Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na november 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
Pravek a podzemie očami detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Podujatie sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave od 2. novembra 2026 do 29. januára 2027. Program prepojuje spoznávanie výtvarného umenia s modernými technológiami a tvorivou dielňou. Účastníci najprv absolvujú komentovanú prehliadku výstavy Odlesky tmy v líniách farieb, kde spoznajú tvorbu Miroslava Hujdiča. Následne sa cez interaktívne hry zamerajú na pozorovanie a interpretáciu jednotlivých diel.
Jesenné prázdniny v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Sz. Tóth
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo počas jesenných prázdnin tvorivé aktivity, ktoré návštevníkov zavedú do sveta tradícií aj prírody. V dňoch 29. a 30. októbra 2026 si môžu deti, rodičia i ďalší záujemcovia vyskúšať dve tematické dielne inšpirované aktuálnymi výstavami múzea: Palóci a Svet pod lupou – fascinujúci život hmyzu.
Jesenné prázdniny nemusia byť iba o oddychu doma. Gemersko-malohontské múzeum ponúka návštevníkom možnosť stráviť voľné dni kreatívne, objavovať zaujímavosti zo sveta kultúry a prírody a odniesť si domov vlastnoručne vytvorený výrobok. Pripravené aktivity nadväzujú na dve aktuálne výstavy, ktoré približujú rozmanité stránky nášho sveta – život a tradície Palócov aj fascinujúci život hmyzu.
Múmia Tasheritnetiak dostáva novú tvár. V Gemersko-malohontskom múzeu prebieha výnimočný vedecký projekt
Napísal(a) Mgr. Szilvia Tóth
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote intenzívne pracuje na novej stálej expozícii, ktorá vzniká v rámci projektu Interreg a verejnosti by mala byť sprístupnená v priebehu roka 2027. Jedným z jej ústredných exponátov bude najvzácnejší zbierkový predmet múzea – približne 3000-ročná egyptská ženská múmia Tasheritnetiak.
Nový výskum priniesol prelomové poznatky
Výskum tohto výnimočného nálezu priniesol v posledných rokoch nové vedecké zistenia. Dňa 4. decembra 2024 absolvovala múmia CT vyšetrenie v nemocnici v Rimavskej Sobote. Zhotovené snímky boli na jar 2025 podrobené podrobnej antropologickej analýze na Katedre antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ľuboš Zeman: Muž, ktorý dal slovám hudobnú dušu
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Opica Škorica vyskočila z rozprávkovej knihy medzi deťmi Gemerskej Polomy
Napísal(a) dc
Autor knihy: Peter Stoličný
16. 10. 2026 (piatok) – návšteva obecnej knižnice v Gemerskej Polome, trieda 2.A
Neposedná a nezbedná, no rozprávková opička menom Škorica rada čaruje. Jedného dňa vyskočila z rozprávkovej knihy a ocitla sa priamo medzi deťmi v Gemerskej Polome – v obecnej knižnici. Lenže táto opička vôbec, ale vôbec nevie, ako sa správať vo svete ľudí, a nepozná zásady slušného správania.
Deti, jej noví kamaráti – naši druháci – sa so Škoricou zoznámili a rozhodli sa, že malú nezbednicu naučia, čo je správne a čo nie. Najskôr sa započúvali do rozprávania o opičke.
Základnú prípravu členov hasičských jednotiek DHZO v Plešivci máme za sebou
Napísal(a) M. Terrai
Od ľudovej hudby k zachovaniu tradícií na hornom Gemeri
Napísal(a) Martin Balog
Evanjelická cirkev AV Slavošovce a Čierna Lehota má po 40 rokoch zborovú farárku
Napísal(a) PhDr. M. Terrai, MBA
Pre cirkevné zbory ECAV Slavošovce a Čiernu Lehotu, ale aj pre Mgr. Kristínu Halžovú – teraz už zborovú farárku - bola sobota 10.10.2026 výnimočným dňom. V evanjelickom kostole v Slavošovciach sa po 40 rokoch uskutočnila slávnosť inštalácie na základe „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku ...“ Žalm23,1. Áno, týmto dňom bola Kristína Halžová inštalovaná za zborovú farárku CZ ECAV na Slovensku v Slavošovciach (zvolená na 10 rokov).. Všetko sa začalo o 10:00 hodine, kedy zvony chrámu oznamovali, že slávnosť inštalácie zborovej farárky sa práve začína. Celý zbor duchovných Gemerského seniorátu ECAV a všetci pozvaní sa v zástupe dostavili spoločne do chrámu za hrania organu, na ktorom ako kantorka hrala Andrea Jakubovská. Všetci prítomní v chráme stáli.
Zaspievajme si: To bystränskja šírja polo, to je peknja polečko
Napísal(a) MG od + AI
To bystränskja šírja polo, to je peknja polečko... Utkvela mi dodnes táto známa „bystränská pjasniška“, ktorú som spoznal ešte ako malý chlapec, keď som prežil svoju mladosť v malej gemerskej obci Rožňavské Bystré. Hornatý kraj pod Plešiveckou planinou na hornom Gemeri, banícke prostredie, ťažké životné podmienky, ale aj láska k rodisku i ku krásnemu okoliu zanechali v mnohých z nás aj kus ľudovej kultúry v podobe piesní, zvykov a obyčají i vzťah k najmä ženskému ľudovému kroju. Ten sa uchováva až dodnes a pripomína všetkým na okolí lásku k rodisku natrvalo.
Viac...
Zreštaurované dielo Antónia Bonfiniho: História Panónie z roku 1690
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Súčinnostné taktické cvičenie DHZO okresu Rožňava v Dobšinej
Napísal(a) M. Terrai
Príprava cvičenia
Prípravu priestoru, prieskum terénu a organizačné zabezpečenie realizovali členovia domáceho DHZ/DHZO Dobšiná – Ivan Garan a Miroslav Rešovský
Pestrú sezónu v Brdárke uzavrú balady Veroniky Rabada a Skyvy
Napísal(a) MA
Bystränské husi: Keď sa dvory v Bystrom beleli od bieleho peria
Napísal(a) O. Doboš
Staršie generácie v Rožňavskom Bystrom dodnes spomínajú na prevažne biele kŕdle husí. Na dvoroch sa ich chovom zaoberali najmä gazdinky, ktoré chceli pre svoje dcéry pripraviť tie najlepšie periny do výbavy na svadbu. Keďže perie bolo základom takejto periny, nejeden dvor sa len tak belel od čisto bielych husí. Najväčším problémom bola v lete práve starostlivosť o ne. Dvor nebol tým najvhodnejším miestom. Ak chcela mať gazdinka husi s krásnym bielym perím, museli sa pravidelne kúpať v potoku. Ich najlepšie miesta však boli mimo dediny. Najviac ich bolo vídať v Lúšku pod baňou alebo v Bielom potoku pod Plešiveckou planinou. Pásli sa tam najmä pod dohľadom detí, predovšetkým dievčat. Občas sa však potulovali samé aj po uliciach a cestách, najmä v nedeľu.
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
1. november - Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne a vokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. -MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
4. november - Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Belo Cajchan – 35. výročie úmrtia
10. november - Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
11. november - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. -MM-
Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
16. november - Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) – spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-