menovanými hosťami som sa už popoludní nestretol, ale krajanov som ľahko našiel. Identifikovaní boli vkusným dresom hráškovo zelenej farby. A keďže z horného Gemera boli iba dvaja zástupcovia seniorov, pani Šmelkovú z Dobšinej i pána Štefana Kaňúra z Betliara mi
ochotne predstavili. Obidvaja príkladne reprezentovali a odnášajú si tak z týchto pretekov okrem spomienok aj medaily. Aj keď to pre pána Kaňúra tentokrát nebola zlatá, bol spokojný aj s tou, čo si vybojoval. Spoločne sme sledovali súboj strelcov zo vzduchovky a pani Šmelková oľutovala, že sa neprihlásila aj do tejto disciplíny. Vlaňajší prísny rozhodca tejto kategórie ju však odradil. Pripomenul jej to aj predseda KO pán Ján Matúško, ktorý nielen že sám súťažil, ale povzbudzoval a poskytoval ochotne rady aj ďalším súťažiacim z delegácie. Športovci súťažili v behu, stolnom tenise, v streľbe zo vzduchovej pušky, petangu, hode granátom na cieľ i do diaľky a v kope lopty do malej bránky. Okrem týchto disciplín si ženy zmerali sily ešte v hode váľkom a muži vo vrhu guľou. Medzi rečou samozrejme, že prišli na rad nielen otázky súvisiace s pretekmi, ale bol som zvedavý aj na iný program. Ochotne sa mi všetci zdôverili, že sa plavili loďou až na Devín a keďže im prialo i počasie, mnohí si oprášili svoje spomienky na výlety do Bratislavy z mladších čias. Menej ich tešila nízka úroveň ubytovania v internáte Mladej gardy, ktorý je hodne zdevastovaný a žiada si celkovú rekonštrukciu. Možno v niektorých mestách, ktoré organizovali podobné podujatie to bolo ináč, čo samozrejme súvisí predovšetkým s podchytením dobrých organizátorov a to nielen z radov dôchodcov. Ale na podobných podujatiach to už tak býva. Nie každý je spokojný so všetkým, nie každý si odniesol aj teraz zlatú medailu. Podstatné je, že sa účastníci vzájomne spoznali so seniormi športovcami organizovanými v JDS a vymenili si skúsenosti s programom a aktivitami tejto organizácie z celoslovenského pohľadu.
Dozvedel som sa tiež o tom, že Slovenský olympijský výbor, ktorý bol s Jednotou dôchodcov na Slovensku spoluorganizátorom hier, k tomuto podujatiu zabezpečil medaily, diplomy, poháre a plakety pre ocenených. OK Bratislava prispel veľkou mierou k zdarnému priebehu celej akcie – zorganizoval besedu s olympioničkami Máriou Mračnovou a Jankou Stašovou, vyzdobil priestory Mladej gardy informačnými banermi olympijskej výchovy, zabezpečil rozhodcov športových súťaží a zapožičal športový materiál.
Výsledková listina 17. Celoslovenských športových hier a turitického stretnutia v Bratislave nám prezradila, že najúspešnejším seniorom - športovcom sa stal Ing. Ladislav Golian z KO JDS v Banskej Bystrici, ktorý získal 30 bodov. Druhým bol Jozef Solčiansky z Trenčianskeho samosprávneho kraja so ziskom 22 bodov a s rovnakým počtom bodov bol aj Peter Polák zo Žilinského SK. Zo žien s najlepším počtom získaných bodov boli: Mária Včasná, KO PO 21 bodov, Eva Sedmáková, BB SK - 20 bodov, Halka Hotová, Mgr. ALžbeta Oreská, obe BA SK, Zita Kolečániová, KO NR, Eva Michalíková Eva, KO TN a Rozália Krutá, KO TT, všetky po 16 bodov.
Z košických pretekárov zlaté medaily si z Bratislavy odniesli: Helena Kočišová, Ján Matuško a Juraj Tremko. Najlepšie si z nich počínal Ján Matuško, ktorý do celkového hodnotenia prispel 13 bodmi, Ján Tremko 11 a Helena Kočišová 10 bodmi. Bodovali aj všetci ostatní nominovaní za kraj. Ako najúspešnejší kraj sa predstavili zástupcovia Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorí vybojovali 133 bodov. Za nimi sa umiestnil Banskobystrický samosprávny kraj so ziskom 121 bodov a na tretie miesto v poradí sa zaradili seniori z KO Nitrianskeho samosprávneho kraja so ziskom 11 bodov.
Ondrej Doboš
VÝSLEDKOVÁ LISTINA ZO 17. ročníka Celoslovenských športových hier a turistického stretnutia v Bratislave
FOTOREPORTÁŽ
picasa_albumid=6047867405732408753


































Bratislava hostila v dňoch 12. - 14. augusta 2014 staršiu generáciu spoluobčanov, ktorí šport už berú len ako koníčka a v rámci času vymedzenom dôchodcom sa snažia prostredníctvom vybraných športových disciplín rozhýbať telo i dušu a byť v kolektíve seberovných. Zišli sa tu najlepší z nich, ktorí predtým prešli sitom okresných i krajských športových hier seniorov. Na XVII. ročníku celoslovenských športových hier a turistického stretnutia s prívlastkom Memoriál Kamila Vajnorského prišli delegácie po 10 vybraných súťažiacich z jednotlivých krajských organizácií. V priestoroch športového areálu Mladej gardy na Račianskej ulici na slávnostnom otvorení 13. augusta 2014 predpoludním sa zúčastnil aj prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár, minister práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, starosta mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý, predsedníčka Olympijského klubu Bratislava Mária Mračnová a predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Ján Lipianský.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-