Staršie generácie v Rožňavskom Bystrom dodnes spomínajú na prevažne biele kŕdle husí. Na dvoroch sa ich chovom zaoberali najmä gazdinky, ktoré chceli pre svoje dcéry pripraviť tie najlepšie periny do výbavy na svadbu. Keďže perie bolo základom takejto periny, nejeden dvor sa len tak belel od čisto bielych husí. Najväčším problémom bola v lete práve starostlivosť o ne. Dvor nebol tým najvhodnejším miestom. Ak chcela mať gazdinka husi s krásnym bielym perím, museli sa pravidelne kúpať v potoku. Ich najlepšie miesta však boli mimo dediny. Najviac ich bolo vídať v Lúšku pod baňou alebo v Bielom potoku pod Plešiveckou planinou. Pásli sa tam najmä pod dohľadom detí, predovšetkým dievčat. Občas sa však potulovali samé aj po uliciach a cestách, najmä v nedeľu.