Príroda (46)
V Banskej Bystrici vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva
Napísal(a) L. Tettingerová
Aj keď je práve obdobie intenzívnej jarnej výsadby po celom Slovensku, ktorá je kľúčová pre obnovu a udržateľnosť lesov, štátny podnik LESY SR prišiel symbolicky vysadiť strom aj do srdca mesta Banská Bystrica. Vznikol tak nový prírodný prvok, ktorý bude súčasťou identity verejného priestoru, kde má štátny podnik svoje sídlo. Výsadba lipy zároveň nadväzuje na dlhodobú snahu LESOV SR prinášať prírodu bližšie k ľuďom – nielen v lesoch, ale aj v mestskom prostredí.
Pri príležitosti Festivalu jarnej záhrady – Gardeniáda, ktorý sa konal v Banskej Bystrici, vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva. Tento symbolický čin sa uskutočnil priamo v parku pod pamätníkom SNP, v blízkosti sídla generálneho riaditeľstva LESY SR.
„Vysadením lipy chceme zanechať živý odkaz v meste, kde sídli generálne riaditeľstvo LESY SR. Je to symbol spojenia medzi mestom, prírodou a lesníkmi – tradícia, ktorá rastie s každým novým stromom,“ uviedol Ing. Ján Mizerák, obchodný riaditeľ štátneho podniku.
Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen spôsobom života a výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bola vo februári 2025 sprístupnená výstava „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstavuje fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku.
Fascinujúci noční lovci – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku
Napísal(a) S.Tóth
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 13. februára 2025 o 16:00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstaví fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku. Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.
Mesiac júl je známy aj ako „Júl bez plastov“. Ide o celosvetové hnutie, ktoré vzniklo v roku 2011 a ktoré každoročne zapája milióny ľudí z celého sveta do znižovania množstva plastového odpadu. Júl bez plastu dáva priestor pre kreatívne a praktické nápady, ako znížiť využívanie plastov v každodenných situáciách a súčasne zvýšiť povedomie o dopade plastového znečistenia na životné postredie. Každoročne pomáha miliónom ľudí zapojiť sa do zníženia plastového znečistenia – aby sme mohli mať čistejšie a zdravšie životné prostredie a udržateľné komunity. Navyše drobné čiastočky rozpadajúceho sa plastu, tzv. mikroplasty, možno dnes nájsť úplne všade – v pôde, vode aj v telách zvierat a ľudí. Účasť na tejto výzve je len malým krokom pre jednotlivcov, ale môže znamenať veľký prínos k zlepšeniu životného prostredia na globálnej úrovni. Pridajte sa aj vy k iniciatíve „Júl bez plastov“ (v angličtine Plastic Free July) a zmenami znížte množstvo plastového odpadu, ktorý produkujete. A to nielen v júli, ale aj po celý rok, či po celý život. Inšpirovať sa môžete uvedenými tipmi.
V stredu 3. júla 2024 vyštartuje na svoju trasu prvá Zbojnícka strela tohto leta. Návštevníci sa môžu tešiť na jazdu zážitkovým červeným autobusom na troch tematických trasách naprieč celým regiónom. Výlety Zbojníckou strelou sú ideálnou príležitosťou pre objavovanie kultúrneho a prírodného bohatstva tohto nádherného regiónu.
