Rómovia v Rimavskej Sobote obývali mestskú štvrť Šereg, ležiacu na pravom brehu rieky Rimava, v blízkosti vojenských kasární. Spomína sa už v matrike narodených z roku 1878, kde je uvedený ako otec krsteného dieťaťa Joanes Domby povolaním hudobník s miestom bydliska Rimaszombat – Sereg (Rimavská Sobota – Šereg).
Šereg, ako mestská štvrť obývaná Rómami trvalo usadenými v meste Rimavská Sobota, sa spomína aj v diele Samu Borovszkeho Magyarország vármegyéi és varsosai z roku 1903. Podľa tohto textu Rómovia žili v domoch na pozemku mesta a platili malé nájomné. Zo zachovaných úradných záznamov z roku 1923 sa dozvedáme, že v Šeregu žilo v danom období v šesťdesiatich domoch postavených z váľkov približne 400 obyvateľov. Zaujímavé sú údaje zo sčítania obyvateľov v roku 1930. Podľa nich mal Šereg v tom čase 544 obyvateľov. Bolo medzi nimi započítaných aj 12 kočovných Rómov, ktorí mali v danom čase postavené tri šiatre na brehu Rimavy v blízkosti Šeregu.
V súvislosti s kočovnými Rómami Obecná rada mesta Rimavská Sobota v roku 1935 rozhodla o ich umiestnení na stále miesto do Baša záhrady na Sobôtke. Toto miesto mohli kočovní Rómovia aj s rodinami využívať do roku 1943, kedy boli na podnet okresného veliteľstva maďarskej kráľovskej armády presunutí na roh trhoviska smerom k železničnému mostu na Poltár. Avšak už v roku 1946 mesto prijalo rozhodnutie, podľa ktorého je pre kočovných Rómov nachádzajúcich sa v obvode mesta Rimavská Sobota opätovne určené miesto na Sobôtke.
Mgr. Ľudmila Pulišová, etnografka