Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález železného zubadla, keramických fragmentov zhotovených na hrnčiarskom kruhu z doby laténskej, keramické fragmenty zdobené rytou vlnovkou, ktorá je typickým výzdobným prvkom slovanskej keramiky, keramický fragment zhotovený na hrnčiarskom kruhu vyrobený v jednej z rímskych provincii (možno v Panónii ?), pochádzajúci približne z 3. - 4. storočia, ako aj fragment kosteného hrebeňa, zo včasnostredovekého obdobia. Je to vôbec prvý nález kosteného hrebeňa z územia Gemera-Malohontu.
Archeologická lokalita Barát kút bola mimoriadne vhodným miestom na osídlenie vďaka prírodnému zdroju vody – prameňu. Nad prameňom je z lomových kameňov vybudovaný kupolovitý prístrešok, ktorý bol zhotovený niekedy v období 2. polovice 19. storočia. Lokalita Barát kút bola v tomto období vyhľadávaným cieľom vychádzok a piknikov meštianskej society Rimavskej Soboty. Čiastočnou motiváciou pomenovania lokality Barát kút – Mníchova studňa bol práve tento prameň.
Staršia literatúra lokalizuje do tejto polohy zaniknutý kláštor rádu Štefanitov alebo Johanitov. O existencii rytierskeho špitálnického rádu v Rimavskej Sobote, ani v jeho bezprostrednom okolí, však neexistujú žiadne písomné záznamy.
Predpokladáme, že v lokalite Kurinec – Barát kút bola situovaná grangia (z latinského slova grangia – sýpka), t. j. samostatný hospodársky dvor (majer) mimo vlastného areálu kláštora. Grangia v lokalite Barát kút s najväčšou pravdepodobnosťou prináležala k benediktínskemu kláštoru v Rimavských Janovciach. Grangie zabezpečovali hospodársky chod kláštora.
Hypotézu o existencii grangie (hospodárskeho dvorca) v polohe Barát kút potvrdzuje aj objav zaniknutého rybníka. Hrádza rybníka je obdĺžnikovitého tvaru a má rozmery cca 82 x 28 m. Rybník bol napájaný už spomínaným prameňom.
Pozostatky zaniknutého hospodárskeho dvorca (grangie) sa pokúsime aj naďalej v budúcnosti hľadať a skúmať.
Archeologicky výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Zároveň ďakujeme Mestskému úradu v Rimavskej Sobote a Technickým službám mesta Rimavská Sobota za súčinnosť pri archeologickom výskume.
PhDr. Alexander Botoš
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-