hodnôt, má dlhodobý význam z hľadiska interaktívneho zážitkového vzdelávania priamo v prírode a prechod po nich predstavuje aj hlboký emocionálny a estetický zážitok. Slúžia k usmernenému pohybu návštevníkov v prírodnom prostredí, propagujú prírodné krásy a kultúrnohistorické zaujímavosti krajiny, umožňujú lepšie poznanie prírodného prostredia priamo v teréne, čo vytvára trvalejší a lepší vzťah k nemu, aktivizujú k zvýšenej ochrane prírody a krajiny a sú dôležitými environmentálno-výchovnými prostriedkami. Sú obohatením siete turistických značených chodníkov a upozorňujú na miestne prírodné a vlastivedné zaujímavosti, najatraktívnejšie prírodné scenérie, prírodné zaujímavosti a chránené prírodné výtvory, vzácne historické a kultúrne pamiatky, oboznamujú s flórou,
faunou, geológiou územia. Základným typom sú naučné chodníky pre peších, odlišujú sa náročnosťou terénu a zameraním (prírodné, historické, lesnícke, banícke, ekologické a pod.), ale vznikajú aj náučné chodníky cyklistické, vodácke, pre bežkových lyžiarov a pod. Náučné chodníky sú súčasťou informačného systému, ktorý okrem nich zahrňuje aj náučné lokality, historické cesty, múzeá v prírode a plnia aj ďalšiu dôležitú funkciu, pretože sa významnou mierou podieľajú na prezentácii mikroregiónov a obcí, ich histórie, kultúry a prírodných daností. Vybudovanie náučných chodníkov najrôznejšieho druhu má podporiť informovanosť o význame jedinečných prírodných území po celom Slovensku.
Základnou súčasťou takýchto chodníkov je niekoľko zastávok s očíslovanými informačnými panelmi, ktoré v rámci týchto trás textovo, fotograficky a ilustračne upozorňujú na prírodné skutočnosti, niektoré vybrané objekty, nezvyčajné javy alebo zaujímavosti. Panely bývajú navrhnuté v jednotnom grafickom dizajne, zvyčajne obsahujú informácie vo viacerých jazykových mutáciach (najčastejšie v slovenskom a anglickom jazyku). Na niektorých zastávkach bývajú aj oddychové miesta s lavičkami, mnohé poskytujú nádherné, väčšinou panoramatické výhľady na široké okolie.
Náučný chodník je v teréne i na tabuliach označený priečnym zeleným pásom v bielom štvorcovom poli. Zastavenia náučného chodníka sú označené značkou náučného chodníka doplnenou oranžovou číslicou, označujúcou číslo zastavenia a informujú o pozoruhodnom objekte na trase či ďalších zaujímavostiach. Náučná značka má rozmery 100 x 100 mm. Tvorí ju zelený pás šírky 30 mm vedúci uhlopriečne z ľavého horného rohu do pravého dolného rohu a dva biele rovnoramenné trojuholníky. Medzi zeleným pásom a bielymi trojuholníkmi sú 5 mm medzery. Oranžovou číslicou výšky 60 mm, šírky 40 mm a hrúbky 8 mm umiestnenou uprostred náučnej značky sa vyjadruje poradie informačnej tabule na trase náučného chodníka.
![]() |
|
![]() |
Náučné chodníky bývajú budované na nenáročných či stredne náročných trasách a sú vhodné na rodinné výlety s deťmi a aj pre starších ľudí. Zvyčajne sú na trasách s rovnakým štartom a cieľom, bývajú obojsmerné alebo na kruhovej trase, prístup k nim býva autom alebo verejnou dopravou.
Náš Gemer sa môže hrdiť bohatou históriou, veľkým množstvom prírodných zaujímavostí a úchvatnou prírodou. Jeho prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí (do ktorého patria Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina, Slovenský kras, Volovské vrchy a Čierna hora), severná časť je v Horehronskom podolí, južná časť v Rimavskej kotline a na Cerovej vrchovine, východná časť v Rožňavskej kotline a Slovenskom krase. Gemer charakterizuje pestrá štruktúra a druhová bohatosť lesných spoločenstiev (ihličnaté a listnaté stromy, kry, byliny, horské lúky, rôzne druhy živočíchov), vápencové náhorné planiny, hlboké údolia, podzemné i povrchové krasové javy, tiesňavy, rokliny, skalné útvary, jaskyne, ale aj stopy ľudského osídlenia a rozšírenej dávnej banskej činnosti, bohatá história, kultúrne i technické pamiatky.
Príroda Gemera ponúka množstvo turistických možností, značených turistických trás, ale aj mnoho náučných chodníkov, vedúcich nádhernou prírodou. Do našej pozornosti sa dostali tieto gemerské náučné chodníky (ďalej NCH):
V okrese Rožňava a okolí: NCH Banský náučný chodník Rákoš (Rožňava); Betliar – NCH obce; Čučma – Náučný banský chodník na Železnej ceste; Dobšiná – NCH Po stopách baníctva v Dobšinej, Dobšiná – Ramža – Papiereň; NCH Dobšinská ľadová jaskyňa; NCH Dobšinská Maša; NCH Domica a okolie; Gemerská Poloma – NCH obce; Gombasecká jaskyňa – NCH Gombasecký kultúrny okruh; NCH Horné Lúky (Hačava); NCH Horný vrch (Hrhov, Jablonov nad Turňou); Hrhov – NCH obce; NCH Jaskyne slovenského krasu (Krásnohorská Dlhá Lúka); NCH Jasovská skala; NCH Krasové javy Hôrky (Gemerská Hôrka); NCH Mokrade Hnilca (Dobšinská Ľadová Jaskyňa); NCH Občasný prameň (Stratená, Dedinky); NCH Prielom Muráňa (Bretka); Rejdová – NCH obce; NCH Slovenský raj – juh (Dedinky, Mlynky); NCH Stopy baníckej slávy (Mlynky); NCH Stratenský kaňon (Stratená); NCH Turecká (Rudná); NCH Turnianska vínna cesta; NCH Zádielska tiesňava; NCH na Zelenú hranicu a Szádvár (Silická Jablonica, Hrušov); NCH Zelená hranica (Domica); Vlachovo – NCH Zelená škola Vlachovo.
V okrese Revúca a okolí: NCH Drienok (Rybník); Náučná ekotrasa Gemerská zelená cesta (Revúca); NCH Morské oko (Tornaľa), NCH Muráň – hrad; Muráň – Veľká lúka, NCH Stožky (Muránska planina); NCH zbojníka Jakuba Surovca (Muránska planina).
V okrese Rimavská Sobota a okolí: NCH Drienčanský kras; NCH Hradová (Tisovec); NCH Ipeľ (Kokava nad Rimavicou); NCH Po stopách Maginhradu (Nižný Skálnik); NCH Spoznajte prameň Rimavy (Tisovec); NCH Tŕstie (Tisovec); NCH Za vôňami Voniacej (Tisovec); NCH Zvernica Teplý vrch.
O týchto náučných chodníkoch budeme podrobnejšie informovať v ďalších pokračovaniach. Časom istotne pribudnú aj ďalšie.
Prajeme Vám príjemné prechádzky v krásnej prírode, pekné počasie a pri zdravom pohybe na čerstvom vzduchu aj načerpanie mnohých nových a zaujímavých vedomostí.
Marta Mikitová
(POKRAČUJEME)
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-