Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy – Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejší región Slovenska. 

Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa koncom 90. rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava  a Rimavská Sobota a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe a nazvali ho Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV) – už nebohý, a spoluautorom bol Štefan Máté. 

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na prednášku renomovaného vojenského historika PhDr. Pavla Mičianika, PhD., M.A. o druhej svetovej vojne, Slovenskom národnom povstaní, nielen v regióne Gemer-Malohont. Prednáška sa uskutoční 24. septembra 2024 o 10.00 pre školy a o 16.00 pre verejnosť. Pavel Mičianik (*1973 Lučenec) vyštudoval anglický jazyk a históriu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rokoch 1997 – 2006 študoval na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a v roku 2008 ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela. Pôsobil napríklad na Univerzite Mateja Bela a tiež ako Vedecký tajomník Matice slovenskej.

PhDr. Pavel Mičianik je autorom štyroch zväzkov publikácie Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (2007, 2008, 2009, 2012), Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939 (2019) alebo Domobrana v armáde Slovenskej republiky 1995 – 2005 (2023).

Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi do regiónov Gemera, Novohradu a Malohontu. Obyvatelia a návštevníci Rožňavy, Lučenca, Revúcej, Štítnika, Rimavského Brezova, Ochtinej, Plešivca a Krásnohorského Podhradia si môžu od 29. septembra do 6. októbra 2024 vychutnať majstrovstvo umelcov z Holandska, Južnej Kórey, Českej republiky a Slovenska.

K základnej myšlienke festivalu slovami Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra: „Náš festival Pro musica nostra vznikol pomerne nedávno z idey predstaviť symbiózu historickej hudby s dobovou architektúrou v rozličných kútoch Slovenska. Chceme ním napomôcť obom komponentom tohto spolužitia – klasickej hudbe, ktorá sa napriek nekonečnému digitálnemu priestoru (či práve kvôli tejto nekonečnosti?) vytráca z našich životov i architektonickým pamiatkam, ktoré musia častokrát v záplave iných povrchných atrakcií bojovať na mape Slovenska o dôstojné miesto a záujem návštevníkov jednotlivých krajov, miest či obcí.“

(... a nezabúdame ani na Ladislava (László) Adalberta Aranya)

Dr. Rudolf (Rezső) Hazslinszky (1869 – 1914) je dodnes jednou z najvýraznejších osobností rožňavského múzejníctva. Bol jedným z iniciátorov založenia Mestského múzea v Rožňave v roku 1912 a zároveň jeho prvým riaditeľom. Pod jeho vedením bola v roku 1912 v priestoroch Mestského domu otvorená prvá expozícia Mestského múzea v Rožňave. Počas svojho pôsobenia kládol veľký dôraz na zbierkotvornú činnosť. Podstatu muzeálnej činnosti videl v tvorbe zbierok (zbierkového fondu), ktoré považoval za zdroj poznania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky nie len vo výuke, ale aj v mimoškolskej výchove a do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.

Mestské múzeum už v čase svojho založenia zahájilo pod vedením Hazslinszkého veľmi aktívnu zberateľskú činnosť, ktorej sa darilo, predovšetkým vďaka veľkému záujmu zo strany verejnosti, obohatiť novozaložené múzeum o vzácne predmety. Aj keď múzeum v počiatkoch zápasilo s priestorovými problémami, v prvých rokoch fungovania našlo v zbierkach múzea svoje miesto množstvo zaujímavých a cenných muzeálií. Prírastky Hazslinszky zodpovedne evidoval v Inventárnej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyói Városi Múzeum Leltára). O nadobúdaní predmetov do zbierok múzea zároveň pravidelne informoval na stránkach regionálneho týždenníka Rozsnyói Híradó. Podľa týchto údajov bol stav zbierok k 22. 12. 1912 1406 kusov.