Príroda (46)
V Banskej Bystrici vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva
Napísal(a) L. Tettingerová
Aj keď je práve obdobie intenzívnej jarnej výsadby po celom Slovensku, ktorá je kľúčová pre obnovu a udržateľnosť lesov, štátny podnik LESY SR prišiel symbolicky vysadiť strom aj do srdca mesta Banská Bystrica. Vznikol tak nový prírodný prvok, ktorý bude súčasťou identity verejného priestoru, kde má štátny podnik svoje sídlo. Výsadba lipy zároveň nadväzuje na dlhodobú snahu LESOV SR prinášať prírodu bližšie k ľuďom – nielen v lesoch, ale aj v mestskom prostredí.
Pri príležitosti Festivalu jarnej záhrady – Gardeniáda, ktorý sa konal v Banskej Bystrici, vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva. Tento symbolický čin sa uskutočnil priamo v parku pod pamätníkom SNP, v blízkosti sídla generálneho riaditeľstva LESY SR.
„Vysadením lipy chceme zanechať živý odkaz v meste, kde sídli generálne riaditeľstvo LESY SR. Je to symbol spojenia medzi mestom, prírodou a lesníkmi – tradícia, ktorá rastie s každým novým stromom,“ uviedol Ing. Ján Mizerák, obchodný riaditeľ štátneho podniku.
Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen spôsobom života a výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bola vo februári 2025 sprístupnená výstava „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstavuje fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku.
Fascinujúci noční lovci – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku
Napísal(a) S.Tóth
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 13. februára 2025 o 16:00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstaví fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku. Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.
Mesiac júl je známy aj ako „Júl bez plastov“. Ide o celosvetové hnutie, ktoré vzniklo v roku 2011 a ktoré každoročne zapája milióny ľudí z celého sveta do znižovania množstva plastového odpadu. Júl bez plastu dáva priestor pre kreatívne a praktické nápady, ako znížiť využívanie plastov v každodenných situáciách a súčasne zvýšiť povedomie o dopade plastového znečistenia na životné postredie. Každoročne pomáha miliónom ľudí zapojiť sa do zníženia plastového znečistenia – aby sme mohli mať čistejšie a zdravšie životné prostredie a udržateľné komunity. Navyše drobné čiastočky rozpadajúceho sa plastu, tzv. mikroplasty, možno dnes nájsť úplne všade – v pôde, vode aj v telách zvierat a ľudí. Účasť na tejto výzve je len malým krokom pre jednotlivcov, ale môže znamenať veľký prínos k zlepšeniu životného prostredia na globálnej úrovni. Pridajte sa aj vy k iniciatíve „Júl bez plastov“ (v angličtine Plastic Free July) a zmenami znížte množstvo plastového odpadu, ktorý produkujete. A to nielen v júli, ale aj po celý rok, či po celý život. Inšpirovať sa môžete uvedenými tipmi.
V stredu 3. júla 2024 vyštartuje na svoju trasu prvá Zbojnícka strela tohto leta. Návštevníci sa môžu tešiť na jazdu zážitkovým červeným autobusom na troch tematických trasách naprieč celým regiónom. Výlety Zbojníckou strelou sú ideálnou príležitosťou pre objavovanie kultúrneho a prírodného bohatstva tohto nádherného regiónu.
