Baníctvo (154)
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. Rozložník
Strojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, ako odvetvie priemyslu, je prvovýrobou, lebo nevyžaduje nijaké suroviny, ale získava ich priamo z prirodzeného prostredia. Týmto pojmom nazývame vo všeobecnosti súhrn všetkých prác, ktorých cieľom je vyhľadávať, získavať, upravovať a spracovávať také úžitkové nerasty, ktoré sú z národohospodárskeho hľadiska dôležité ako základné suroviny.
Získavanie nerastných surovín je také staré ako dejiny ľudstva. Už dávnoveký človek používal rôzne nástroje a zbrane, zhotovené zo surovín, ktoré musel dobývať Pozostatky „dobývacích“ prác primitívneho človeka sú známe už z počiatku mladšej doby kamennej.
Postupom času ľudia spoznali aj kovy a začal ich získavať z rúd. Najstarším spôsobom získavania kovov bolo tzv. ryžovanie, čo je vlastne oddeľovanie kovu premývaním vodou, ktorý obsahuje zvetralá hornina. Takýto spôsob získavania kovov či iných prírodnín však vystačil iba dovtedy, kým ich človek získaval z povrchových ložísk, kde zvetrala a dala sa ľahko oddeľovať. Ak sa však surovina na povrchu minula, bolo potrebné prenikať do hlbších častí ložiska, kde už bola hornina celistvá a o oddeľovanie kusov hornín od kompaktného celku sa človek musel postarať. Časom spoznal, že horniny žiarom krehnú a rozpadávajú sa.
Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. Brádňanský
Železník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. Rozložník
Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Oblasť Gemera v minulosti predstavovala jedno z centier monarchie s bohatým baníctvom a železiarskym priemyslom spolu so súvisiacimi činnosťami, akou bola aj preprava produktov vzniknutých pri týchto procesoch.
Ak uvážime, za akú dlhú dobu bol tu tento priemysel hlavným zdrojom zárobkových možností obyvateľstva a vývoj jeho technického vybavenia, dalo by sa očakávať, že sa do dnešných čias zachová množstvo priemyselných pamiatok. Skutočnosť je však taká, že veľká väčšina akoby sa zo zemského povrchu stratila.
V nasledujúcich riadkoch je na základe dostupných podkladov spracovaný prehľad o jednom už zabudnutom a dnes neexistujúcom priemyselnom zariadení – lanovky, ktorú dala v Dobšinej postaviť rodina Coburgovcov. Jej príslušníci sa po dlhú dobu zaoberali baníctvom a železiarstvom, pričom okolie Dobšinej bolo jedným zo stredísk ich podnikania na Slovensku. Ak hovoríme o lanovej dráhe, nimi postavenej, je, žiaľ, nutné konštatovať, že dnes prakticky už neexistuje.
Z dejín baníctva a železiarstva rodiny Coburgovcov v Dobšinej a okolí do doby založenia účastinárskej spoločnosti
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa iba trochu zaujímal o tieto aktivity, sa stretol s pomenovaním Coburg, a to vo viacerých súvislostiach. Ide vlastne o zjednodušený názov rodiny Coburgovcov, ktorá, ako jedna zo šľachtických rodín v 19. storočí, zohrala na vtedajšom Slovensku, predovšetkým v železiarstve, jednu z hlavných úloh.
Coburgovci boli vetvou Saskej kniežacej rodiny Vettinovcov a vládli v Sasko-coburgovsko-gothajskom kniežatstve. Potomkami Coburgovcov sú vládnuce triedy v Belgicku, Portugalsku, Bulharsku i Anglicku. Začiatok pôsobenia tejto rodiny u nás sa spája s rodinou Koháryovcov, ktorá pôvodne vlastnila pohronský železiarsky komplex. Keď posledný vlastník Jozef Koháry zomrel, jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela sa vydala za Ferdinanda Georga Coburga, ktorý pochádzal z tejto bohatej šľachtickej rodiny.
Viac...
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (2 – koniec)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Nadchádzajúce obrázky znázorňujú orientačne lokality železiarskych prevádzok vo východnej a západnej časti Gemera v zmysle Bartholomeidesovho súpisu z rokov 1804 – 1805 (zdroj: Hapák 1962, Frák 1973). Obrázkový dokumentačný materiál železiarskych zariadení je relatívne chudobný. Zo starších období sa uchovali kresby, či plány na ich výstavbu alebo rekonštrukciu. Vynález fotografie v roku 1839 a postupné jej využívanie znamenal, že podstatná časť zobrazení pochádza z 19. storočia a neskôr. Prednostným záujmom však boli známe väčšie prevádzky, a tak je oprávnený predpoklad, že obrázky viacerých bývalých výrobní nie sú, resp. ani nikdy neexistovali.
