DOSPELÍ V. liga JUH VsFZ
20. kolo - 4.5.2024 o 16:30: MFK Rožňava - Geča 2:0, Krásnohorské Podhradie - Topoľany 1:4. 5.5. o 16.30: Budkovce - Malý Horeš, Nacina Ves - Borša, Malá Ida - Gelnica, Dvorníky-Včeláre - Vojčice. Ťahanovce - voľno.
Naše spoločné stretnutia, u nás v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome, iniciuje naša knihovníčka. Každý rok nakúpi nové knihy, ktoré získa z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia. Stretli sa malí i veľkí čitatelia už niekoľkokrát, aby poodhalili tajomstvá ukryté v knižných novinkách. Poniektoré členky z Matice už stihli niektoré z nových kníh prečítať, tak ostatných nenapínali a podelili sa o svoje dojmy. Naša knihovníčka, ako vždy, pripravila aj iné nové knihy a zaujímavo ich predstavila. Veď prítomní z besedy odchádzali nabalení knihami. Milým prekvapením boli mladí čitatelia, ktorí rozprávali o knihách a svojím pútavým prednesom ukázali nám starším, že i dnes sú deti, ktoré knihám rozumejú a svoj voľný čas venujú aj vzdelávaniu, či relaxu s knihou v ruke. Pekným dôkazom bol zhotovený projekt mladým žiakom, ktorý vytvoril z novej knihy. I starší sa niečomu priučili. Naša knihovníčka čitateľom pripravuje rôzne súťaže. Jednou z nich je súťaž, v ktorej deti môžu prezentovať svoje zručnosti napísaním textu, či nakreslením ilustrácie.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí. Na svet prišlo 470 chlapcov a 437 dievčat. Desať mamičiek si z pôrodnice odnieslo dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Natália a Ema. U chlapcov zase dominovali Tobias, Brandon a Sebastián.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rimavskosobotskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Lara Alexandra. Narodila sa 1. januára o 7.45 hod. Po narodení malá Lara Alexandra vážila 3070 g a merala 49 cm.
Zdravotníci v rimavskosobotskej pôrodnici počas minulého roka zvládli aj niekoľko náročných pôrodov.
„Jedným z nich bola aj záchrana druhorodičky, u ktorej sa obyčajný pôrod skomplikoval a bol nutný cisársky rez.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok spúšťa obľúbený kurz keramiky pre dospelých. V termíne 6.2.-26.3. 2024 počas ôsmich lekcií v trvaní 25 hodín si účastníci osvoja základné techniky modelovania z hrnčiarskej hliny vrátane dekorovania a glazovania, ako aj postupy finálneho procesu výpalu. Kurz bude prebiehať každý utorok od 16:00 pod vedením lektorky GOS Renáty Kseničovej. V cene kurzu 140.- € je zahrnuté: materiál, pracovné pomôcky, uskladnenie výrobkov počas sušenia, 2x výpal v elektrickej peci, malé občerstvenie a certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu.
„Účastníci sa naučia rôzne techniky modelovania, vyrobia si zaujímavé dekoračné ale aj úžitkové predmety. Vzhľadom na blížiace sa veľkonočné obdobie sa pustia aj do výroby veľkonočného zajaca,“ informovala riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Náš Gemer bol v uplynulých dňoch poctený vzácnym novoročným koncertom so svetovou premiérou skladby Pri Bélovom okne. Pričinilo sa o to revúcke občianske združenie Quirinus, o. z. a Srdcom k umeniu, o. z., ale najmä známa slovenská skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá ju skomponovala. Na pár hodín sa tak Revúca stala, vďaka spomínanému koncertu, hlavným mestom slovenskej kultúry. Je potešiteľné, že toto využila aj slovenská televízia, ktorá udalosť zaznamenala spravodajsky. Odvysielala v sobotu 20. januára 2024 vo svojom hlavnom spravodajstve niekoľkominútový záznam o tomto nezvyčajnom podujatí v srdci stredného Gemera. Stalo sa tak na počesť takmer stého výročia prvej nahrávky fujary na svete, ktorú skladateľ a etnomuzikológ Béla Bartók zaznamenal na fonograf v roku 1906 v gemerskej obci Ratkovské Bystré. Príspevok pripravila redaktorka RTVS Martina Beshirová.
Stalo sa už tradíciou, že primátor mesta Poltár, pán Peter Sitor, k výročiu oslobodenia mesta zvoláva mestské zastupiteľstvo, za účasti zástupcov spoločenských organizácií a osobitne predsedu ZO SZPB v Poltári pána Jána Iždinského a spolu prerokujú organizačné zabezpečenie spomienkových osláv oslobodenia mesta Červenou armádou.
Vzhľadom k tomu, že 79. výročie oslobodenia pripadá na víkendový deň, termín určili na piatok 12.1.2024, a to najmä z dôvodu, aby sa spomienkových osláv mohli zúčastniť aj žiaci základných a stredných škôl v meste.
Pred začiatkom spomienkových osláv sa účastníci zhromažďovali pred Kultúrnym domom, kde im pripravili teplé nápoje pani Karin Janisová a Jozefína Očenášova a ponúkali čakajúcich účastníkov ešte teplými pampúchmi (šiškami) s marhuľovou plnkou.
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-