Rôzne sfarbené mláďatá sa vyskytujú často aj v jednom vrhu.
Tmavo sfarbené veverice sa však väčšinou vyskytujú v horských, ihličnatých lesoch, kým ryšavé skôr v listnatých lesoch na nížinách.
Veverice sú aktívne počas dňa, hlavne ráno a podvečer, no v zime počas celého dňa. Stavbou tela sú prispôsobené životu na stromoch, z ktorých zliezajú na zem len občas. Obratne sa šplhajú po kmeňoch a konároch a skáču z jedného na druhý, pričom chvost používajú ako kormidlo a padák zároveň. Na stromoch si z vetiev a lístia stavajú hniezdia, ale využívajú aj opustené hniezda vrán, strák a dutiny stromov. V nich potom privádzajú na svet a vychovávajú mláďatá a trávia dni s nepriaznivým, chladným počasím. Živia sa prevažne semenami, orieškami a výhonkami, ale občas aj mláďatami vtákov a vajíčkami. V závislosti od množstva potravy môžu mať mláďatá aj 2 – 3 krát ročne, prvé sa v hniezdach objavujú práve vo februári. Rodia sa holé a slepé, no približne o osem týždňov sa už osamostatňujú.
V posledných desaťročiach veverice strácajú plachosť a približujú sa k ľuďom. Môžeme ich tak stretnúť aj v parkoch, záhradách a cintorínoch, ale aj na sídliskách s dostatkom väčších stromov.
Blízkosť ľudí im poskytuje ochranu pred predátormi, striehnu tu však na ne iné nebezpečenstvá, hlavne premávka. Tá sa stala osudnou aj tomuto jedincovi, ktorého zrazilo auto ráno 5. septembra 2022 na ulici Školská v Rimavskej Sobote.
RNDr. Monika Gálffyová
biologička Gemersko-malohontského