Fungovanie rodiny sa následne od základov zmenilo po Viedenskej arbitráži a vypuknutí druhej svetovej vojny. Život im začali komplikovať protižidovské zákony. Kornélia síce mohla ďalej navštevovať gymnázium, no jej príbuzní a celá židovská komunita stratili svoje základné ľudské práva.
Na jar 1944 im pribudla na rukáve kabáta žltá páska, neskôr žltá Dávidova hviezda. Kornélinho otca
odviedli do pracovného tábora a brat Zoltán narukoval do armády. Kornélia sa spolu s matkou ocitla v zbernom tábore, v gete v Rimavskej Sobote. Štvorizbový byt v centre mesta museli nedobrovoľne opustiť. Keď sa doň Kornélia chcela neskôr po vojne vrátiť, patril už cudzím ľuďom.
Do života Kornélie Wirtschafterovej sa najhoršie zapísali deportácie a transporty. Odvlečení boli najskôr do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Mladé dievča vzápätí prežilo útrapy ďalších troch koncentračných táborov Bergen-Belsen, Duderstadt a Terezín, prežilo však aj pochod smrti z Duderstadtu do Terezína.
Tábor v Terezíne oslobodila Červená armáda 8. mája 1945. Z dvoch tisícok Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 150. Mladé dievča zažilo nepredstaviteľné traumy, bola svedkom smrti množstva nevinných obetí krutého nacizmu. Kornéliu Wirtschafterovú však osud nezlomil, je aktívna členka tamojšej židovskej náboženskej obce.
Na snímke vpravo hore: Oľga Bodorová, autorka knihy “Spomienky Kornélie Wirtschafterovej” a bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote preberá z rúk prezidenta Petra Pellegriniho štátne vyznamenanie Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, za preživšiu v štyroch koncentračných táboroch Kornéliu Wirtschafterovú počas udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky v Bratislave 10. januára 2026.
MG od - Zdroj STVR, Teraz.sk