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (1)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Ľudia začali používať železo prvý raz už v treťom tisícročí pred n. l. Od tejto doby železo, vedľa medi a bronzu, sprevádzalo spracovateľské hutnícke procesy. Predpokladom ich uskutočňovania boli prístupné a bohaté ložiská základných nerastných surovín, rúd jednotlivých kovov, ako aj dostupné zásoby dreva v okolitých lesoch a aj vhodné priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva, či iných metalurgických pochodov.
Je už oddávna známe, že príroda oblasti Gemera poskytovala výhodné podmienky pre ťažbu nerastných surovín, ako aj pre ich spracovávanie. Rôzne faktory, zmeny hospodárskych a spoločenských podmienok, ale aj vyčerpanie zásob prírodných surovín, spôsobili najprv úpadok a postupom času táto činnosť zanikla úplne a dnes už miestami ani neexistujú po nej žiadne stopy.
Dôstojná oslava 15. výročia založenia Baníckeho spolku v Rakovnici
Napísal(a) Ing. M. Birka
Banícky spolok má svoje pevné miesto v obci Rakovnica. Vyznačuje sa pestrou činnosťou, aktivitami, udržiavaním baníckych tradícií a zvykov. V jedinečnej podobe sa uchovávajú banícke uniformy, ktoré pri slávnostných akciách a spoločných stretnutiach majú na sebe ich majitelia. Mottom tohtoročného stretnutia členov spolku bola táto myšlienka: „Nech v našom spolku banícky stav žije, nech také srdce v našej hrudi bije, čo nedáva nám na baňu zabudnúť.“
Slávnostná členská schôdza pri príležitosti 15. výročia založenia baníckeho spolku sa konala dňa 2. júla 2021 v Kultúrnom dome v Rakovnici. Z dôvodu pandemickej nepriaznivej situácie sa baníci, ale aj ich hostia stretli až po takmer dvoch rokoch. Banícky spolok má v súčasnosti 48 členov, z ktorých sa na podujatí zúčastnilo 39. Tento fakt bol prejavom potreby stretnúť sa, navzájom vidieť, porozprávať a tak dokázať vzájomnú spolupatričnosť.
Ohrozí Rožňavu voda zo zatopeného ložiska Mária baňa v rožňavskom rudnom revíri?
Napísal(a) Ondrej Rozložník Mikuláš Rozložník
Nerastné suroviny sú prírodné hmoty obsahujúce prvky alebo zlúčeniny, ktoré sú nevyhnutné pre výrobno-priemyselné odbory. Pri posudzovaní nerastnej suroviny je nevyhnutné venovať pozornosť nielen geologickým, ale aj technicko-ekonomickým kritériám. Táto skutočnosť, že je nevyhnutné vyhodnocovať všetky tieto aspekty, ukazuje na zložitosť rozhodovania o tom, či ide o nerastnú surovinu a či sa jej dobývanie vôbec oplatí. O jednom, pomerne komplikovanom probléme pri využívaní ložiska nerastnej suroviny v našom okolí, pojednávajú nasledujúce riadky.
Geologické pomery a otvárka ložiska
Ložisko, tvorené viacerými rudnými žilami, opíšeme len veľmi stručne najmä prostredníctvom grafického znázornenia geologických pomerov, žilnej mineralizácie a otvárky ložiska po roku 1945. Vzhľadom k úložným pomerom ložiska, otvárka musela byť realizovaná výhradne hlbinným spôsobom. Lokalita bola predmetom viacerých geologicko-prieskumných projektov a ich výsledky sú spracované v záverečných správach.
V J Ú N I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Peter Glocko - 80. výročie narodenia
2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia

7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a
harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
Gustáv Eisele - 165. výročie narodenia
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
Ján Vansa – 180. výročie narodenia
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
František Hajný – 125. výročie narodenia
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
Matúš Dula – 180. výročie narodenia – 100. výročie úmrtia
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
František Szarka – 90. výročie narodenia
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-
































