Matica slovenská (50)
Spomienka na Emíliu Ivanovú, rodenú Nemcovú (14.6.1943 – 19.1.2026)
Napísal(a) M. Velďáková
Sú ľudia, ktorí vkročia do vášho života len krátko a zase iní zanechajú trvalú stopu. Vo februári 2024 na jednej z matičných besied, na ktorých predstavujeme nadaných Gemerčanov, sme mali tú česť prezentovať aj Milku Ivanovú. Napriek zdravotnému stavu prijala pozvanie a so slzami v očiach sa jej objavil aj úsmev na tvári. Dokonca nám aj zaspievala.
„Chceš poznať sám seba ?
Zahľad sa do vlastného srdca.
Chceš poznať ľudí ?
Pozri sa na minulosť a príbehy ľudí, ktoré ti v tejto knihe ponúkam.“
Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave usporiadal 22.6.2023 ďalšiu besedu v zmysle projektu „Zviditeľňovanie nadaných ľudí, umelcov, ktorí žijú, alebo sa narodili v bývalej Gemersko-malohontskej župe.“ Foyer Mestského divadla Actores v Rožňave privítal pre nás vzácnych hostí. Predsedníčka MO Matice slovenskej v Rožňave Mária Velďáková na úvod všetkých srdečne privítala. Postupne predstavila pozvané osobnosti nielen z Rožňavy, ale aj z Rožňavského Bystrého a Pače. Prvým bol Ján Dávid, ktorý napísal knihu Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom. Je to súhrn dokumentov nielen o baníctve, ale aj o histórii dediny, o živote obyvateľov pre budúce generácie. Podujatie prišla svojím spevom spestriť Dominika Ďurská, vedúca Folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Hudobný sprievod na akordeóne jej robil Marián Molnár. Jej krásny hlas potešil všetkých prítomných a rozliehal sa celým priestorom mestského divadla.
Matičiari v Rožňave pripravujú program na zviditeľnenie nadaných umelcov Gemera
Napísal(a) I. Čapóová
V týchto dňoch webovú stránku Maj Gemer informovala pani Iveta Čapóová z Rožňavy o prvotnom projekte zameranom na zviditeľnenie nadaných obyvateľov – umelcov z Gemera, rodákov aj hostí, ktorý postupne získava reálnu podobu. Podrobnejšie uviedla, že v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a Domom Matice slovenskej v Rožňave pripravujú v mesiaci jún tri pútavé kultúrne podujatia, na ktoré všetkých srdečne pozývajú. ️️
Dňa 10. 6. o 16-tej hod. do priestorov predajne Kníhkupectvo KnihArt Rožňava zavíta spisovateľka detskej literatúry Ivona Ďuričová, ktorá doobeda navštívi žiakov 1 - 2. ročníka ZŠ Jura Hronca v Rožňave a presunie sa medzi najmenších do MŠ na sídlisku Juh so svojím milým programom.
Pani Ďuričová je rodáčkou z Rožňavského Bystrého, rovnako ako aj pani Vlasta Ujházyová, ktorá obohatí program o 16-tej svojou paličkovanou čipkou.
Rok národnej identity rožňavských matičiarov v Honciach
Napísal(a) Mária Lukáčová
V Honciach sa 1.8.2020 konalo matičné stretnutie, kde Miestny odbor Matice slovenskej v Honciach spolu s Domom Matice slovenskej v Rožňave a obcou Honce zorganizoval akciu pri príležitosti Roku národnej identity. Pripomenuli sme si, že aké je dôležité mať národnú hrdosť a uvedomelosť. Matičiari Slováci a Slovenky pracujú pre kultúru, udržiavanie tradícií, rozvoj našich detí a vlasteneckého povedomia v miestnom obyvateľstve. Podujatia organizované Maticou slovenskou pripomínajú najdôležitejšie výročia a udalosti v dejinách slovenského národa. Aj naše stretnutie sa nieslo v takom duchu. Aká by to bola akcia Slovákov, kde by nezazneli krásne ľudové piesne. Pre spestrenie podujatia so svojím programom vystúpila miestna Folklórna skupina Genšenky. Pre dobrú náladu, aj do tanca hrala Starovlachovská muzika, a veru sa im to aj podarilo. Pri dobrom guláši a občerstvení sme sa zabavili, pospomínali a čo je tiež veľmi dôležité, že sme sa stretli. Dokázali sme, že aj toto je jedna z ciest ako stmeliť ľudí, ktorým ide o dobrú vec.
