1. kolo: 15.8.2026 o 16.00: FK Slovan Kendice - TJ Družstevník Čirč, OŠK Rudňany - TJ Dvorníky-Včeláre, MŠK Spišské Podhradie - FK Sobrance-Sobranecko. 16.8.2027 o 16.00: FK Čaňa - MFK Rožňava, FK Gerlachov - MŠK Spartak Medzilaborce, ŠK Záhradné - FK Kechnec, PWG Sokol Ľubotice - FK Geča 73.
1.. kolo - 8.8.2026 o 16.00: TJ Zlatý klas Dlhá Ves - TJ Baník Rožňavské Bystré. MFK Dobšiná - voľno. 9.8.2036 o 16.00: TJ Papiereň Slavošovce - MFK Rožňava B, TJ Tatran Betliar - FK Krásnohorské Podhradie, TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - OFK Vyšná Slaná. FK Hrhov - FK Lipovník, FK Baník Drnava - TJ Baník Rakovnica.
1.kolo 15.8.2026 o 10.00: MFK Rožňava - MŠK Moldava n/B, FK Košická Nová Ves - Slávia TU Košice, FK Geča 73 - FK Junior Košice, MFK Veľké Kapušany - TJ Družstevník Budimír, FK Kechnec - FK Sobrance-Sobranecko.
1. kolo - 15.8. 2026 - 12.15: MFK Rožňava - MŠK Moldava n/B, FK Košická Nová Ves - Slávia TU Košice, FK Geča 73 - FK Junior Košice, MFK Veľké Kapušany - TJ Družstevník Budimír, 16.8. o 11.15: FK Kechnec - FK Sobrance-Sobranecko.
1. kolo - 29.8.2026 o 14.00: FK Tatra Sokoľany - ŠK Polom Gemerská Poloma, TJ Dvorníky-Včeláre - OFK Slovan Poproč, MFK Ťahanovce - FK Krásna, TJ Mladosť Sady n/T - TJ Péder, Medzev - Malá Ida.
1. kolo 15.8.2026 o 10.00: Janočko Academy - 1.MFK Kežmarok, 1. FK Svidník - MFK Slovan Sabinov, FK Galaktik - FK Široké, MŠK Moldava n/B - PWG Sokol Ľubotice,16.8. o 9.00: MFK Rožňava - FK Pokrok SEZ Krompachy, FAMT Prešov - OFK - SIM Raslavice, Stará Ľubovňa Redfox FC - FK 05 Levoča.
1. kolo 15.8.2026 o 11.45: Janočko Academy - 1.MFK Kežmarok, 1.FK Svidník - MFK Slovan Sabinov, FK Galaktik - FK Široké, MŠK Moldava n/B - PWG Sokol Ľubotice,16.8. o 10.45: MFK Rožňava - FK Pokrok SEZ Krompachy, FAMT Prešov - OFK - SIM Raslavice, Stará Ľubovňa RFC - FK 05 Levoča.
Účasť: FC Hrhov, TJ Baník Rožňavské Bystré, TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, TJ Zlatý klas Dlhá Ves.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej
AUGUST 2026 | PROGRAM
* * *
pondelok a utorok 4. a 5. augusta 2026 | 9.00 – 15.00 | MsKS, KrosCraft
TUFTINGOVÝ DENNÝ TÁBOR
Kreatívne textilné centrum v Revúcej usporiada najrozličnejšie aktivity pre deti, dospelých aj celé rodiny. Info: 0908 631 879 |
Ďalšie termíny a témy:
* * *
sobota 8. augusta 2026 | 17.00 | Evanjelický a. v. kostol
ENSEMBLE THESAURUS MUSICUM
Európske hudobné stretnutie dvoch mimoriadnych sólistov – Michal Hottmar (theorba, baroková gitara) a Sándor Szaszvárosi (viola da gamba). Súbor starej hudby sa zameriava na interpretáciu komornej vokálnej a inštrumentálnej hudby 16. – 18. stor. na kópiách originálov historických nástrojov.
Vstupné 5 €
* * *
sobota 15. augusta 2026 | 20.30 | námestie pred Rozkvetom
LETNÉ KINO – Bláznivý Marsupilami (Francúzsko, 2026, 99 min)
Legendárny tvor s nekonečne dlhým chvostom prichádza na plátno v rodinnej dobrodružnej komédii plnej akcie a humoru. Keď sa jeho tajomný svet stretne s ľudskou zvedavosťou, začína sa divoká jazda naprieč džungľou. Exotické prostredie, svižné tempo a zábava pre malých aj veľkých divákov.
* * *
nedeľa 16. augusta 2026 | 19.00 | City Caffe
SOARÉ – JAZZOVÉ AJ TERASOVÉ
Letný hudobný večer na terase kaviarne City Caffé pre príjemný večer v dobrej spoločnosti. Hudobné obsadenie: Arpi Farkaš (klavír), Vivien Pál-Baláž (spev), Adrian Harvan (saxofón), Adrian Szajko (kontrabas), Šimon Kulus (bicie).
Musím říct, že mě aktuální trendy ve světě online hazardu celkem fascinovaly. Všiml jsem si,…
Written by bonus spinmama
on %PM, %20 %549 %2026 %14:%júl
V Jelšave sprístupnili výstavu Plastiky z dreva - Landart, ktorej autormi sú otec a syn Dušan a Ivan Hutkovci
(Výstavy)
Patrik Mičinský je kľúčový slovenský amatérsky futbalista, ktorý dlhodobo pôsobí ako útočník a dominantný strelec…
Written by AI
on %PM, %19 %638 %2026 %16:%júl
Dvanásť rokov v FK Zlatý Klas Dlhá Ves
(Futbal)
dobrý deń, pán Rozložník, vynikajúci článok, nie sú nejaké veci aj k histórii obce a…
Written by Jozef Smrek
on %PM, %31 %690 %2026 %17:%máj
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
(Dobšinská Ľadová Jaskyňa)
Som na tej fotke tiež,no žiaľ, veľa z nás už nežije.I keď nám to vtedy…
Written by Gabriel
on %AM, %05 %394 %2026 %10:%máj
Keď som na 1. mája v Rožňave zvolal: "Apo, pozri, moro!"
(Moja rodina)
Úplná pravda.boli sme silná trojka.vedenie si neuvedomili čo robí keď pustili grendela a cernegu a…
Written by Jaroslav kamensky
on %PM, %14 %766 %2026 %18:%jan
O vypadnutí Slovmagu Jelšava z 2. futbalovej ligy – sezóna 1998/1999
(Futbal)
"Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie."
(Ján, 11, 25)
S hlbokým zármutkom, ale s kresťanskou nádejou na vzkriesenie, oznamujeme, že dňa 3. augusta 2026 nás vo veku 85 rokov opustil náš milovaný manžel, otec, starý otec a brat Pavel Čapó.
Posledná rozlúčka sa uskutoční vo štvrtok 6. augusta 2026 o 16.00 hod. v dome smútku na miestnom cintoríne v Rožňavskom Bystrom. Namiesto kvetov a vencov môžete pamiatku zosnulého uctiť finančným milodarom pre miestny Evanjelický cirkevný zbor.
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-