Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 12 nových členov
Napísal(a) Ján Ulický
V regióne Gemer aj v roku 2024 vyhlásili už 9. výzvu o udelenie certifikátu Regionálny produkt Gemer-Malohont. Výzva prebiehala počas mesiaca október 2024. Po posúdení žiadostí sa regionálny produkt rozšíril o 9 nových členov, 3 členovia požiadali o rozšírenie značky na nové produkty. Dňa 23. januára 2025 sa uskutočnilo slávnostné odovzdávanie certifikátov novým členom v zrekonštruovaných priestoroch Coburgovského kaštieľa v Jelšave.
Pozvánka na slávnostné odovzdávanie certifikátov Regionálneho produktu Gemer-Malohont
Napísal(a) Ján Ulický
Vážené členky a členovia rodiny regionálnej značky Gemer-Malohont, dovoľujeme si Vás srdečne pozvať na slávnostné odovzdávanie certifikátov, ktoré sa bude týkať ako nových žiadateľov, tak aj držiteľov značky, ktorým bola certifikácia obnovená. Táto významná udalosť, ktorá je súčasťou výzvy 09/2024, sa bude konať v príjemnom a historickom prostredí Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave.
V Rimavskej Bani predstavili dva projekty, ktoré zatraktívnia turistickú ponuku regiónu Gemer a Malohont
Napísal(a) V Brádňanský
V regióne Gemer a Malohont opäť prichádzajú s novinkami, ktorých cieľom je rozšíriť ponuku cestovného ruchu. V obci Rimavská Baňa bola predstavená podoba plánovaného návštevníckeho centra kultúrno-tematickej trasy Gotická cesta a pri tejto príležitosti predstavili aj exteriérové kino, ktoré bude putovať po regióne a prinášať domácim aj návštevníkom priestor pre kultúrne vyžitie.
Gotická cesta je významná kultúrno-historická tematická trasa, ktorá prechádza regiónmi Gemer a Malohont. Táto cesta spája a prezentuje jedinečné gotické pamiatky, najmä kostoly, ktoré sú vďaka unikátnej freskovej výzdobe významným kultúrnym dedičstvom. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že v roku 2022 získalo 12 kostolov Značku Európske Dedičstvo. „Získanie tejto značky nepochybne prispelo k vyššej rozpoznateľnosti regiónu, k zvýšenému záujmu o návštevu týchto lokalít, čo je prirodzene stimulom pre zlepšovanie infraštruktúry a ponuky služieb na tejto trase,“ uviedla Daniela Volenská
Výzva k predkladaniu žiadostí o udelenie značky REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 25.09.2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER vyhlásila výzvu pre všetkých, ktorí s láskou a oddanosťou pracujú na vytváraní jedinečných produktov a služieb v regióne Gemer-Malohont. Regionálne značenie miestnych produktov, ako je Regionálny produkt GEMER-MALOHONT, je jednotným grafickým označením kvalitných výrobkov a služieb, ktoré sú vyrábané, resp. poskytované vo vymedzenom regióne a spĺňajú vopred stanovené kritériá.
Slovensko sa pýši bohatou tradíciou regionálneho značenia produktov, ktorá sa začala v roku 2008, keď nezisková organizácia Regionálne environmentálne centrum (REC) Slovensko zaviedla regionálne značenie pre regióny Kysuce, Malé Karpaty a Záhorie.
MAS MALOHONT podporí budovanie cyklotrás, zastávok a parkovísk
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Na podporu budovania cyklotrás, zastávok a parkovísk má Miestna akčná skupina MALOHONT k dispozícii 430 000 eur. Jedná sa o dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré vyhlásila v júni 2021. Podmienky, ktoré je potrebné splniť pre získanie dotácie, predstavíme na informačnom dni v septembri.
Podpora budovania cyklotrás a doplnkovej infraštruktúry
Ide o výzvu MAS v rámci aktivity B1 Investície do cyklistických trás a súvisiacej podpornej infraštruktúry. O dotáciu vo výške od 10 000 do 100 000 eur môžu žiadať obce, mestá a mikroregióny, ale aj občianske organizácie. Finančná podpora môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov a 5 % musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Celkovo je na túto vyzvú vyčlenených 330 000 eur.
Národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“
Napísal(a) Mgr. S. Škanderová
P O M O C O B E T I A M - Služby informačných kancelárií pre obete trestných činov nachádzajúcich sa na kontaktných bodoch v každom krajskom meste sú zamerané na päť cieľových skupín – obete z radov seniorov, obete násilných trestných činov, obete nenávistných trestných činov a extrémizmu, obete obchodovania s ľuďmi a obete z radov mládeže. Ich hlavou úlohou je poskytnutie základných informácií obetiam trestných činov a prípadné sprostredkovanie poskytovania služieb v troch vybraných oblastiach – sociálne a psychologické poradenstvo, právne usmernenie a podpora. S dotknutými cieľovými skupinami komunikuje 24 pracovníkov.
Kancelárie sú miestom konzultácií a poskytovania informácií, ale zároveň aj priestorom pre sieťovanie a koordináciu asistenčných systémov a inštitúcií. Obetiam trestných činov je tu k dispozícii koordinátor na regionálnej úrovni a dvaja asistenti koordinátora. Uvedení pracovníci na základe identifikovaných potrieb každého individuálneho prípadu zabezpečia obeti alebo potenciálnej obeti bezproblémový a promptný prístup k základným informáciám. Okrem komunikácie pracujú uvedení pracovníci aj v teréne a informujú autority činné v danom regióne.
Občianske združenie Sirkovanci a jeho Komunitný ovocný sad
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2020 zrealizovalo projekt „Komunitný ovocný sad“.
Cieľom nového funkčného využitia pozemku v obci Sirk, okres Revúca, ku ktorému sme pristúpili aj na základe iniciatívy miestnych občanov, bolo vybudovanie funkčného komunitného sadu, tvoreného spektrom ovocných drevín. Zriadenie tohto sadu obohatilo obec o ďalšiu rehabilitovanú plochu a skrášlilo oblasť v strede obce, časť Humno, na mieste bývalej školskej záhrady, ktorá tu bola už v roku 1924. Sad rozšíril prirodzenú druhovú skladbu drevín o druhy, ktoré v obci vyhynuli. Kostru sadu tvoria jablone, ďalej sú zastúpené slivky, ringloty, čerešne, višne, hrušky, moruša a jarabina oskorušová. Založenie sadu, následná starostlivosť oň a najmä očakávaná úroda, by mali byť významnou spoločenskou a komunitnou udalosťou za účasti širokej verejnosti. Zároveň bude sad učebnou pomôckou pre žiakov Základnej školy v Sirku.
Mnohým ľuďom pripadá kreslenie bielou pastelkou nezmyselné – takúto kresbu predsa nikto nevidí! Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska však dokazuje, že aj ona zmysel má. Ide totiž o myslenú kresbu, do ktorej sa zapája stále viac a viac tých, ktorým nie je život nevidiacich a slabozrakých ľahostajný. Aj tento rok tak mohol každý z nás chytiť bielu pastelku a do celkového obrazu prispieť pár ťahmi. Verejná zbierka BIELA PASTELKA dáva NÁDEJ ĽUĎOM, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Osemnásty september bol hlavným zbierkovým dňom Bielej pastelky. Aj žiaci, učitelia a pracovníci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej dobrovoľne prispievali do pokladničky na podporu ľudí s ťažkým osudom. Okrem zbierania finančných príspevkov šírili naši dobrovoľníci informácie o živote nevidiacich.
V obci Dulovo rozdelili takmer tonu potravinových balíkov
Napísal(a) A. Gallisová
Holding ECO – INVESTMENT, a. s. patrí k prvým, ktorí začali s pomocou hneď po vypuknutí „koronakrízy.“ Na pomoc pre ohrozených vyčlenil 3 milióny EUR. Desiatky kamiónov s papierovou hygienou a ochrannými rúškami rozviezli už v prvých týždňoch do obcí a osád na Liptove, na Horehroní a na Spiši. Ďalšie dodávky odišli do škôl a nemocníc krajských a okresných miest. V týchto dňoch vyčlenil ďalšie financie na potravinovú pomoc pre najchudobnejšie obce a osady na Gemeri.
„Nikdy si nekladiem otázku či pomôcť alebo nie. Som presvedčený, že pomáhať je morálnou povinnosťou úspešných ľudí a je morálnou povinnosťou úspešných spoločností pomáhať komunite, v ktorej pôsobia. Sociálna pomoc je súčasť našej firemnej kultúry už viac ako dvadsať rokov. Samozrejme, prioritne pomáhame v regiónoch, kde pôsobia naše fabriky.
