
Baníctvo (146)
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.
Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.

BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.
Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.
Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému známy a daný.
Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti
Napísal(a) M. Rozlozník
Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. Rozložník
Strojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Viac...
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, ako odvetvie priemyslu, je prvovýrobou, lebo nevyžaduje nijaké suroviny, ale získava ich priamo z prirodzeného prostredia. Týmto pojmom nazývame vo všeobecnosti súhrn všetkých prác, ktorých cieľom je vyhľadávať, získavať, upravovať a spracovávať také úžitkové nerasty, ktoré sú z národohospodárskeho hľadiska dôležité ako základné suroviny.
Získavanie nerastných surovín je také staré ako dejiny ľudstva. Už dávnoveký človek používal rôzne nástroje a zbrane, zhotovené zo surovín, ktoré musel dobývať Pozostatky „dobývacích“ prác primitívneho človeka sú známe už z počiatku mladšej doby kamennej.
Postupom času ľudia spoznali aj kovy a začal ich získavať z rúd. Najstarším spôsobom získavania kovov bolo tzv. ryžovanie, čo je vlastne oddeľovanie kovu premývaním vodou, ktorý obsahuje zvetralá hornina. Takýto spôsob získavania kovov či iných prírodnín však vystačil iba dovtedy, kým ich človek získaval z povrchových ložísk, kde zvetrala a dala sa ľahko oddeľovať. Ak sa však surovina na povrchu minula, bolo potrebné prenikať do hlbších častí ložiska, kde už bola hornina celistvá a o oddeľovanie kusov hornín od kompaktného celku sa človek musel postarať. Časom spoznal, že horniny žiarom krehnú a rozpadávajú sa.

Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. Brádňanský
Železník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. Rozložník
Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
Ján Bartko – 75. výročie narodenia
4. november – Ján Bartko (4.11.1948 Dúžava (dnes súčasť Rimavskej Soboty) – maliar, pedagóg.
Študoval na Strednej všobecnovzdelávacej škole v Rimavskej Sobote a na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pracoval ako učiteľ na Strednej pedagogickej škole v Prešove a pozdejšie, až do odchodu do dôchodku, ako vysokoškolský učiteľ na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove (dnes Prešovská univerzita v Prešove). Jeho umelecký záujem je sústredený na krajinomaľbu, aj z oblasti Gemera (Gemerské elégie, Gemerské pastorále), tvorí prevažne olejomaľby, ale maľuje aj akvarelom a pastelom. Svojou tvorbou sa prezentoval na 40 individuálnych a desiatkach kolektívnych výstavách nielen v domácich galériách a kultúrnych inštitúciách, ale i v zahraničí (Grécko, Taliansko, Česko, Poľsko, Maďarsko a i.). Bol členom v rôznych odborných porotách a v celoštátnej postupovej súťaži Výtvarné spektrum. Venoval sa metodickej činnosti pre výtvarnú výchovu na rôznych stupňoch vzdelávania v školských a kultúrnych inštitúciách. Je autorom učebníc výtvarnej výchovy pre stredné školy, spoluautorom výtvarných projektov, učebných osnov a programov pre rôzne typy výtvarného vzdelávania. Od r. 2001 je člen Slovenskej výtvarnej únie, od r. 2005 člen medzinárodného združenia ARTHOME v Aténach.. -MM-
Miloslav Takáč – 55. výročie úmrtia
6. november – Miloslav Takáč (4.7.1907 Tisovec – 6.11.1968 Bratislava) – právnik.
Študoval na meštianskej škole v Rimavskej Sobote a v Tisovci, na gymnáziu v Lučenci, právo na PF UK v Bratislave. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Rimavskej Sobote, potom ako sudca v rôznych mestách. Bol tlačový referent Ministerstva spravodlivosti v Prahe, legislatívny referent Ministerstva pravosúdia, vedúci Úradu verejnej obžaloby, podpredseda, neskôr predseda Najvyššieho kontrolného dvora, od roku 1944 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa na prípravách SNP ako vedúci úradu Povereníctva spravodlivosti SNR. Po oslobodení sa venoval organizácii súdnictva a advokácie. Zameral sa na problematiku čs. trestného práva a vydal niekoľko monografií, štúdiami prispieval do Právneho obzoru. Pôsobil aj ako funkcionár poľovníckych spolkov na Slovensku, bol predsedom Zväzu ochranných poľovníckych spolkov, zaslúžil sa aj kodifikáciu slovenskej poľovníckej terminológie. -MM-
Vojtech Lazár – 45. výročie úmrtia
8. november – Vojtech Lazár (1.11.1892 Aita Mare, Rumunsko – 8.11.1978 Košice) – geológ, historik baníctva.
