Pod nohami leží celý priemyselný park, vďaka ktorému Hnúšťa vyrástla z dedinky na mestečko a na tabuli je popísaná história priemyslu mesta, najmä dejiny železolejárne v Maši a železiarne v Likieri.
Súčasťou náučného chodníka sú aj dve vyhliadkové miesta. Jedno na vrchu Cigán nad Rimavským Brezovom, odkiaľ je výhľad na celú Hnúšťu, Klenovec a v pozadí aj na Klenovský Vepor. Ide o vyhliadkové miesto, z ktorého sa dá urobiť najkrajšia fotografia mesta Hnúšťa. Druhé je na vrchu Laz medzi Brezinou a Polomom, odkiaľ je krásny severný výhľad na Ďumbier i Chopok. Na juhu vidieť najvyššie vrchy Maďarska a na východe historicky významný vrch Železník. Na tomto mieste je osadené
umelecké dielo – železné kliešte umeleckého kováča Martina Jackuliaka z Rimavských Zalužian, ktorý svoje dielo pomenoval Pocta remeslu. Kováčske kliešte sú zväčšeninou reálnych klieští, vyrobené sú z oceľových tabúľ, dosahujú výšku 5,4 metra a vážia 200 kilogramov, navyše boli natreté fosforom, aby sa mohli zaskvieť pod hviezdnou oblohou a navodiť priam rozprávkovú atmosféru. Dielo sa môže pýšiť zápisom v Knihe slovenských rekordov ako najväčšie na Slovensku. Kliešte symbolizujú najslávnejšiu časť histórie mesta aj regiónu, časy, keď v Likieri postavili prvú koksovú pec na Slovensku a v Hnúšti sa v jej období vyrábalo najviac surového železa v celom Uhorsku. Popri veľkom závode v časti Likier stále fungovala menšia železolejáreň v Maši, kde až do roku 1923 vyrábali rôzne železné nástroje a aj takéto kliešte. Takže táto symbolika je skutočne úzko prepojená s históriou Hnúšte.
Viac informácií:
https://mesto.hnusta.sk/navstevnik/turisticke-informacne-centrum-hnusta/naucny-chodnik-marie-szechy/
https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/hnusta-naucny-chodnik-cesta-marie-szechy/
https://mynovohrad.sme.sk/c/22715957/hnusta-ma-o-atrakciu-viac-naucny-chodnik-kopirujuci-cestu-muranskej-venuse-je-plny-zaujimavosti.html
https://mynovohrad.sme.sk/c/22497132/na-gemeri-sa-zrodil-obri-unikat-klieste-martina-jackuliaka-meraju-vyse-pat-metrov.html
Marta Mikitová

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-