Zbojnícka strela štartuje svoje jazdy vždy o 9.00 hod. zo Salaša Zbojská, ktorý je známy svojou autentickou atmosférou a tradičnými produktami. Na výber sú tri rôzne tematické trasy, vždy v stredu počas letných prázdnin:
Najstarší strom planéty Sekvojovec mamutí pestujú aj v Slavošovciach
Napísal(a) MG od
Medzi stromy, ktoré do 19. storočia rástli na zemeguli len v USA patrí aj Sekvojovec mamutí. Latinský názov Sequoiadendron giganteum. Donedávne nebol známy ani na Gemeri. Reč o ňom prišla nedávno aj v kontakte s jedným z mojich prispievateľov na stránku Maj Gemer Michalom Terraiom z Čiernej Lehoty. Informoval ma, že aj v našom regióne rastú stromy, ktoré neboli zastúpené medzi naším pôvodným rastlinstvom. Pred nedávnom sa mi ozval a poslal mi príspevok, ktorého autorom nebol nik iný, ako náš dobre známy predseda predstavenstva Lesného družstva v Slavošovciach pán Rudolf Pažitka. Poznáme ho ako všestranného človeka, ktorý sa vie pohybovať nielen v lesníctve, ale aj v kultúre. Viackrát sme sa o ňom všeličo zaujímavého dozvedeli i na našej stránke. V najnovšej informácii stručne uviedol:
Destinácia Muránska planina odhaľuje svoju novú vizuálnu identitu
Napísal(a) OOCR Gemer
Muránska planina, klenot slovenskej prírody, predstavila vo štvrtok 24. augusta 2023 na Salaši Zbojská – na hranici, kde si regióny Gemer a Horehronie podávajú ruky, svoju novú destinačnú vizuálnu identitu, ktorá zrkadlí bohatstvo a jedinečnosť tejto lokality. Nová identita vystihuje duch prírody, autenticitu, udržateľnosť a spoluprácu, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické.
Cieľom je prezentovať ponuku a krásu Muránskej planiny atraktívnou formou a prilákať návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, aby vstúpili a objavili toto cenné územie. „Aj vďaka týmto krokom chceme lepšie využívať potenciál našich národných parkov. Tie totiž nie sú iba klenotnicou prírodného bohatstva, ale predstavujú aj príležitosť na naštartovanie lokálnej ekonomiky trvalo udržateľným spôsobom. Na základe príkladov zo zahraničia vidíme, že chránené územia dokážu vytvárať pracovné miesta a otvárať cestu nielen turizmu, ale aj gastro sektoru, vzdelávacím aktivitám či vede a výskumu.
Banská a úpravnícka činnosť v okolí rieky Slaná a ich vplyv na životné prostredie, v úseku medzi jej prameňom a Rožňavou
Napísal(a) O. Rozložník
Vysvetlívky k mape:
1 – Ložisko Cu rudy "Za Skalou".
2 – Ložisko Fe rúd "Július – Romoková".
3 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Vlachovo – Karlova huta.
4 – Ložisko Fe rudy Ignác.
5 – Ložisko Fe rudy Manó.
6 – Ložisko Fe rudy Gabriela.
7 – Odkalisko Fe rúd z úpravy Fe rúd Nižná Slaná závod.
8 – Ťažba a úpravňa talcu (mastenca) pri Gemerskej Polome.
9 – Ložisko Hg rudy, Svätá Trojica.
10 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Mária baňa.
11 – Banské diela v okolí vrchu Turecká a výtok banskej vody.
12 – Ložisko polymetalických rúd Mária baňa.
13 – Výtok z dopravného prekopu.
14 – Lokality skládok flotačného odpadu.
15 – Skládka stavebného odpadu z flotačnej úpravne z ložiska talcu pri Gemerskej Polome.
Poznámka: Súčasne sa nerastná surovina ťaží len na ložisku označenom č. 8 a už roky sa plánuje reálna ťažba na ložisku Mária baňa, č. 12.
Pripravili komentované prehliadky k výstave 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Už počas vernisáže výstavy, ktorá sa uskutočnila 14. marca 2019, riaditeľka Správy CHKO Cerová vrchovina Ing. Eva Belanová avizovala komentované prehliadky k výstave pre školy i verejnosť.
V dňoch 4. apríla, 12. apríla, 17. apríla, 25. apríla a 2. mája 2019 o 9.00 a 10.00 hod. sa v priestoroch výstavy 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine v Gemersko-malohontskom múzeu uskutočnia komentované prehliadky s pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina. Prehliadky v tieto dni sú určené pre školy. V prípade záujmu je potrebné návštevu ohlásiť vopred
Viac...
