Home Správy z Gemera Krásnohorská jaskyňa a jej unikáty – Heliktitový dóm, mangánové korality a gigantický kvapeľ

Krásnohorská jaskyňa a jej unikáty – Heliktitový dóm, mangánové korality a gigantický kvapeľ

Gemer

Krásnohorská jaskyna ovplýva viacerými unikátmi. O.i. i Heliktitovým dómom. Foto: RNDr. J. StankovičKrásnohorská jaskyňa, nachádzajúca sa na hornom Gemeri neďaleko Rožňavy, je jaskyňou rôznych bizarných, ťažko vysvetliteľných javov. Morfologicko – tektonickým unikátom je 200 m dlhá, úplne rovná dolomitová chodba: Veľký kaňon. Mangánové korality tvorené minerálom todorokit, sú pravdepodobne svetovým unikátom. To, že sa v našich klimatických podmienkach vytvoril 2000 ton vážiaci gigantický kvapeľ za menej ako 10.000 rokov bude pravdepodobne svetový rekord. Toto všetko a mnoho ďalšieho môžu vidieť aj návštevníci tejto turisticky sprístupnenej jaskyne. Prehliadková trasa je len jedna tretina známeho rozsahu jaskyne. Preto sú ďalšie skvosty návštevníkom skryté. Napríklad Heliktitový dóm.
Prístup do Heliktitového dómu je pomerne exponovaným výstupom po sintrových nátekoch do úzkeho okna plazivky. Potom sa treba plaziť na hranici prieleznosti asi 30 m až sa konečne objavíme v dóme a môžeme narovnať chrbát. Veľmi by sme ho narovnávať ale nemali, lebo všade na strope sú vzácne heliktity, ktoré by sme mohli poškodiť. Hneď naľavo na začiatku dómu si môžeme všimnúť unikátny rozpadnutý stegamit. Stegamity patria medzi pramienkové kvaple. Viac sa o nich aj o heliktitoch môžete dočítať v kapitole o zaujímavých
formách výzdoby.
Keď sa rozhliadneme, kam sme sa to dostali, máme dojem, že sme sa ocitli v aragonitovej jaskyni. Ak náhodný návštevník už navštívil Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, tak si po chvíli všimne, že tieto heliktity sú trošku odlišné. Tvorí ich kalcit, čo je rovnako ako aragonit, uhličitan vápenatý. Rozdiel je iba v spôsobe kryštalizácie. Môžeme hodiny blúdiť týmto nádherným priestorom a obdivovať bizarné kalcitové formy, ktoré tu príroda vytvorila. Nestačí iba povrchný pohľad. Ten nemôže odhaliť drobné detaily, ktoré spleť heliktitov skrýva.
Heliktity tu rastú aj v pásoch ako v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Bežne dorastajú do dĺžky až 20 cm, ale nájdu sa aj unikáty ešte dlhšie.
Pre porovnanie uvádzame aj heliktity z Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto unikátna jaskyňa bola objavená v roku 1954 pri razení štôlne Kapusta na kopci Hrádok. Ten sa nachádza medzi Štítnikom a Jelšavou. Baníci tak objavili omnoho väčší poklad, ako pôvodne hľadali. Jaskyňa je sprístupnená pre verejnosť a žiadny návštevník Slovenského krasu by si nemal nechať ujsť jej návštevu. Na rozdiel od heliktitov v Krásnohorskej jaskyni, ktoré sa nachádzajú v pre verejnosť neprístupnej časti a pozrieť si ich môžu iba štíhlejší jaskyniari, tieto heliktity môže vidieť každý.
V Heliktitovom dóme sa nachádzajú aj ďalšie nádherné formy sintrovej výzdoby. "Punčový" stalagnát a  "citrónový" stalagmit sú jeho dominantou. Cez nízky prechod sa dostaneme do druhej časti dómu, kde sú najzaujímavejšie heliktity. Jaskyniarka má nad hlavou jeden z najväčších sintrových bubnov nachádzajúci sa v jaskyniach Slovenského krasu. Musíme dávať veľký pozor pod nohy, aby sme na podlahe nepošliapali unikátne egutačné vežičky.

Text a foto: RNDr. Jaroslav Stankovič


(Prevzaté so súhlasom autora z webstránky: www.krasnohorskajaskyna.sk">)

FOTOGALÉRIA:


 

Komentárov  

 
0 # 2010-07-11 07:52
:eek:

Skutočná nádhera, len správne ošetriť sprístupnenie a vhodne spropagovať. Nebolo by na mieste limitovať dennú návštevnosť, lebo prílišny zásah a časté porušovanie klímy bude mať následky nedozierné. Videl som to v Ochtinskej, kde sa už spomínalo obmedzenie vstupu.
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Reklamný prúžok
Aktuálne komentáre
Sobota, 19. Máj 2012

Dnes má meniny Gertrúda
Zajtra má meniny Bernard