utorok, 14 júl 2026 14:05
Nový náučný chodník LESNÁ HÁDANKA prepojí Prednú Horu so Sysľoviskom a Obroviskom Doporučený
Napísal(a) J. Ulický
Revúca – 14. júl – Rodiny s deťmi, rekreační turisti aj milovníci prírody majú nový dôvod zastaviť sa na Prednej Hore. Vďaka novému náučnému chodníku LESNÁ HÁDANKA môžu objaviť cestu vedúcu k obľúbenému Sysľovisku a Obrovisku úplne novým spôsobom – prostredníctvom nenáročnej lesnej prechádzky doplnenej o informačné zastavenia a zaujímavosti o prírode Muránskej planiny. Projekt rozširuje ponuku zážitkového cestovného ruchu v regióne a podporuje udržateľnejšie spoznávanie jedného z najcennejších prírodných území Slovenska.
Nový chodník vedie lesným prostredím medzi Prednou Horou a lokalitami Sysľovisko a Obrovisko. Popri príjemnej približne hodinovej prechádzke ponúkne návštevníkom tematické zastavenia s informáciami o okolitej prírode, lese a zaujímavostiach tejto časti Národného parku Muránska planina.
Cieľom projektu je nielen rozšíriť ponuku cestovného ruchu, ale zároveň motivovať návštevníkov, aby namiesto presunu autom využili pešiu trasu a spoznali krásy regiónu priamo počas cesty. (pozn. red.: Trasa chodníka je zároveň interaktívna, pretože na niekoľkých oddychových zastaveniach, kde sú okrem informačných panelov umiestnené aj panely s úlohami, ktoré návštevníci riešia a zbierajú indície, aby napokon na záver vyplnili tajničku a objavili tak Lesnú hádanku, podľa ktorej je vlastne celý náučný chodník aj pomenovaný.)
Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Beljak zdôraznil, že práve takéto projekty pomáhajú rozvíjať región citlivým spôsobom. „Rozvoj cestovného ruchu nie je iba o budovaní veľkých atrakcií. Rovnako dôležité sú projekty, ktoré prirodzene prepájajú návštevníkov s prírodou a zároveň pomáhajú miestnym komunitám. Náučný chodník LESNÁ HÁDANKA vytvára nový turistický produkt, ktorý podporuje aktívny pohyb, vzdelávanie aj ochranu prírodného dedičstva Muránskej planiny. Teší ma, že aj vďaka podpore kraja vznikajú zmysluplné projekty s dlhodobým prínosom pre región.“
Projekt vznikol v úzkej spolupráci OOCR GEMER, obce Muránska Huta a ďalších partnerov pôsobiacich v území. Výkonný riaditeľ OOCR GEMER Ing. Jaroslav Hric považuje nový chodník za ďalší krok v budovaní kvalitnej turistickej infraštruktúry. „Moderný návštevník nehľadá iba cieľ, ale aj samotný zážitok z cesty. Lesná hádanka ponúkne rodinám s deťmi aj individuálnym turistom možnosť spoznávať Muránsku planinu hravou a nenáročnou formou. Veríme, že nový chodník prispeje k predĺženiu pobytu návštevníkov v regióne a zároveň pomôže prirodzene rozložiť návštevnosť medzi jednotlivé lokality.“
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/naucne-chodniky/434/naucne-chodniky/13313/novy-naucny-chodnik-lesna-hadanka-prepoji-prednu-horu-so-sysloviskom-obroviskom#sigProGalleria813d4284ca
https://www.majgemer.sk/naucne-chodniky/434/naucne-chodniky/13313/novy-naucny-chodnik-lesna-hadanka-prepoji-prednu-horu-so-sysloviskom-obroviskom#sigProGalleria813d4284ca
Projekt zahŕňal prípravu odborných textov, výrobu drevených informačných panelov, terénne úpravy trasy, jej vyznačenie a osadenie jednotlivých informačných zastavení. Celková hodnota projektu predstavuje 3 105,03 eur, pričom jeho realizáciu podporila Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja prostredníctvom členského príspevku Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER vo výške 2305,03 eur.
Koordinátorka projektu Jana Mladšia pripomína, že ambíciou nebolo vytvoriť len ďalší turistický chodník. „Chceli sme pripraviť trasu, ktorá bude sama o sebe zážitkom. Návštevníci počas prechádzky objavia zaujímavosti o lese, prírode a okolí Prednej Hory, pričom jednotlivé zastavenia ich budú motivovať pozerať sa na krajinu inými očami. Veríme, že Lesná hádanka si rýchlo nájde svojich priaznivcov medzi rodinami aj turistami, ktorí sa do regiónu radi vracajú.“
Prevádzku a pravidelnú údržbu náučného chodníka budú zabezpečovať partneri projektu v spolupráci. Každoročne bude trasa kontrolovaná a podľa potreby čistená po zimnom období tak, aby zostala bezpečná a atraktívna pre návštevníkov počas celého roka.
Projekt LESNÁ HÁDANKA rozširuje ponuku zážitkového cestovného ruchu na Muránskej planine a nadväzuje na dlhodobú snahu vytvárať turistické produkty, ktoré prepájajú prírodné dedičstvo, vzdelávanie a aktívny oddych. Vznikol tak ďalší atraktívny bod na mape regiónu GEMER, ktorý prispeje k udržateľnému rozvoju cestovného ruchu a ponúkne návštevníkom nový spôsob objavovania jedného z najkrajších území Slovenska.
Mgr. Ján Ulický
destinačný koordinátor OOCR GEMER
Zverejnené v
Náučné chodníky
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.