Matičiari rožňavského okresu aj tohto roku zapálili Vatru zvrchovanosti vo Vlachove
Napísal(a) J. Klobušník
Aj tohto roku horeli Vatry zvrchovanosti vo viacerých slovenských mestách a obciach, ako som sa dočítal v Slovenských národných novinách, číslo 30/2019. Spomenuli aj obec Vlachovo, kde sa každoročne stretávajú matičiari z Rožňavského okresu a zapaľujú Vatru zvrchovanosti. Sme si vedomí, že prvým krokom na ceste k štátnej samostatnosti bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 17. Júl 1992 je pamätný deň jej vyhlásenia a stalo sa už tradíciou, že vo Vlachove sa táto udalosť oslavuje za účasti obyvateľov širokého okolia, hlavne matičiarov a členov JDS z okresu Rožňava. Nebolo to inak aj dňa 26.7.2019, kedy sa Vatra zvrchovanosti rozhorela za zvuku piesne „Kto za pravdu horí“, ktorú zaspievali prítomní a mužská spevácka skupina „Pekná dolinka“.
Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil svoje malé jubileum
Napísal(a) Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Rožňava – 5.7.2019 - Sviatok Cyrila a Metoda si pripomína celé Slovensko v podobe štátneho sviatku. Pre matičiarov z Rožňavského okresu bol tento deň výnimočným nielen svojou kresťanskou podstatou, ale na význame mu pridalo, že Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil 10. výročie svojho založenia, aj keď história hovorí, že Oblastné pracovisko tu fungovalo od 1.1.1992.
Spoločne v slávnostnej atmosfére sme si pripomínali mnohé vzácne chvíle. Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 150. výročie úmrtia prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, storočnicu oživotvorenia Matice slovenskej a v neposlednom rade 10. výročie založenia Domu Matice slovenskej v Rožňave.
Po dlhoročnom exile v obci Henckovce sa vrátil Miestny odbor Matice slovenskej do Nižnej Slanej
Napísal(a) Ing. M. Gallík
„Pred konaním výročného zhromaždenia sa uskutoční od 14.00 hod. kultúrny program ku Dňu matiek, v ktorom budú účinkovať FSk Hrabina a žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná.“ Touto úvodnou vetou pozval výbor svojich členov na vôbec prvé stretnutie v Kultúrnom dome v našej obci. Z rôznych dôvodov, ktoré si nezaslúžia byť v tomto článku uvedené, sa po dlhoročnom exile v obci Henckovce vrátil Miestny odbor Matice slovenskej (ďalej len MO) a Folklórna skupina Hrabina na rodnú pôdu. Zaslúžil sa o to aj novozvolený starosta obce Tibor Jerga, ktorý po svojom predchodcovi uvedený exil zrušil a ako spoluorganizátor, takisto prvého Dňa matiek, sa zúčastnil aj na rokovaní výročného zhromaždenia.
Malá spomienková slávnosť v Rožňave z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Vo štvrtok, dňa 5.7.2018 o 15:00 hod. Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave a Mesto Rožňava, podporované Domom Matice slovenskej v Rožňave pod vedením riaditeľky Ing. Zlatky Halkovej, usporiadali na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 155. výročia založenia Matice slovenskej, ktorú moderovala Ing. Zlatka Halková.
Bratia, vyslaní pápežom Hadrianom II., k nám priniesli svetlo viery a hlavne povolenie na vykonávanie liturgických obradov v staroslovienčine, čím došlo k významnému zabrzdeniu uzurpátorských snáh výbojných Frankov.
