Rakovnica (161)
V Rakovnici odhalili pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi prof. Jánovi Fabiánovi a otvorili Dom baníckych tradícií
Napísal(a) MG od
Najfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.
Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.
22. júla oslavujú na Slovensku všetky Magdalény a aj všetci Rakovničania, po našom Rekenci. Súvisí to s historickým kostolom sv. Márie Magdalény, ktorý sa stal v roku 1796 pútnickým miestom. V tomto termíne sa teda každoročne koná kresťanská púť, ktorá je zároveň spojená s oslavou – dňom obce Rakovnica, ktorej my Rekenci nepovieme inak ako Magdoléna. Ako Rekenšänka si Magdolénu pamätám už ako dieťa, neskôr ako tínedžerka, rodáčka a niekoľko rokov ju prežívam aj ako moderátorka. Hoci som už moderovala takéto oslavy v mnohých mestách, či obciach, prihovárať sa svojim rodákom vo svojej rodnej milovanej dedine má pre mňa úplne iný, veľmi osobný rozmer.
Tak ako po minulé roky, aj tohtoročná Magdoléna trvala dva dni. V sobotu 22.7. to bolo kultúrno-spoločenské podujatie a v nedeľu spomínaná púť so svätou omšou a popoludňajším futbalovým turnajom.
Helene Mišurdovej z Rakovnice udelili k výročiu SNP Cenu obce in memoriam a odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) RON
Oslovili sme autora, ktorý má zásluhu na tom, že naša rodáčka z Rakovnice, Helena Mišurdová, sa právom dostala do pozornosti širokej verejnosti. Požiadali sme ho o rozhovor s ktorým súhlasil a odpovedal na naše otázky.
1. Skôr ako pristúpime k ďalším otázkam môžete sa predstaviť našim čitateľom?
Volám sa Marek Koltáš (PhDr. Marek Koltáš, PhD.). Vysokoškolské vzdelanie prvého (Bc.), aj druhého (Mgr.) stupňa v odbore sociálna práca som nadobudol na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) Bratislava, detašované pracovisko v Rožňave. Neskôr som si urobil tzv. malý doktorát (PhDr.), taktiež v odbore sociálna práca. V štúdiu som potom pokračoval ďalej a veľký doktorát (PhD.) som ukončil v roku 2020 v sídle VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.
Kostol sv. Márie Magdalény v Rakovnici vo svetle archívnych dokumentov
Napísal(a) S. Lörinčíková
Aj v našej blízkosti sú také miesta, o ktorých sa v žiadnych bedekroch nedočítame, pritom sa svojou mystikou a čarovnosťou vyrovnajú tým, ktoré chodíme obdivovať do šíreho sveta. Ľudia pred mnohými storočiami precítili a rozpoznali hodnotu takýchto miest a stavali na nich kaplnky a kostolíky... Tam, kde mohli byť v tichosti prírody bližšie k Tomu, ku ktorému sa v bázni a v modlitbách utiekali. Napríklad tak, ako tomu bolo v prípade baníkov, či uhliarov na „Magdolne“ nad Rakovnicou.
Rehoľné rády, utvárajúce sa v stredoveku, sa venovali kázaniu, zakladali náboženské bratstvá, liturgiu prispôsobovali ľuďom v takej forme, aby bola pre nich čo najviac vnímateľná. Veď ľudová zbožnosť bola oddávna prejavom viery, obohatenej kultúrnymi prejavmi toho-ktorého prostredia. Náboženské bratstvá stavali kaplnky, v ktorých slávili sviatky svojich patrónov a ku ktorým veriaci pravidelne putovali. Takto to s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj v prípade kostola zasväteného sv. Márii Magdaléne.
Bývalej dobrovoľnej sanitárke Helene Mišurdovej z Rakovnice udelia Cenu obce, in memoriam a odhalia jej pamätnú tabuľu
Napísal(a) O. Doboš
V časoch, keď som ako začínajúci učiteľ prešiel v Rožňave pracovať do okresných novín Zora Gemera ako redaktor, došlo k nevšednej udalosti. Od nášho spolupracovníka a redaktora Východoslovenských novín sme získali článok so správou, ktorá predčila všetky ostatné. Práve sme písali rok 1969 a krátka správa s titulkom Významné vyznamenanie prezrádzala všetkým našim, nielen čitateľom, že dovtedy málo známa obyvateľka gemerskej obce Rakovnica bola pozvaná na Zjazd Československého Červeného kríža do Prahy, kde jej odovzdali striebornú medailu Florence Nightingalovej. Tou ženou bola pani Helena Mišurdová. V tom čase bolo možné túto skromnú paniu poznať podľa mena, ale tiež podľa toho, čo robila. Osobne som sa s ňou poznal tak, ako všetci, ktorí žili v Rakovnici, alebo v jej blízkom okolí. Okrem skromnosti sa vyznačovala tým, že sa zvyčajne objavila tam, kde došlo k nejakej väčšej návšteve ľudí, najmä na futbalovom ihrisku obce. Postavili si ho Rakovničania po roku 1948 za dedinou na lúkach, ktoré neprinášali takmer žiadny úžitok.