Zbojnícka strela štartuje svoje jazdy vždy o 9.00 hod. zo Salaša Zbojská, ktorý je známy svojou autentickou atmosférou a tradičnými produktami. Na výber sú tri rôzne tematické trasy, vždy v stredu počas letných prázdnin:
Najstarší strom planéty Sekvojovec mamutí pestujú aj v Slavošovciach
Napísal(a) MG od
Medzi stromy, ktoré do 19. storočia rástli na zemeguli len v USA patrí aj Sekvojovec mamutí. Latinský názov Sequoiadendron giganteum. Donedávne nebol známy ani na Gemeri. Reč o ňom prišla nedávno aj v kontakte s jedným z mojich prispievateľov na stránku Maj Gemer Michalom Terraiom z Čiernej Lehoty. Informoval ma, že aj v našom regióne rastú stromy, ktoré neboli zastúpené medzi naším pôvodným rastlinstvom. Pred nedávnom sa mi ozval a poslal mi príspevok, ktorého autorom nebol nik iný, ako náš dobre známy predseda predstavenstva Lesného družstva v Slavošovciach pán Rudolf Pažitka. Poznáme ho ako všestranného človeka, ktorý sa vie pohybovať nielen v lesníctve, ale aj v kultúre. Viackrát sme sa o ňom všeličo zaujímavého dozvedeli i na našej stránke. V najnovšej informácii stručne uviedol:
Destinácia Muránska planina odhaľuje svoju novú vizuálnu identitu
Napísal(a) OOCR Gemer
Muránska planina, klenot slovenskej prírody, predstavila vo štvrtok 24. augusta 2023 na Salaši Zbojská – na hranici, kde si regióny Gemer a Horehronie podávajú ruky, svoju novú destinačnú vizuálnu identitu, ktorá zrkadlí bohatstvo a jedinečnosť tejto lokality. Nová identita vystihuje duch prírody, autenticitu, udržateľnosť a spoluprácu, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické.
Cieľom je prezentovať ponuku a krásu Muránskej planiny atraktívnou formou a prilákať návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, aby vstúpili a objavili toto cenné územie. „Aj vďaka týmto krokom chceme lepšie využívať potenciál našich národných parkov. Tie totiž nie sú iba klenotnicou prírodného bohatstva, ale predstavujú aj príležitosť na naštartovanie lokálnej ekonomiky trvalo udržateľným spôsobom. Na základe príkladov zo zahraničia vidíme, že chránené územia dokážu vytvárať pracovné miesta a otvárať cestu nielen turizmu, ale aj gastro sektoru, vzdelávacím aktivitám či vede a výskumu.
Banská a úpravnícka činnosť v okolí rieky Slaná a ich vplyv na životné prostredie, v úseku medzi jej prameňom a Rožňavou
Napísal(a) O. Rozložník
Vysvetlívky k mape:
1 – Ložisko Cu rudy "Za Skalou".
2 – Ložisko Fe rúd "Július – Romoková".
3 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Vlachovo – Karlova huta.
4 – Ložisko Fe rudy Ignác.
5 – Ložisko Fe rudy Manó.
6 – Ložisko Fe rudy Gabriela.
7 – Odkalisko Fe rúd z úpravy Fe rúd Nižná Slaná závod.
8 – Ťažba a úpravňa talcu (mastenca) pri Gemerskej Polome.
9 – Ložisko Hg rudy, Svätá Trojica.
10 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Mária baňa.
11 – Banské diela v okolí vrchu Turecká a výtok banskej vody.
12 – Ložisko polymetalických rúd Mária baňa.
13 – Výtok z dopravného prekopu.
14 – Lokality skládok flotačného odpadu.
15 – Skládka stavebného odpadu z flotačnej úpravne z ložiska talcu pri Gemerskej Polome.
Poznámka: Súčasne sa nerastná surovina ťaží len na ložisku označenom č. 8 a už roky sa plánuje reálna ťažba na ložisku Mária baňa, č. 12.
Pripravili komentované prehliadky k výstave 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Už počas vernisáže výstavy, ktorá sa uskutočnila 14. marca 2019, riaditeľka Správy CHKO Cerová vrchovina Ing. Eva Belanová avizovala komentované prehliadky k výstave pre školy i verejnosť.
V dňoch 4. apríla, 12. apríla, 17. apríla, 25. apríla a 2. mája 2019 o 9.00 a 10.00 hod. sa v priestoroch výstavy 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine v Gemersko-malohontskom múzeu uskutočnia komentované prehliadky s pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina. Prehliadky v tieto dni sú určené pre školy. V prípade záujmu je potrebné návštevu ohlásiť vopred
Viac...
