Najviac sa tento rok bude pomáhať v Banskobystrickom kraji, v ktorom sa podporí až 69 žiadostí. Ďalších 63 neľahkých životných situácií sa zmení k lepšiemu v Košickom kraji a 54 projektov bude zrealizovaných v Nitrianskom kraji. Spomedzi vybraných žiadostí sa najväčšej podpory dočkajú rodiny v núdzi, osamelé matky a osamelí otcovia s deťmi, no tiež deti, mládež a seniori či ľudia bez domova. Až 237 oprávnených žiadostí o podporu Nadácie Orange pritom prišlo od fyzických osôb, čo je dôkazom toho, že ľudia v našej spoločnosti nie sú voči svojmu okoliu ľahostajní a chcú nezištne pomáhať.
Jednou zo žiadostí, ktoré Nadácia Orange podporí, je napríklad príbeh osamelej matky štyroch detí, ktorá popri rodičovských povinnostiach chodí do zamestnania, aby svojim deťom mohla zabezpečiť základné životné potreby. Na nepriaznivý osud tejto rodiny upozornili kolegyne silnej mamičky, ktoré by chceli pomôcť potrebným zimným oblečením, obuvou a darčekmi pre deti.
Srdce na pravom mieste majú aj tí najmenší. Dôkazom toho je základná škola, ktorá sa rozhodla obdarovať 70 osamelých seniorov a ľudí v núdzi. Žiaci školy budú spolu s dobrovoľníkmi vyrábať darčeky, medovníky či vianočné pohľadnice, a potom navštívia seniorov a osamelých ľudí a vyrobené darčeky im slávnostne odovzdajú, pričom im zaspievajú vianočné koledy a zarecitujú básne. Finančné prostriedky od Nadácie Orange budú využité na nákup potrebných surovín a materiálu.
Ďalším príbehom, ktorý sa rozhodla komisia finančne podporiť, je Správny krok. Dobrovoľníčka chce v rámci tejto aktivity obdarovať štyri osoby bez domova, ktoré už urobili prvý krok k tomu, aby našli zmysel života a postavili sa svojmu neľahkému osudu. Z finančného príspevku chce individuálne každému z nich kúpiť to, čo potrebujú, ako napríklad ruksak, domáce oblečenie či zimné topánky. Darčeky im odovzdá pri malom vianočnom posedení, ktoré pre nich zorganizuje.
Krásnym predvianočným príkladom pomoci je tiež príbeh mladej plavkyne s Downovým syndrómom, ktorú chcú predkladatelia obdarovať tabletom. Ten pre ňu bude moderným prostriedkom, ako si ľahšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojiť učivo.
Počas Vianoc pomáhajú aj zákazníci a zamestnanci Orangeu
Vďaka programu Darujte dáta môžu tento rok pomáhať aj zákazníci Orangeu. Stačí, ak darujú svoje nespotrebované dáta, ktoré by im inak na konci fakturačného obdobia prepadli. Zákazníci o nič neprídu, pomôžu však zmeniť budúcnosť detí z pestúnskych rodín.
Darované gigabajty premení Orange na balík služieb Love, ktorý obsahuje paušál Go 20 €, pevný internet, potrebné technologické zariadenia a kurz bezpečného používania internetu, keďže mu záleží, aby zákazníci využívali internet zodpovedne a vedeli odolávať nástrahám vo virtuálnom svete. Takýto balík dostane 100 vybraných pestúnskych rodín na dva roky úplne bezplatne. Nespotrebované dáta je možné darovať veľmi jednoducho, stačí poslať bezplatnú SMS v tvare DARUJEM na číslo 100. Pestúnskym rodinám pomáhajú tiež zamestnanci Orangeu, ktorí už počas prvého mesiaca kampane zozbierali viac než 7 200 GB nespotrebovaných dát. Viac informácií o projekte Darujte dáta nájdete na https://www.orange.sk/darujem.
Všetky informácie o grantových projektoch Nadácie Orange sú dostupné na www.nadaciaorange.sk.
Barbora Oberučová
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.