v nemocnici a liečil sa na TBC.
Jeho výtvarný talent sa prejavil už v čase keď bol ešte len žiakom, kedy spolu s kamarátom kreslili komixy. Kamarát písal texty a on ich ilustroval. Na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave sa prihlásil na základe impulzu od akademického maliara Ernesta Špitza, ktorý videl jeho práce. V rokoch 1949-1956 študoval u prof. Jána Mudrocha figurálnu a portrétnu maľbu. Po absolvovaní štúdia sa vrátil do rodného Liptova, kde sa zapojil do výtvarného diania. Po návrate domov sa z portrétistu stal postupne krajinár. Monumentálna, heroická krajina, akou je sever stredného Slovenska sa stala jeho nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Krajinu zachytával a skicoval počas svojich prechádzok a výletov do prírody, pričom finálne kompozície už vznikali v ateliéri. Okrem realizmu je v jeho tvorbe venovaný značný priestor aj fantázii a imaginácii. Častokrát sa objavujú kubizujúce prvky, ktoré spolu s farebnosťou budujú obrazový priestor. Štýlovo a námetovo sú jeho diela podobné dielam autorov ako: M. A. Bazovský, Ester Šimerová-Martinčeková, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda.
Popri komornej maľbe je Karol Feňveš autorom aj niekoľkých monumentálnych realizácií (sgrafito na materskej škôlke a vitráž na dome smútku v Liptovskom Hrádku, sgrafito v Likavke, nástenná maľba v kultúrnom dome vo Svite a v sobášnej sieni v Liptovskej Sielnici).
Okrem voľnej tvorby sa Karol Feňveš venoval aj pedagogickej činnosti. Bol jedným zo zakladateľov Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku a niekoľko rokov viedol kurz amatérskych výtvarníkov pri Liptovskom osvetovom stredisku v Liptovskom Mikuláši.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Angelika Kolár, historička umenia
Výstava je retrospektívnym prierezom celoživotnej tvorby akademického maliara Karola Feňveša od 50-tych rokov takmer po súčasnosť a vzhľadom na pôvod autora voľne nadväzuje na výstavu Židovská komunita v Rimavskej Sobote, ktorá bude v priestoroch múzea sprístupnená do konca júna 2015. Akademický maliar Karol Feňveš sa narodil 29. decembra 1921 v Malužinej. Celý svoj osobný a profesný život prežil na Liptove, s Rimavskou Sobotou ho však spájajú rodinné väzby z matkinej strany, ktorá bola židovského pôvodu. Prvú samostatnú výstavu mal v Liptovskom Hrádku v roku 1958, odvtedy pravidelne vystavuje až dodnes, najmä v mestách severného Slovenska (Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Ružomberok, Prešov). Vernisáž výstavy sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, 26. marca 2015 o 15.00 hod. a spestrí ju zaujímavý kultúrny program.