11. kolo: 24.10.2026 o 14.00: TJ Dvorníky-Včeláre - FK Čaňa, OŠK Rudňany - FK Sobrance-Sobranecko, o 15.00: MFK Rožňava - T Družstevník Čirč, 25.10. o 14.00: MŠK Spišské Podhradie - FK Geča 73, FK Kechnec - PWG Sokol Ľubotice, ŠK Záhradné - FK Gerlachov, MŠK Spartak Medzilaborce - FK Slovan Kendice.
12. kolo - 24.10.2026 o 14.00: TJ Zlatý klas Dlhá Ves - FK Lipovník, MFK Dobšiná - TJ Baník Rakovnica, FK Baník Drnava - TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, TJ Tatran Betliar - TJ Papiereň Slavošovce, FK Hrhov - FK Krásnohorské Podhradie, OFK Vyšná Slaná - MFK Rožňava B. TJ Baník Rožňavské Bystré - VOĽNO.
11.kolo 24.10.2026 o 9.00: MFK Veľké Kapušany - FA BENECOL Košice, TJ Družstevník Budimír - FK Geča 73, o 10.00: MFK Rožňava - FK Sobrance-Sobranecko, FK Junior Košice - FK Kechnec, FK Slovan Kendice - Slávia TU Košice, 25.10. o 9.00: Janočko Academy - FK Košická Nová Ves.
11.kolo 24.10.2026 o 11.15: TJ Družstevník Budimír - FK Geča 73, MFK Veľké Kapušany - FA BENECOL Košice, o 12.15: MFK Rožňava - FK Sobrance-Sobranecko, FK Junior Košice - FK Kechnec, FK Slovan Kendice - Slávia TU Košice, 25.10. o 11.15: Janočko Academy - FK Košická Nová Ves.
9. kolo 24.10.2026 o 14.00: FK Tatra Sokoľany - OFK Slovan Poproč, TJ Péder - MFK Ťahanovce, TJ Družstevník Malá Ida - TJ Dvorníky-Včeláre. 25.10. o 10.30: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Mladosť Sady n/T časť Byster, o 12.00: FK Krásna - MFK Spartak Medzev.
11. kolo 22.10.2026 o 14.00: MŠK Moldava n/B - FK Pokrok SEZ Krompachy, FK Široké - FAMT Prešov, o 15.00: Janočko Academy - OFK SIM Raslavice , 25.10. o 9.00: PWG Sokol Ľubotice - 1. MFK Kežmarok, FK 05 Levoča- 1.FK Svidník, MFK Sabinov - MFK Rožňava, Stará Ľubovňa RFC - FK GALAKTIK.
11. kolo 22.10.2026 o 15.45: MŠK Moldava n/B - FK Pokrok SEZ Krompachy, o 11.45: FK Široké - FAMT Prešov, o 16.45: Janočko Academy - OFK SIM Raslavice , 25.10. o 10.45: PWG Sokol Ľubotice - 1. MFK Kežmarok, FK 05 Levoča- 1.FK Svidník, MFK Sabinov - MFK Rožňava, Stará Ľubovňa RFC - FK GALAKTIK.
4. kolo 24.10. o 10.30: TJ Baník Rožňavské Bystré - TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka.
Musím říct, že mě aktuální trendy ve světě online hazardu celkem fascinovaly. Všiml jsem si,…
Written by bonus spinmama
on %PM, %20 %549 %2026 %14:%júl
V Jelšave sprístupnili výstavu Plastiky z dreva - Landart, ktorej autormi sú otec a syn Dušan a Ivan Hutkovci
(Výstavy)
Patrik Mičinský je kľúčový slovenský amatérsky futbalista, ktorý dlhodobo pôsobí ako útočník a dominantný strelec…
Written by AI
on %PM, %19 %638 %2026 %16:%júl
Dvanásť rokov v FK Zlatý Klas Dlhá Ves
(Futbal)
dobrý deń, pán Rozložník, vynikajúci článok, nie sú nejaké veci aj k histórii obce a…
Written by Jozef Smrek
on %PM, %31 %690 %2026 %17:%máj
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
(Dobšinská Ľadová Jaskyňa)
Som na tej fotke tiež,no žiaľ, veľa z nás už nežije.I keď nám to vtedy…
Written by Gabriel
on %AM, %05 %394 %2026 %10:%máj
Keď som na 1. mája v Rožňave zvolal: "Apo, pozri, moro!"
(Moja rodina)
Úplná pravda.boli sme silná trojka.vedenie si neuvedomili čo robí keď pustili grendela a cernegu a…
Written by Jaroslav kamensky
on %PM, %14 %766 %2026 %18:%jan
O vypadnutí Slovmagu Jelšava z 2. futbalovej ligy – sezóna 1998/1999
(Futbal)
Autor knihy: Peter Stoličný
16. 10. 2026 (piatok) – návšteva obecnej knižnice v Gemerskej Polome, trieda 2.A
Neposedná a nezbedná, no rozprávková opička menom Škorica rada čaruje. Jedného dňa vyskočila z rozprávkovej knihy a ocitla sa priamo medzi deťmi v Gemerskej Polome – v obecnej knižnici. Lenže táto opička vôbec, ale vôbec nevie, ako sa správať vo svete ľudí, a nepozná zásady slušného správania.
Deti, jej noví kamaráti – naši druháci – sa so Škoricou zoznámili a rozhodli sa, že malú nezbednicu naučia, čo je správne a čo nie. Najskôr sa započúvali do rozprávania o opičke.
11. KOLO 7. LIGY ObFZ Rožňava prinieslo vysoký počet gólov, tri červené karty a rekordnú divácku kulisu v Lipovníku. Favoriti si postrážili pozície, ale museli sa poriadne nadrieť.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-