V Rimavskej Sobote odhalili busty slovenským dejateľom - Izabele Textorisovej, Samuelovi Reussovi a Jozefovi Škultétymu
Napísal(a) Michal Terrai
Dňa 23.5.2018 sme sa v Rimavskej Sobote zúčastnili na odhaľovaní búst slovenským dejateľom - Izabele Textorisovej, Samuelovi Reussovi, Jozefovi Škultétymu. V kostole ECAV Rimavská Sobota, kde boli pri uvedenej príležitosti slávnostné služby Božie, kde slávnostnou kázňou slova Božieho poslúžil brat biskup Západného dištriktu Mgr. Milan Krivda. Po tomto slávnostnom akte sme v sprievode prešli do Aleje dejateľov, teda tam, kde majú sochy a busty aj iní dejatelia, ktorým boli odhalené v skoršom období. Krásne prostredie, kde si matičiari pripomínajú a nezabúdajú na svojich velikánov, ktorým musíme byť vďační za ich tvorbu, prácu, za ich pre nás vytvorené podmienky a diela. Po príhovoroch, kde sa prihovoril
Zasadnutie Výboru Matice slovenskej v Rožňave
Napísal(a) Ing. Z. Halková
Členovia výboru Matice slovenskej a člen Dozorného výboru z celého Slovenska sa zišli za prekrásneho počasia v sobotu 14.04.2018 práve u nás v Rožňave. Zasadnutie sa uskutočnilo v priestoroch Jedálne Gemer, kde nás vítali s úsmevom a ochotou. V úvode prítomným zaspievala FSk Bučina z Pače, svojimi špecifickými rusínskymi piesňami a následne "zahrmeli" mužské hlasy FS Dubina z Rožňavy, FSk Hrabina z Nižnej Slanej a dokonca aj FSk Hôra z Rejdovej. Na záver krátkeho kultúrneho pozdravenia sa spoločne zaspievala matičná hymna „Kto za pravdu horí“. Všetkých milo prekvapil príchodom primátor mesta Pavol Burdiga, ktorému organizátori v krátkosti vysvetlili, aké zoskupenie ľudí má pred sebou, od Bratislavy až po Bardejov či Sninu.
Viac...
Beseda o knihách Lenky Vranovej zo Štítnika Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov a Návrat do Kráľovstva drahokamov
Napísal(a) DMS
Tieto dve rozprávkové knihy vyšli tesne pred Veľkou nocou formou e-kníh. Autorkou je Lenka Vranová zo Štítnika, ktorá obe knihy aj sama ilustrovala. Určené sú predovšetkým deťom od 7 rokov, no nielen im. Autorka minulý týždeň absolvovala prvé besedy s deťmi v ZŠ v Štítniku a v Rožňave v ZŠ na Zlatej ulici. Deti si vypočuli ukážky z jej knihy Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov. Kládli veľa zvedavých otázok o všetkom, čo sa týkalo tvorby kníh a ilustrácií, o inšpiráciách a aj o jej stránke na webe. Popritom vyfarbovali maľovanky, ktoré si pre nich dopredu pripravila. Všetko sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej knihy a vydania spomínaných e-kníh. Prostredníctvom jej kníh sa dostanete do sveta fantázie, zaujímavých zápletiek a dobrodružstiev zvláštnej rodinky dúhového čarodejníka Zafíra.
Ocenenie jubilantky pani Zuzany Jungerovej
Napísal(a) Ing. Martin Gallík
Zakladajúca členka Miestneho odboru Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej pani Zuzana Jungerová sa 15. marca 2018 dožila krásnych 90 rokov. Zdravotné problémy jej zabránili pred šiestimi rokmi aktívne účinkovať na folklórnej scéne a odkázali ju na pomoc inej fyzickej osoby. Túto pomoc našla k svojej veľkej spokojnosti v Špecializovanom zariadení, zariadení pre seniorov a domov sociálnych služieb SUBSIDIUM v Rožňave. V tomto zariadení má zabezpečenú starostlivosť a miesto, kde trávi jeseň života. Ďakujem vedeniu Subsidia za ústretovosť a poskytnutie spoločenskej miestnosti, kde sme mohli vyjadriť vďaku a zablahoželať našej jubilantke.
Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského v Rožňave už po dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) ZM
Rožňava – 27.1.2017 - „Bola raz jedna malebná krajina - Slovensko sa zvala. V nej malé mestečko Šaľa. A tá Šaľa Šalianskeho Maťka Jozefa Cígera Hronského mala. Skvosty našich starých otcov, materí, aby sa zas utvrdila láska k vlasti, domovine, k tomu peknému, čo v nás tleje, až neraz sa duša v rozprávke rozochveje..," - MUDr. Svetozár Hikkel. Keď sa v mestečku Šaľa v roku 1991 zrodila iniciatíva zorganizovať súťaž v prednese slovenských povestí,
Matičný deň a Deň ľudových tradícií v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej a Obecný úrad Rožňavské Bystré zorganizovali v sobotu popoludní 17.9.2016 Matičný deň a Deň ľudových tradícií. Počasie nám neprialo a odrazilo sa to aj na počte zúčastnených ale ani to nás neodradilo od tejto skvelej myšlienky predstaviť si takouto formou žurnalistu, plodného básnika,

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-