Predstavujeme talentovanú speváčku i skladateľku Miriam Gallovú z Rakovnice
Napísal(a) RON
Radi vám predstavujeme občianku z Rakovnice, študentku, ktorá nás zaujala svojím „koníčkom“. Mladá generácia ju dobre pozná, môžete sa o nej veľa dozvedieť na Facebooku, YouTube, Instagrame. Je to mladá dáma Miriam Gallová, ktorá tento rok zmaturovala na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave. Popri štúdiu sa venovala a naďalej venuje spevu, tvorbe textov a hudbe. Je nadanou, talentovanou speváčkou i skladateľkou zároveň. RON (Rakovnické obecné noviny) ju požiadali o rozhovor. Bola ústretová a rada nám odpovedala na naše otázky. S jej súhlasom vám predkladáme dané otázky i jej odpovede.
Ako ste sa dopracovali k súčasným úspechom?
Čo viedlo pani Gitku Leštákovú z Rakovnice k tomu, že sa venuje maľovaniu veľkonočných vajíčok
Napísal(a) Dr. Sabo
Navštívili sme šikovnú ženičku, ktorá sa v tomto období zaoberá maľovaním veľkonočných vajíčok. Je to Gitka Leštáková z Rakovnice. Prekvapilo nás, že túto činnosť robí už viac ako 20 rokov. Vidieť jednotlivé kusy je radosť, pastva pre oči. Očarilo nás to, a preto sme ju oslovili a požiadali o rozhovor.
1. Čo Vás viedlo k tomu, že sa venujete maľovaniu vajíčok?
Vždy ma zaujímali ručné práce, aj moje povolanie zubnej techničky malo k tomu blízko. Je to podobne náročné na trpezlivosť a presnosť, vyžaduje pevnú a zároveň citlivú ruku.
Prináša mi to veľké potešenie a stále si pri tejto krásnej záľube oddýchnem.
Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. Jeho najbližší a obyvatelia obce Rakovnica sme zostali veľmi smutní zo správy, že nás navždy opustil náš priateľ, kamarát a starosta obce Rakovnica p. Ľuboš Lešták vo veku 45 rokov. Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: "Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého; čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“
V piatok, 1. februára 2019, vo večerných hodinách, v náručí priateľky Maťky a milovaných synov, tíško zaspal.
Pamiatka posvätenia chrámu Božieho v Rakovnici, spojená s posviackou modlitebne
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľa 2. októbra 2016 sa zapíše do kroniky filiálky Rakovnica, prináležiacej k Evanjelickému cirkevnému zboru a. v. Rožňavské Bystré, veľkými písmenami. Po požehnanej dopoludňajšej slávnosti posviacky obnoveného ev. a. v. chrámu Božieho v Betliari, pri 230. výročí jeho posvätenia, prijal dôstojný brat dištriktuálny biskup Slavomír Sabol pozvanie i do Rakovnice, na slávnostné služby Božie pri príležitosti 178. výročia posvätenia chrámu Božieho, ktoré boli v Rakovnici spojené s posviackou obnovenej modlitebne.
Kienti denného stacionára pre seniorov v Rakovnici vyrábali rôzne fašiangové masky
Napísal(a) Mgr. Viktória Hegedűsová
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici, sa klienti zúčastnili každodennej aktivity „Fašiangy“ dňa 20.01.2016 (streda, 10.00 hod). Po privítaní klientov som mala pripravené krátke zaujímavosti typické pre fašiangové slávnosti. Popri prednášaní rôznych informácií som zapájala klientov do diskusie. Mali porozprávať ako prebiehali fašiangy v každej
Viac...
V dennom stacionári pre seniorov vládla tvorivosť a kreativita
Napísal(a) Mgr. Viktória Hegedűsová
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici sa 13. januára 2016 seniori zúčastnili na akcii „Tvorivosť a kreativita".Na začiatku vedúca pracovníčka privítala klientov, zapriala im veľa úspechov a vysvetlila metodiku práce, ktorá ich dnes čaká.
Že metodika práce bola zvolená vhodne, svedčí aj fakt, že sa táto akcia niesla v duchu dobrej nálady, harmónie a pohody. Klienti mali pripravené pracovné pomôcky na stoloch.
Novoročné zmeny v dennom stacionári v Rakovnici
Napísal(a) Viktória Hegedűsová
Motto: „Spôsob, akým žijeme naše dni, je spôsob, akým žijeme naše životy.“
Dovoľte mi, aby som sa Vám mohla predstaviť. Moje meno je Mgr. Viktória Hegedűsová. Pochádzam z Rožňavy. Okrem rodičov mám aj jedného staršieho brata. Vyštudovala som II. stupeň vysokoškolského vzdelania, odbor sociálna práca. Odbor

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-