Výstava je retrospektívnym prierezom celoživotnej tvorby akademického maliara Karola Feňveša od 50-tych rokov takmer po súčasnosť a vzhľadom na pôvod autora voľne nadväzuje na výstavu Židovská komunita v Rimavskej Sobote, ktorá bude v priestoroch múzea sprístupnená do konca júna 2015. Akademický maliar Karol Feňveš sa narodil 29. decembra 1921 v Malužinej. Celý svoj osobný a profesný život prežil na Liptove, s Rimavskou Sobotou ho však spájajú rodinné väzby z matkinej strany, ktorá bola židovského pôvodu. Prvú samostatnú výstavu mal v Liptovskom Hrádku v roku 1958, odvtedy pravidelne vystavuje až dodnes, najmä v mestách severného Slovenska (Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Ružomberok, Prešov). Vernisáž výstavy sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, 26. marca 2015 o 15.00 hod. a spestrí ju zaujímavý kultúrny program. v nemocnici a liečil sa na TBC.
Jeho výtvarný talent sa prejavil už v čase keď bol ešte len žiakom, kedy spolu s kamarátom kreslili komixy. Kamarát písal texty a on ich ilustroval. Na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave sa prihlásil na základe impulzu od akademického maliara Ernesta Špitza, ktorý videl jeho práce. V rokoch 1949-1956 študoval u prof. Jána Mudrocha figurálnu a portrétnu maľbu. Po absolvovaní štúdia sa vrátil do rodného Liptova, kde sa zapojil do výtvarného diania. Po návrate domov sa z portrétistu stal postupne krajinár. Monumentálna, heroická krajina, akou je sever stredného Slovenska sa stala jeho nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Krajinu zachytával a skicoval počas svojich prechádzok a výletov do prírody, pričom finálne kompozície už vznikali v ateliéri. Okrem realizmu je v jeho tvorbe venovaný značný priestor aj fantázii a imaginácii. Častokrát sa objavujú kubizujúce prvky, ktoré spolu s farebnosťou budujú obrazový priestor. Štýlovo a námetovo sú jeho diela podobné dielam autorov ako: M. A. Bazovský, Ester Šimerová-Martinčeková, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda.
Popri komornej maľbe je Karol Feňveš autorom aj niekoľkých monumentálnych realizácií (sgrafito na materskej škôlke a vitráž na dome smútku v Liptovskom Hrádku, sgrafito v Likavke, nástenná maľba v kultúrnom dome vo Svite a v sobášnej sieni v Liptovskej Sielnici).
Okrem voľnej tvorby sa Karol Feňveš venoval aj pedagogickej činnosti. Bol jedným zo zakladateľov Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku a niekoľko rokov viedol kurz amatérskych výtvarníkov pri Liptovskom osvetovom stredisku v Liptovskom Mikuláši.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Angelika Kolár, historička umenia
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.