za 1,5 hodiny. Nachádza sa na ňom sedem náučných tabúľ, ktoré podávajú základné informácie o Rejdovej, jej histórii, konkrétnych kultúrnych pamiatkach, tradíciách, folklóre, zvykoch i typických ľudových remeslách, tiež o rastlinstve okolitých lúk a lesov, ale aj o zvieratách, biotope a ochrane prírody z úrovne sústavy Natura 2000, ktorej hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva a zabezpečenie ochrany najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov EÚ.
 |
 |
 |
Náučný chodník tvorí okruh, štart i cieľ sú na jednom mieste. Začína pred Obecným úradom v centre Rejdovej, kde sa nachádza prvá informačná tabuľa a smeruje nahor ku kostolu sv. Michala. Potom chodník vychádza z obce a pokračuje krajom rozľahlej lúky. Pri prechode do lesného porastu za piatou tabuľou sa chodník stáča, pokračuje lesom, až sa dostane na druhú stranu tej istej rozľahlej lúky. Na jej okraji sa nachádza šiesta informačná tabuľa o krajine a jej biotopoch. Trasa ďalej smeruje na okraj Rejdovej, kde siedma tabuľa informuje o živočíšstve tunajšieho okolia. V závere značky vedú späť ku kostolu sv. Michala a pred Obecný úrad.
 |
 |
 |
||
Názvy informačných panelov: 1. Základné údaje o obci a trasa náučného chodníka, 2. História obce Rejdová a kultúrne pamiatky, 3. Tradície, zvyky, folklór, remeslá, 4. Rastlinstvo, 5. Natura 2000, 6. Krajina, 7. Živočíšstvo.
Viac informácií:
https://gemer.vucke.sk/trip/gemer/gemer/turistika/pesia-turistika/naucny-chodnik-obce-rejdova.html
http://www.rejdova.sk/-naucny-chodnik-v-obci
Pripravuje Marta Mikitová
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-