Spolupatričnosť je to, čo teraz azda najviac človek potrebuje a medzi občanmi Revúcej si určite našla svoje miesto
Napísal(a) Revucke listy
Príkladov vzájomnej spolupráce a pomoci v čase pandémie, ktorá v súčasnosti šarapatí nielen v našom Gemeri, ale v celom svete, máme pomerne dosť. Medzi ne patrí i šitie rúšok pre spoluobčanov na dedinách, či v mestách. Tentoraz sme našli príklad takejto pomoci v okresnom mesta Revúca, o ktorom informujú Revúcke listy online. Vďaka nej mesto Revúca rozdalo ďalších 1000 rúšok. Rúška, ktoré boli prioritne rozdistribuované seniorom v zariadení opatrovateľskej služby Cilka, opatrovateľkám v teréne, príslušníkom Mestskej polície, hasičom, záchranárom, seniorom občianskych združení, sa začali šiť začiatkom marca vďaka zamestnancom a dobrovoľníkom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej.
Postupne sa pridávali dobrovoľníci, ktorí neustále pomáhajú zvládnuť tieto dni stovkám občanom a ktorých solidarita nepozná hranice.
Viac...
Momentálne sa podstatná časť bežných aktivít detí presunula do online prostredia. Škola, hry, divadelné predstavenia, čítanie rozprávok a množstvo ďalších aktivít, ktoré im a aj rodičom pomáhajú zmysluplne naplniť deň v neštandardnom režime. Všetci sme sa zrazu ocitli v situácii, kedy oveľa viac ako bežne využívame digitálne technológie a online priestor. Uľahčujú nám čo môžu, ale stále platí, že ich bezpečné a zmysluplné používanie by aj teraz malo ostať prioritou.
Otázka na rodičov - naozaj viete, ako vaše deti využívajú počas karantény digitálne technológie? Ako trávia čas v online priestore? Je asi úplne normálne, že v súčasnom režime im dovolíte tráviť pri počítači, tablete či telefóne viac času ako obyčajne. Možno práve preto je teda teraz ešte viac opodstatnené zaujímať sa, čo im tento čas vypĺňa. Orange dlhodobo upozorňuje na riziká digitálnych technológií a apeluje na rodičov, aby ich svoje deti naučili používať bezpečne a zodpovedne.
Nadácia Orange presúva svoju podporu na pomoc súvisiacu so šírením vírusu COVID-19
Napísal(a) Ondrej Doboš
Snáď každý človek v tieto dni vníma potrebu spojiť sa a pomáhať si. Zabehnuté sa mení na aktuálne a akákoľvek forma pomoci je tým najcennejším, čo si môžeme priať. Nadácia Orange citlivo vníma mimoriadnu situáciu súvisiacu so šírením vírusu COVID-19 a reaguje zriadením špeciálneho Fondu pomoci. Svoju podporu tak smeruje najmä k zmierneniu celospoločenských dôsledkov, ktoré so sebou aktuálna situácia prináša.
Nadácia Orange sa rozhodla pozastaviť plánované grantové programy a svoju pomoc zacieliť výhradne na aktuálnu situáciu spôsobenú šírením vírusu COVID-19.
Podpora podnikateľov v cestovnom ruchu a v súvisiacich činnostiach
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Nové alebo vylepšené služby pre návštevníkov, alebo výrobky a služby spojené s regionálnou produkciou – to je hlavné zameranie podporovaných aktivít v rámci aktuálne vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov, ktorá je určená pre mikro, malé a stredné podniky v cestovnom ruchu a v súvisiacich odvetviach na území okresov Rimavská Sobota a Lučenec.
Základné informácie o výzve:
- oficiálny názov výzvy: Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zameraná na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v rámci Iniciatívy EK catching-up regions
Hlasujme za projekt Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku
Napísal(a) Ondrej Doboš
Po minuloročnom úspechu v ankete Gesto pre mesto od Raiffeisen banky kedy občianske združenie Skryté Poklady Slovenska opravilo banícku kaplnku v Železníku, sa aj tento rok v rovnakej ankete uchádza o čo najviac hlasov s projektom Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku.
Banícke jazierko v Železníku je krásnou oázou pokoja a ticha. Ponúka jedinečnú možnosť na relax či športové vyžitie. Priestor je potrebné upraviť a vyčistiť. Spolu s obcou Sirk a ďalšími dobrovoľníkmi by tu občianske združenie chcelo umiestniť lavičky, mostík na hrádzi či infotabuľu o faune a flóre v okolí. Okolo celého jazierka chcú tiež vybudovať chodníček pre pohodlnú prechádzku či šport.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-