Študoval na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. V rokoch 1916 –1949 pôsobil ako prevádzkový inžinier železorudných baní v Rožňave a v Železníku, riaditeľ železorudných baní v Rožňave, vedúci pracovník v Smolníku, potom pôsobil v Spišskej Novej Vsi. Organizátor bansko-geologického prieskumu, zavádzal progresívne metódy skúmania a otvárania nových ložísk, ťažby a spracovania surovín. Zaoberal sa bansko-geologickou expertíznou činnosťou a výskumom archívnych geologicko-prieskumných materiálov, svoje výskumy z oblasti baníctva spracoval v štúdii Geologicko-ložiskový výskum Spišsko-gemerského rudohoria. -MM-
Alžbeta Güntherová-Mayerová – 50. výročie úmrtia
12. november – Alžbeta Güntherová-Mayerová (13.10.1905 Bratislava – 12.11.1973 Bratislava) – výtvarná historička, pamiatkárka, spoluzakladateľka slovenskej umenovedy.
Študovala na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave, absolvovala odbor dejiny umenia na Univerzite Komenského v Bratislave. V 40. rokoch začala jej pedagogická činnosť na slovenských vysokých školách a v roku 1946 bola menovaná za docentku na SVŠT. Po roku 1945 pôsobila aj na Povereníctve školstva, vied a umení v oblasti ochrany pamiatok, z ktorých 14 bolo i jej zásluhou v roku 1949 vyhlásených za prvé štátne kultúrne pamiatky. V rokoch 1952 – 1955 bola riaditeľkou kaštieľa v Betliari. Po návrate do Bratislavy pracovala na Univerzite Komenského, potom na Pamiatkovom ústave a neskôr na VŠVU. Publikovala viac než 200 štúdií, monografií, recenzií. Významnou publikáciou je Súpis pamiatok na Slovensku, ktorého vedeckou redaktorkou sa stala v roku 1967. Gemeru sa venovala v štúdiách Štátny kaštieľ Betliar a okolie (1954), Štátny hrad Krásna Hôrka a okolie (1954) a i. -MM-
Mária Bancíková – 110. výročie narodenia
14. november – Mária Bancíková (14.11.1913 Klenovec – 7.1.1962 Zvolen) – herečka, učiteľka.
Už v mladosti sa prejavil jej záujem o divadlo a pôsobila v ochotníckom krúžku v Klenovci. V rokoch 1934 - 1938 študovala u J. Borodáča na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave. Ako herečka pôsobila v SND už od roku 1936. Prvé angažmán trvalo desať rokov, potom v rokoch 1946 - 1951 pôsobila na Novej scéne, od r. 1951 bola opäť členkou činoherného súboru SND. Učiteľskému povolaniu sa venovala v rokoch 1941 – 1951 ako externá učiteľka na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V divadle, filme a televízii vytvorila okolo 130 významných hereckých postáv, zúčastnila sa aj na rozvoji rozhlasového herectva. Zaoberala sa aj prekladom hier z češtiny a ruštiny. V r. 1955 je bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa. -MM-
Rudolf Krivoš – 90. výročie narodenia
16. november – Rudolf Krivoš (16.11.1933 Tisovec – 18.10.2020 Bratislava) – maliar.
Jeden zo zakladateľov slovenskej maliarskej moderny v 60. rokoch, venoval sa komornej figurálnej maľbe, ilustrácii i monumentálnej tvorbe pre architektúru. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v oddelení figurálnej tvorby u prof. Jána Mudrocha. Do povedomia slovenskej umeleckej verejnosti sa zapísal už v roku 1957, keď sa prezentoval na výstave pod názvom Obrazy a sochy. Výstava bola manifestačným vystúpením mladých umelcov a zároveň zakladateľov skupiny Mikuláša Galandu, ktorej vznik a tvorba bola jednou z kľúčových udalostí v modernom slovenskom výtvarnom umení. Dával dôraz na výrazné maliarske kvality obrazu, na expresívny kolorit i s použitím rozličných štruktúr v kombinácii s pieskom a nástrekmi nitrolakom. Jeho obrazy možno nájsť v galériách takmer na celom Slovensku, ale aj v súkromných domácich a zahraničných zbierkach. Jeho tvorbe sú venované monografie: Klára Kubíková: Rudolf Krivoš (1998), B. Bachratý: Rudolf Krivoš: Svedectvá, signály, odkazy (2015), J. Mojžiš: Rudolf Krivoš (2017). V januári 2014 si prevzal vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. -MM-
Ľudovít Gyürky – 210. výročie narodenia
18. november – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Společnosti lékařsko-slowanskej, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti. Na pôde gemerského spolku v Rimavskej Sobote prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867, ktorej členmi boli lekári, lekárnici a veterinári, pôsobiaci na území župy, v Rimavskej Sobote, Rožňave, Dobšinej a Putnoku, prvým predsedom bol rožňavský rodák Gustáv Marikovský. Dvakrát do roka organizovali tzv. putovné zasadnutia na území župy (Tornaľa, Štítnik, Putnok, Jelšava, Revúca, Ratková, Dobšiná, Plešivec, Hodejov, Číž a i.) Hlavným cieľom spolku bolo udržiavať odbornú úroveň, profesionálnu súdržnosť a podporovať rozvoj zdravotníctva na území župy. -MM-
Július Farkaš – 100. výročie narodenia
22. november – Július Farkaš (22.11.1923 Ratkovské Bystré – 23.10.2012 Bratislava) – redaktor, rozhlasový pracovník.
