Takto uviedla svoju knihu: „Žila som s nimi„ (prezentovanú v januári 2020).
Autorka v knihe zachytila autentické príbehy, osudy a kultúrne dedičstvo generácií, s ktorými zdieľala svoj životný priestor. Dielo slúži ako most medzi minulosťou a súčasnosťou, uchovávajúc lokálnu históriu pre budúce generácie Gemerčanov, a to hlavne z Vlachova a Gočova.
Od detstva to nemala ľahké. Ako 5-ročnej jej zomrel otec. Musela pomáhať mame, aj starať sa o mladšiu sestru. V dospelosti zase veľmii skoro prišla o manžela. Nebolo jej dopriate mať vlastné deti, ale ako učiteľka v materskej škole im venovala všetku lásku.
„Slniečko radostne svieti
a hreje všetkých na svete.
Je zdrojom života, pokoja a radosti.
Keď je slnko veselé, človek má radosť v srdci
a aj chuť spievať si. „
(Emília Ivanová)
Táto myšlienka bola motívom k založeniu detského folklórneho súboru Slniečko v Gočove.
Aj v jeseni života bola aktívna v rôznych miestnych a okresných organizáciách. Rada čítala knihy od Kristíny Royovej. Jej motto pre službu k blížnym bolo jej vzorom po celý život.
„Tvoj život sa musí podobať slnku,
ktorý zohrieva okolo teba, žije na tisíce ľudí.
A tí všetci potrebujú lásku a pomoc.
Tomu kto chce cítiť dobro, dáva Boh príležitosť.
Nepýtaj sa prečo.
Tvoj blížny prišiel do nešťastia.
Nie! Hľaď mu pomôcť.
Ty, ktorý máš čo jesť, udeľ hladnému pokrm.
Ty, ktorý máš silu, urob niečo pre bezvládneho
a chorého.
Ty, ktorý nemáš žiadne deti, zaujmi sa sirôt.
Ty, ktorý si vieš obhájiť svoje právo,
zastaň sa vdov.
Ty, ktorý máš domov, priviň toho,
kto nemá kde hlavu skloniť. „
a Milkine slová ku tomuto odkazu:
„Neobetuj sa preto, aby si sa stal tvrdým, ale aby si posilnil svoju vieru a vôľu a aby si sa stal niekým. Ak sa zaprieš, nech je to z lásky. Preto aj v nešťastí hľadaj hodnotu života.“
Emília Ivanová sa narodila 14.6.1943 a dožila sa 83 rokov. V stredu 22.1.2026 sme sa s Milkou navždy rozlúčili na cintoríne v Gočove.
Odišla do nenávratna, ale jej odkaz pre nás znie:
„A preto až raz, keď budem musieť ísť s vami pozdĺž tichej cesty, nesmúťte! Choďte so slzami v očiach, ale v duši sa radujte. A hovorte o mne, akoby som bola pri vás. Pretože ktovie, čím budem časom? Možno sa vrátim. Dokážem však nájsť cestu? Nebudú slzy a smútok prekážať môjmu návratu? Keď počujete pieseň, ktorú si zvyknem spievať, nech vaše myšlienky na mňa nie sú smutné. Pretože vás milujem... „
Milka odpočívaj v pokoji v krásnej rodnej zemi, ktorú si mala tak rada.
Mária Velďáková, predseda MO MS Rožňava