Rimavská Sobota (57)
Maľba na plátne „Cigánsky tábor v Tomášové“ z roku 1931 * Venované Medzinárodnému dňu Rómov
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Medzinárodný deň Rómov, pripadajúci na 8. apríl, si pripomíname od roku 1990. Voľba daného dátumu súvisela s prvým celosvetovým stretnutím Rómov, ktoré sa konalo od 8. do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Vtedajšie Československo tu zastupoval tiež MUDr. Ján Cibuľa, rodák z Klenovca.
Gemersko-malohontské múzeum si tento deň pripomína Predmetom mesiaca apríl. Je ním maľba na plátne s názvom Cigánsky tábor v Tomášové, datovaná do roku 1931. Maľba zachytáva skupinu kočovných Rómov s vozmi a jednoduchým obydlím, šiatrom, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedený názov obrazu, v pravom dolnom rohu meno autora: „Šorš O.“? a datovanie: „21.VI. 1931“. Autor obrazu pochádza pravdepodobne z Čiech alebo z Moravy. Obraz múzeum do svojho zbierkového fondu získalo v roku 2025 darom od Paula a Alice Bordásovcov z USA.
Štátne vyznamenanie prezidenta SR aj Gemerčanke Kornélii Wirtschafterovej
Napísal(a) MG od
Prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky udelil v sobotu 10. januára 2026 štátne vyznamenania 22 osobnostiam spoločenského, vedeckého, kultúrneho aj športového života, z toho štyrom in memoriam. Medzi nimi sme zaregistrovali aj meno Gemerčanky Kornélie Wirtschafterovej, rodáčky z Tornale, v zastúpení ktorej Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky okruh – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu prevzala Oľga Bodorová, bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Slávnostný akt sa uskutočnil v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Kornélia Wirtschafterová prežila štyri koncentračné tábory
Kornélia Wirtschafterová sa narodila 28. júna 1926 v Tornali do maďarskej rodiny židovského pôvodu. Spolu s bratom a rodičmi sa v roku 1938 presťahovali do Rimavskej Soboty.
V rimavskosobotskej nemocnici oslavujú deň predčasniatok
Napísal(a) J. Fedáková
Rimavská Sobota 17. novembra 2025 - Rimavskosobotská nemocnica si dnes pripomína Svetový deň predčasne narodených detí. Pri tejto príležitosti mimoriadne drobným novorodencom venuje maličké biele čiapočky s odkazom mini zázrak. Symbolicky tak vyjadruje podporu rodinám, ktoré prechádzajú náročným obdobím po skorom príchode dieťaťa na svet.
Nemocnica v minulom roku prijala na jednotku intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti o novorodencov 228 detí, z toho 72 bolo narodených pred 37. gestačným týždňom. Na oddelení sa najčastejšie starajú o deti narodené v období od 34. do 36. týždňa tehotenstva, ktorých bolo vlani 55.
K najmenším novorodencom, ktorí prišli na svet v rimavskosobotskej nemocnici, patria Jozefína (1000 g, 28. g. t.), Karol (740 g, 25. g. t.) a Lilien (840 g, 26. g. t.).
II. Dožinky Banskobystrického samosprávneho kraja budú v Rimavskej Sobote
Napísal(a) K. Lendvorská
Po minuloročnej premiére v Banskej Bystrici budú 2. Krajské dožinky v Rimavskej Sobote. V sobotu 27. septembra 2025 sa pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera uskutoční podujatie venované poďakovaniu za úrodu v areáli Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.
Inšpiráciou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre podujatie tohto charakteru boli dožinkové slávnosti v partnerskom Královohradeckom kraji. Návštevníkov 2. Krajských dožiniek Banskobystrického kraja čaká vystúpenie slovenských i maďarských folklórnych kolektívov, obradové odovzdávanie dožinkového venca, ale aj ocenenie najlepších poľnohospodárov, chovateľov a pestovateľov.
Ako budú vyzerať Vianoce 2024 v rimavskosobotskej nemocnici
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota – Každý hospitalizovaný pacient si v akomkoľvek období roka praje, aby bol čím skôr zdravý. Obdobie Vianoc je charakteristické tým, že ľudia na chvíľu spomalia a majú viac času na svoje rodiny, priateľov i spoločne strávené chvíle. Aj preto býva pobyt v nemocnici počas vianočných sviatkov pre pacientov ešte o niečo ťažší, obzvlášť pre najmladších pacientov i seniorov. K zlepšeniu ich nálady dopomáhajú návštevy blízkych, ale príjemnú sviatočnú atmosféru pre nich vytvárajú aj zdravotníci.
Samozrejmosťou je aj špeciálny jedálny lístok počas štedrovečernej večere. V tento deň sa bude pacientom (ktorým to zdravotný stav a diétne obmedzenie dovolia) podávať sviatočné jedlo, pričom nebude chýbať tradičná ryba so šalátom, kapustnica s klobásou či opekance s makom. Mamičky si v pôrodnici zas pochutnajú na pečenom lososovi, pacienti s diétou na rybe na masle.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 140. výročie
Napísal(a) B. Krejčíová
Za posledných 10 rokov sa v nej preinvestovalo vyše 11 miliónov eur a obstaralo 1 481 kusov novej medicínskej techniky
Rimavská Sobota 10. októbra 2024 - Nemocnica v Rimavskej Sobote sa o svojich pacientov stará už 140 rokov. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Dnes je nemocnica už 10 rokov pevnou súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko a pracuje v nej viac ako 700 zamestnancov. Za toto obdobie sa v nej zrealizovali investície v hodnote vyše 11 miliónov eur. Svoje významné výročie si nemocnica slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti tiež ocenila kolektívy zdravotníkov za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o pacientov. Spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom sa nevzdáva vízie výstavby ďalšej nemocnice novej generácie.
Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Napísal(a) L. Vargová
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:
Svetový deň cestovného ruchu aj na Gemeri
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota – Dňa 27. septembra 2022 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 9.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu zahájime o 15.00 hod. príhovorom Oľgy Bodorovej, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Jaroslava Hrica, riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 05. 2022 – Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobotu uskutoční dňa 4. júna 2022 (sobota) o 13.30 hod. Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova, je majiteľkou viac ako 200 kusovej zbierky svadobných šiat, ktoré pochádzajú zo Slovenska, Čiech, Ameriky či Švajčiarska. Časť jej zbierky môže verejnosť obdivovať na výstave PRÍBEH NEVESTY v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Vstupné na besedu je 2 €.
Jana Mládek Rajniaková je vyštudovaná etnologička a zbieraniu svadobných šiat a s nimi spojených príbehov sa zaoberá od roku 2012. K zbieraniu sa dostala náhodou. Prvých šiat sa ujala len preto, lebo jej bolo ľúto ich nechať zničiť na povale opusteného domu. Väčšinu šiat dostala darom od kamarátok a známych, ktoré oslovila. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili svadobné šaty.
Príbeh nevesty * Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 27. 04. 2022 – Počas osláv Dní mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia, ako aj reflexie svadobnej módy v bývalom Československu a jej pretavenie do československej podoby a vtedajšieho textilného priemyslu, ktorý limitoval možnosti budúcich neviest.
Viac...
Vojnového veterána plk. v. v. Ladislava Sládka pochovali s vojenskými poctami
Napísal(a) Ing. V. Rízová
Vo veku nedožitých 94 rokov nás 29. januára 2022 opustil hrdina – víťaz vojny, vojnový veterán plk. v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty. Nášho hrdinu pochovali s vojenskými poctami 3. februára 2022. Do rimavskosobotského domu smútku sa prišli rozlúčiť pozostalí, priatelia aj vojaci, či dlhoroční funkcionári. Bol plukovníkom vo výslužbe a priamym účastníkom oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny. Prezývali ho Saša Saldík. Patril medzi najstarších pamätníkov týchto udalostí na Slovensku. V septembri minulého roku dostal Cenu mesta Rimavská Sobota.
Svetlo sveta sa pred ním rosvietilo dňa 6. marca 1928. Narodil sa ako prvorodené dieťa Jánovi Sládkovi a Márii rodenej Slezákovej. (Okrem Ladislava mali rodičia ešte Agnešu a Jána). Rodičia bývali pri železnici „v strážnom domku“, ako sa vtedy označovali domčeky, kde bývali pracovníci železníc v Senci. V tomto meste začal chodiť v roku 1934 do slovenskej štátnej ľudovej školy.
Prvé dieťa, ktoré sa narodilo na Gemeri v roku 2022 dostalo meno Zoe
Napísal(a) mg+sz
RIMAVSKÁ SOBOTA – Ako informovala stránka Svet Zdravia prvý novorodenec v roku 2022 prišiel na svet v rimavskosobotskej nemocnici 1. januára o 8:07 hodine. „Je ním dievčatko, ktoré dostalo meno Zoe. Váži 2510 gramov a meria 48 centimetrov. Narodila sa mamičke Kristíne ako prvorodené dieťa,“ konkretizovala Krejčíová.
V roku 2021 sa prvý novorodenec ohlásil o 7:21. Šlo o chlapčeka menom Michal, ktorý sa narodil 28-ročnej matke Martine z Lučenca. Predvlani bol prvým narodeným dieťaťom v tejto nemocnici chlapec Noel, ktorý prišiel na svet už krátko po tretej hodine rannej.
CENY MESTA RIMAVSKÁ SOBOTA UDELILI TROM JEJ OBYVATEĽOM
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
V rámci osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Rimavská Sobota primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko udelil 3.9.2021 Ceny mesta Rimavská Sobota nasledovným občanom:
plk. v. v. Ladislavovi SLÁDEKOVI, rodákovi zo Senca pri jeho jubileu 93 rokov, ktorý už ako mladý šestnásť a polročný chlapec ušiel z vtedajšieho bydliska rodičov v Nových Zámkoch do Rumunska, kde sa prihlásil do radov Červenej armády v rámci 2. Ukrajinského frontu. Bojovú cestu ukončil po oslobodení Nových Zámkov pred skončením 2. svetovej vojny v Európe. Po skončení vojny nastúpil do mestskej milície v Nových Zámkoch a po nástupe na základnú vojenskú službu sa nechal presvedčiť a zasvätil svoj život Československej ľudovej armáde. Za svoje bojové zásluhy je držiteľom niekoľkých desiatok vyznamenaní Rumunska, Maďarska, Československa, Slovenska, ZSSR, Ruskej federácie. Mesto Ábonya v Maďarsku mu dokonca udelilo čestné občianstvo.
Deti Rimavskej Soboty chválili šikovné ruky a veselá myseľ
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
IV. Detské letné tvorivé dielne v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku
Prvá polovica júla 2021 bola venovaná deťom – v priestoroch Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote sme už po štvrtý krát privítali účastníkov letných detských tvorivých dielní Šikovné ruky a veselá myseľ.
Vzhľadom na veľký záujem a obmedzený počet účastníkov sme zrealizovali tohto roku hneď dva turnusy denných letných tvorivých aktivít – v termínoch 6. – 9. júla a 12. – 16. júla 2021.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.