Baníctvo (148)
Oslava Dňa baníkov s Baníckym múzeom v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov 2. stupňa základných škôl, študentov stredných škôl a rovnako aj širokú verejnosť na oslavu Dňa baníkov. V minulosti oslavy baníckeho sviatku znamenali prejav spolupatričnosti, vzájomnej úcty a taktiež záujmu o osud baníctva. Súčasťou týchto každoročných osláv boli slávnostné sprievody, svätá omša, odovzdávanie ocenení a pestrý kultúrny program. Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, Gemerským baníckym spolkom Bratstvo a SMZ, a. s. Jelšava každoročne nadväzujú na túto banícku tradíciu.
Gemerský banícky spolok Bratstvo štvrťstoročie uchováva a šíri banícke tradície
Napísal(a) S. Holečková
Baníctvo bolo v Rožňave a v celom regióne po stáročia rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života. Predovšetkým vďaka ťažbe drahých kovov – zlata, striebra a medi, neskôr antimónu a železnej rudy naše mesto prekvitalo. Baníctvo vytváralo množstvo pracovných príležitostí a živilo celé generácie.
Ukončením ťažby koncom 20. storočia nastal v meste útlm baníctva – odvetvia, ktoré bolo kedysi hlavným zdrojom práce a obživy obyvateľstva, a mnohí baníci prišli o prácu. V tom období sa v kruhu hrdých členov baníckeho stavu a zanietencov zrodila myšlienka, vďaka ktorej by baníctvo prežívalo naďalej - založiť v meste banícky spolok.
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave bol založený pred 25 rokmi, 30. apríla 1999, s cieľom predovšetkým obnoviť, udržať a rozvíjať banícke zvyky a tradície, šíriť zašlú slávu a históriu baníctva a zachovávať pamiatky baníckeho charakteru. V súčasnosti má spolok 57 členov, ktorých okrem priateľstva spája banícka česť a hrdosť k baníckemu povolaniu. Od svojho vzniku rozvíja plodnú spoluprácu s baníckymi spolkami doma i v zahraničí a pravidelne sa podieľa na organizovaní rôznych podujatí, predovšetkým súvisiacich s baníctvom.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.
Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.
BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.
Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.
Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému známy a daný.
Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti
Napísal(a) M. Rozlozník
Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. Rozložník
Strojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Viac...
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, ako odvetvie priemyslu, je prvovýrobou, lebo nevyžaduje nijaké suroviny, ale získava ich priamo z prirodzeného prostredia. Týmto pojmom nazývame vo všeobecnosti súhrn všetkých prác, ktorých cieľom je vyhľadávať, získavať, upravovať a spracovávať také úžitkové nerasty, ktoré sú z národohospodárskeho hľadiska dôležité ako základné suroviny.
Získavanie nerastných surovín je také staré ako dejiny ľudstva. Už dávnoveký človek používal rôzne nástroje a zbrane, zhotovené zo surovín, ktoré musel dobývať Pozostatky „dobývacích“ prác primitívneho človeka sú známe už z počiatku mladšej doby kamennej.
Postupom času ľudia spoznali aj kovy a začal ich získavať z rúd. Najstarším spôsobom získavania kovov bolo tzv. ryžovanie, čo je vlastne oddeľovanie kovu premývaním vodou, ktorý obsahuje zvetralá hornina. Takýto spôsob získavania kovov či iných prírodnín však vystačil iba dovtedy, kým ich človek získaval z povrchových ložísk, kde zvetrala a dala sa ľahko oddeľovať. Ak sa však surovina na povrchu minula, bolo potrebné prenikať do hlbších častí ložiska, kde už bola hornina celistvá a o oddeľovanie kusov hornín od kompaktného celku sa človek musel postarať. Časom spoznal, že horniny žiarom krehnú a rozpadávajú sa.
Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Pripomíname si v septembri
Ján Paškan – 35. výročie úmrtia
1. september – Ján Paškan (27.1.1907 Ochtiná – 1.9.1989 Bratislava) – lekár, generálmajor.
Štefan Tóbik – 55. výročie úmrtia
2. september – Štefan Tóbik (7.2.1909 Hnúšťa – 2.9.1969 Hnúšta) – jazykovedec, vysokoškolský profesor, publicista.
Bohuslav Tablic – 255. výročie narodenia
5. september – Bohuslav Tablic (5.9.1769 České Brezovo – 23.1.1832 v Kostolné Moravce) – básnik, prekladateľ, literárny historik, ev. kňaz.
Václav Vraný – 95. výročie úmrtia
8. september – Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ.
František Ulrich – 130. výročie narodenia
11. september – František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Izabela Textorisová – 75. výročie úmrtia
12. september – Izabela Textorisová (16.3.1866 Ratková – 12.9.1949 Krupina) – prvá slovenská botanička, zberateľka, poštová úradníčka, aktivistka ženského hnutia.
Andrej Vandrák – 140. výročie úmrtia
14. september – Andrej Vandrák (24.1.1807 Štítnik – 14.9.1884 Prešov) – filozof, pedagóg, psychológ, estetik, významný predstaviteľ prešovskej filozofickej školy.
Ján Chrapan – 55. výročie úmrtia
20. september – Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava – 20.9.1969 Bratislava) – fyzik, pedagóg.
Ján Miklôšik – 30. výročie úmrtia
26. september – Ján Miklôšik (24.5.1902 Betliar – 26.9.1994 Rožňava) – učiteľ, regionálny historik.
Daniel Michal Fakla – 100. výročie narodenia
27. september – Daniel Michal Fakla (27.9.1924 Ratková – 19.5.2010 Radvaň) – ev. farár, básnik.
