Rôzne sfarbené mláďatá sa vyskytujú často aj v jednom vrhu.
Tmavo sfarbené veverice sa však väčšinou vyskytujú v horských, ihličnatých lesoch, kým ryšavé skôr v listnatých lesoch na nížinách.
Veverice sú aktívne počas dňa, hlavne ráno a podvečer, no v zime počas celého dňa. Stavbou tela sú prispôsobené životu na stromoch, z ktorých zliezajú na zem len občas. Obratne sa šplhajú po kmeňoch a konároch a skáču z jedného na druhý, pričom chvost používajú ako kormidlo a padák zároveň. Na stromoch si z vetiev a lístia stavajú hniezdia, ale využívajú aj opustené hniezda vrán, strák a dutiny stromov. V nich potom privádzajú na svet a vychovávajú mláďatá a trávia dni s nepriaznivým, chladným počasím. Živia sa prevažne semenami, orieškami a výhonkami, ale občas aj mláďatami vtákov a vajíčkami. V závislosti od množstva potravy môžu mať mláďatá aj 2 – 3 krát ročne, prvé sa v hniezdach objavujú práve vo februári. Rodia sa holé a slepé, no približne o osem týždňov sa už osamostatňujú.
V posledných desaťročiach veverice strácajú plachosť a približujú sa k ľuďom. Môžeme ich tak stretnúť aj v parkoch, záhradách a cintorínoch, ale aj na sídliskách s dostatkom väčších stromov.
Blízkosť ľudí im poskytuje ochranu pred predátormi, striehnu tu však na ne iné nebezpečenstvá, hlavne premávka. Tá sa stala osudnou aj tomuto jedincovi, ktorého zrazilo auto ráno 5. septembra 2022 na ulici Školská v Rimavskej Sobote.
RNDr. Monika Gálffyová
biologička Gemersko-malohontského


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a