Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou. Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Takto sa nahromadia v domácnostiach odhadom tisícky ton elektronického odpadu. Mobilné zariadenia obsahujú toxické látky, a to najmä ťažké kovy a ich zlúčeniny. Ak skončia na smetisku, zapadnú do veľkej kopy odpadu. Z odhodeného telefónu sa postupne začnú uvoľňovať toxické látky, ktoré kontaminujú okolitú pôdu a spodnú vodu.
Ekologická likvidácia vyradených mobilov je teda veľmi dôležitá, a pritom úplne jednoduchá. Stačí priniesť starý mobilný telefón do ktorejkoľvek predajne Orangeu a tak mať istotu, že bude odborne zrecyklovaný. Keďže každý takýto nepotrebný telefón obsahuje znovu využiteľné materiály, môžeme im správnou recykláciou darovať nový zmysel a využitie – pozrite si
.be"> vo videu ako.
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť
A to naozaj platí, hovorí o tom neuveriteľné číslo celkovo vyzbieraných nepotrebných mobilov – 333 339 kusov. Tie doplnila aj predchádzajúca, 21. zberná kampaň, v ktorej zákazníci Orangeu odovzdali 9 233 nepotrebných telefónov vhodných na ekologickú likvidáciu. Neziskovú organizáciu ČERVENÝ NOS Clowndoctors, ktorá prostredníctvom klaunského umenia prináša radosť a smiech deťom do nemocníc, tak podporili sumou 4 616,50 eur.
Najviac zariadení sa počas ostatnej štvormesačnej vlny zozbieralo v januári, kedy sa počet starých mobilných telefónov vyšplhal na číslo 2 691 kusov. Celkovo sa do zbierky od októbra 2019 do konca januára 2020 zapojilo 2 689 zákazníkov.
Orange pokračuje v ekologickej iniciatíve a od 1. februára je spustená 22. kampaň zbierania nepotrebných alebo starých mobilov. Do 31. mája ich bude možné odovzdať v predajniach Orangeu a za každý prinesený kus Orange daruje opäť 50 centov na dobrú vec – tentokrát Občianskemu združeniu Cesta von, ktoré v osadách na východnom a strednom Slovensku zamestnáva „omamy“. Tie rozvíjajú deti z chudobných rodín už v kritickom ranom veku od 0 do 6 rokov, kedy ich mozog rastie najviac. Pomáhajú tak rodičom ale aj celým rodinám lepšie zvládať ťažkú životnú situáciu a výchovu ich detí tak, aby neskôr lepšie zvládli školu i celý život.
Prehľad organizácií doteraz podporených v súťaži v zbere starých mobilov
Nezisková organizácia
Počet mobilov
Nezisková organizácia
Počet mobilov
Hodina deťom
7 026
Nezisková organizácia Dobrý anjel
18 700
Návrat
8 801
MAGNA - slovenská humanitárna organizácia
16 287
Autistické centrum Andreas
10 895
Liga za duševné zdravie
11 990
Lienka pomoci Nadácie SOCIA
32 201
Lienka pomoci Nadácie SOCIA
17 269
Linka detskej istoty pri SV pre UNICEF
16 290
Liga proti rakovine
8 763
Detský čin roka
12 798
Organizácia Ekorast
15 965
Nezisková organizácia Centrum Slniečko
16 936
Svetielko pomoci
11 857 + 585
Centrum sociálnych služieb Náruč záchrany
28 185
VAGUS
11 501
Ekotopfilm
902
Deťom s rakovinou
7 661
OZ Centrum environmentálnych aktivít (západné Slovensko), OZ Sosna (východné Slovensko), CEEV Živica, n.o. (stredné Slovensko) a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (Bratislavský kraj)
15 452
OZ Centrum environmentálnych aktivít (západné Slovensko), OZ Sosna (východné Slovensko), CEEV Živica, n.o. (stredné Slovensko) a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (Bratislavský kraj)
18 767
IPčko
19 104
ČERVENÝ NOS Clowndoctors
9 233
Hokejová akadémia Zdena Cígera
16 171
Spolu
333 339
Barbara Oberučová
Čítať 1249 krát
Naposledy zmenené piatok, 07 február 2020 16:38
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
Karol Sárkány – 215. výročie narodenia
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
Štefan Bazovský – 95. výročie narodenia
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
Peter Michal Bohúň - 145. výročie úmrtia
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
Edita Urvichiarová – 85. výročie narodenia
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
Ján Čajak – 80. výročie úmrtia
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-