Tridsiate výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina
Napísal(a) J. Pupala
Pri príležitosti uplynutia 30 rokov od vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina bola 14. marca 2019 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vernisáž výstavy s názvom „30 rokov ochrany prírody Cerovej vrchoviny“. Na jej otvorení bolo prítomných okolo 50 návštevníkov, medzi ktorými boli vzácni hostia: RNDr. Peter Baláž (námestník generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR), primátor mesta Fiľakovo a zároveň predseda Novohrad-Nógrád geoparku, z. p. o. PhDr. Attila Agócs, odborná referentka pre územné plánovanie BBSK Banská Bystrica RNDr. Alexandra Jobová, prvá riaditeľka Správy CHKO a spoluzakladateľka CHKO RNDr. Katarína Gaálová a bývalý vedúci pracoviska Správy slovenských jaskýň v Rimavskej Sobote RNDr. Ľudovít Gaál.
Tridsiate výročie vzniku Národného parku Slovenský raj obohatia nové pravidlá i zámery
Napísal(a) MG od
Národný park Slovenský raj nie je našim Gemerčanom neznámy. Veď už aj preto, že svojou rozlohou zasahuje i na územie Gemera a pre svoju jedinečnú krásu prírody a jej výtvorov láka každoročne desaťtisíce návštevníkov. V týchto dňoch sa na rôznej úrovni objavili príspevky na tému Návštevný poriadok. V nich sa zdôzanilo, že Návštevný poriadok každého národného parku je dokument, ktorý určuje pravidlá správania sa návštevníkov v parku a tiež definuje priestory, kde a ako možno rozvíjať aktivity turizmu.
Hor sa na Gemer za históriou, krásou i rozprávkami
Napísal(a) Ľubomír Lehotský
Gemer bol odjakživa našim lákadlom. Už niekoľko rokov organizuje OZ Detská železnica Košice jazdy do tohto regiónu, ktoré sa stretávajú s veľkou obľubou. Aj v sobotu 12. augusta 2017 zamierili naše kroky (či skôr kolesá) do Štítnickej doliny. Po príchode sa nám dostalo vrelého a autentického milého uvítania od zástupcov bývalého kráľovského mesta Štítnik. Dobové kostýmy len dopĺňali tú slávnostnú atmosféru. Dlhokánsky sprievod návštevníkov sa tiahol centrom. Počas zastávok na námestí a v kostole sa hostia dozvedeli množstvo zaujímavých informácií z histórie i súčasnosti.
Ján Kekeňák s kolegom, tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom, na našich tradičných GEMER TOURS
Napísal(a) jkk
Pred „pár šesom“ som Vám poslal moje tohoročné fotografie z Muránskej Dlhej Lúky. Minulý týždeň som bol s kolegom tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom na našich tradičných GEMER Tours (myslím, že 14. ročník). Na druhý pokus sme zhora – dolu prešli Čertovu dolinu zo Zbojskej smerom do Tisovca, z ktorej sme potom vyšli na „vyšný“ viadukt, ktorý v rámci úpravy cesty Brezno-Tisovec nadstavili a novú časť cesty vyrúbali popod „modrú“ - novú časť viaduktu. Strieľať nemohli ...
Išli sme po trase Muránska Dlhá Lúka – Turčok – Železník/Sirk – Rákoš – Nandraž – Jelšava – Muránska Dlhá Lúka. Zo Železníka sme videli (dokonca aj fotoaparát) Kráľovu hoľu a aj Ďumbier.
V Červeňanoch sme navštívili hrob „údajnej“ milenky cára Ferdinanda Coburga. S jeho vnukom Simeonom II. som si vlani podal ruku, dostal som autogram a zotrvali sme v krátkom, srdečnom rozhovore ... ;-)
V Rákoši sme do gotického kostola nemohli, lebo bola nedeľa, 11:45 a nechceli sme rušiť pri nedeľnom obede ...
Nandraž je nádherne „utopený“ medzi vŕškami.
Chlapci z firmy Vertigo vraveli, že na takej "colingavej" veži ešte nepracovali ... Pred kostolom rástla lipa, do ktorej sa pustilo imelo a búrala múrik, tak bola "pred pár




























Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-