Tridsiate výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina
Napísal(a) J. Pupala
Pri príležitosti uplynutia 30 rokov od vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina bola 14. marca 2019 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vernisáž výstavy s názvom „30 rokov ochrany prírody Cerovej vrchoviny“. Na jej otvorení bolo prítomných okolo 50 návštevníkov, medzi ktorými boli vzácni hostia: RNDr. Peter Baláž (námestník generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR), primátor mesta Fiľakovo a zároveň predseda Novohrad-Nógrád geoparku, z. p. o. PhDr. Attila Agócs, odborná referentka pre územné plánovanie BBSK Banská Bystrica RNDr. Alexandra Jobová, prvá riaditeľka Správy CHKO a spoluzakladateľka CHKO RNDr. Katarína Gaálová a bývalý vedúci pracoviska Správy slovenských jaskýň v Rimavskej Sobote RNDr. Ľudovít Gaál.
Tridsiate výročie vzniku Národného parku Slovenský raj obohatia nové pravidlá i zámery
Napísal(a) MG od
Národný park Slovenský raj nie je našim Gemerčanom neznámy. Veď už aj preto, že svojou rozlohou zasahuje i na územie Gemera a pre svoju jedinečnú krásu prírody a jej výtvorov láka každoročne desaťtisíce návštevníkov. V týchto dňoch sa na rôznej úrovni objavili príspevky na tému Návštevný poriadok. V nich sa zdôzanilo, že Návštevný poriadok každého národného parku je dokument, ktorý určuje pravidlá správania sa návštevníkov v parku a tiež definuje priestory, kde a ako možno rozvíjať aktivity turizmu.
Hor sa na Gemer za históriou, krásou i rozprávkami
Napísal(a) Ľubomír Lehotský
Gemer bol odjakživa našim lákadlom. Už niekoľko rokov organizuje OZ Detská železnica Košice jazdy do tohto regiónu, ktoré sa stretávajú s veľkou obľubou. Aj v sobotu 12. augusta 2017 zamierili naše kroky (či skôr kolesá) do Štítnickej doliny. Po príchode sa nám dostalo vrelého a autentického milého uvítania od zástupcov bývalého kráľovského mesta Štítnik. Dobové kostýmy len dopĺňali tú slávnostnú atmosféru. Dlhokánsky sprievod návštevníkov sa tiahol centrom. Počas zastávok na námestí a v kostole sa hostia dozvedeli množstvo zaujímavých informácií z histórie i súčasnosti.
Ján Kekeňák s kolegom, tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom, na našich tradičných GEMER TOURS
Napísal(a) jkk
Pred „pár šesom“ som Vám poslal moje tohoročné fotografie z Muránskej Dlhej Lúky. Minulý týždeň som bol s kolegom tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom na našich tradičných GEMER Tours (myslím, že 14. ročník). Na druhý pokus sme zhora – dolu prešli Čertovu dolinu zo Zbojskej smerom do Tisovca, z ktorej sme potom vyšli na „vyšný“ viadukt, ktorý v rámci úpravy cesty Brezno-Tisovec nadstavili a novú časť cesty vyrúbali popod „modrú“ - novú časť viaduktu. Strieľať nemohli ...
Išli sme po trase Muránska Dlhá Lúka – Turčok – Železník/Sirk – Rákoš – Nandraž – Jelšava – Muránska Dlhá Lúka. Zo Železníka sme videli (dokonca aj fotoaparát) Kráľovu hoľu a aj Ďumbier.
V Červeňanoch sme navštívili hrob „údajnej“ milenky cára Ferdinanda Coburga. S jeho vnukom Simeonom II. som si vlani podal ruku, dostal som autogram a zotrvali sme v krátkom, srdečnom rozhovore ... ;-)
V Rákoši sme do gotického kostola nemohli, lebo bola nedeľa, 11:45 a nechceli sme rušiť pri nedeľnom obede ...
Nandraž je nádherne „utopený“ medzi vŕškami.
Chlapci z firmy Vertigo vraveli, že na takej "colingavej" veži ešte nepracovali ... Pred kostolom rástla lipa, do ktorej sa pustilo imelo a búrala múrik, tak bola "pred pár
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.