„chrapst“, zvuk štiepaného dreva. Boli sme zvedaví čo sa to robí. Zvuk nás bezpečne doviedol k susedovi. Videli sme elektrickú kálačku dreva. Jednoduché, ale účinné zariadenie. Do stroja vložíte poleno. Zapnete a urobí sa to, čo by ste robili oveľa, oveľa dlhšie a namáhavejšie. Prácu zvláda jeden človek a ako žartovne hovoril „nespotí sa pri tom“.
Taká práca je zvlášť potrebná pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Kúriť treba, teplota vonku klesá, jeseň je tu a zima pred dverami. Treba sa dobre pripraviť, aby sme zimu v pohode prečkali.
Nemyslite si, že je prvý človek v obci, ktorý si takto organizuje život. Napočítali by sme ich viacej. Je pravdou, že hodne občanov je verných sekerám či cirkulám (tie treba často). I taká koza je vždy naporúdzi. Hovorí sa, že pri dreve sa človek ohreje niekoľkokrát. Prvýkrát pri rúbaní, potom vození, pílení, štiepaní, ukladaní, nosení, kúrení. Žiadna romantika, čistá realita.
Text a foto: Dr. J. Sabo
Káľačka pri práci:
![]() |
| Káľačka na drevo |
{jcomments on}
Technika. To nie je len slovo, ale to, čo nám má pomáhať. Šetriť čas i sily na iné aktivity. O význame techniky netreba nikoho poúčať. Veď také kosy, kosáky, sa používajú čoraz menej a menej. Miesto nich tráva mizne, upravuje sa pod kosačkami rôznych druhov. Drevo získavame a pílime na polená elektrickými, alebo motorovými pílami.