Základné vzdelanie získal v Ratkovej, študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval v Tisovci. Po ukončení štúdií práva na UK v Bratislave nastúpil v roku 1952 do Čs. rozhlasu v Bratislave ako redaktor, neskôr ako šéfredaktor Hlavnej redakcie pre deti a mládež. Pracoval ako dramaturg rozhlasových hier pre mládež, adaptoval do dramatickej podoby asi 30 slovenských ľudových rozprávok, ktoré sa vysielali v pravidelnom nedeľnom termíne hier pre deti a mládež. Pripravil asi 20 dramatizácií románov a noviel zo slovenskej, českej a ruskej literatúry pre mládež. Od roku 1978 bol pravidelným autorom Živých slov. Do svojich prác čerpal aj podnety z rodného kraja, najmä v dramatizáciách Dobšinského rozprávok. Bol pri zrode Detského speváckeho zboru Československého rozhlasu, bol jeho ideovým vedúcim, napísal preň "Detský rok v pesničkách, riekankách a v rozprávaní“, ktorý vyšiel na dvoch gramoplatniach v Opuse. Významným návratom do rodného kraja je jeho rozhlasová hra s prvkami v ratkovskom nárečí Bolože to v tej Ratkovej dávno, ktorá bola viackrát vysielaná v Slovenskom rozhlase. Je nositeľom viacerých vyznamenaní. -MM-
Jozef Škultéty – 170. výročie narodenia
25. november – Jozef Škultéty (25.11.1853 Potok, okr. Rimavská Sobota – 19.1.1948 Martin) – literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár, redaktor.
Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie. Študoval v Rimavskej Sobote, na gymnáziu v Revúcej, na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na univerzite v Prahe. V rokoch 1877 – 1979 pracoval ako úradník na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote pri zostavovaní školských učebníc, potom pôsobil v Martine ako redaktor a vedecký pracovník, od r. 1919 sa stal doživotným správcom Matice slovenskej. Literárnokritickej práci sa venoval hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín. Veľkú pozornosť venoval obdobiu národného obrodenia a reprezentantom štúrovskej literatúry. Ako jazykovedec pôsobil ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a štúdiách. Významné je jeho vedecké dielo Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920). -MM-
10 - Ján Krak – 85. výročie narodenia
28. november – Ján Krak (28.11.1938 Nižná Slaná – 11.3.2012 Stará Ľubovňa) – majster destilácie, svetovo uznávaný.
Študoval v Rožňave, v roku 1962 absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, tri roky pôsobil v štátnej správe, v rokoch 1965 – 1972 na Štátnom majetku Rožňava, v podniku Frucona Košice, kde riadil výrobu liehovín, nealko nápojov a octu, rafináciu a rektifikáciu liehu a výrobu konzervárenských výrobkov. Od roku 1996 pracoval v spoločnosti liehovar GAS Família v Starej Ľubovni nielen v oblasti výroby, ale najmä vo vývoji nových druhov liehovín, ich normotvornej činnosti, schvaľovaciemu procesu a legislatívnej problematike. Doménou sa stalo zušľachťovanie základnej suroviny – etanolu (liehu). Na základe získaných poznatkov vypracoval osobitný technologický postup pre najkvalitnejšie prémiové vodky. Najznámejšie produkty, pri zrode ktorých stál a ktoré dobyli svet, patrí Goral vodka, Goral vodka master a Double Cross vodka, ktorá sa úspešne etablovala na americkom trhu, je distribuovaná na trhy USA a stala sa tam najpredávanejšou vodkou. Názov Double Cross nesie symboliku v slovenskom dvojkríži. Na konte má mnoho svetových ocenení a zaradila sa medzi najkvalitnejšie vodky sveta. -MM-