Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu  a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska

Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.

V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.

Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.

Dobývanie v stredoveku podľa L. F. Marsigli, rok 1726

Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.

Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.

streda, 17 máj 2023 13:04

Najkrutejšia daň bystranskej bane

Napísal(a)
Najkrutejšia daň bystranskej bane

 

BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.

Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.

Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému  známy a daný. 

Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti

Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
 

Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia

Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.

Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Mesto Dobšiná a jeho okolie sa stalo svetoznámym predovšetkým svojou prírodnou danosťou, a to jednak neďalekou ojedinelou ľadovou jaskyňou, ale aj výskytom rozličných nerastov či  nerastných surovín. Vhodné využívanie prírodných daností umožnilo rozvoj baníctva a s ním súvisiacich činností. Predmetné územie sa zásluhou toho stalo nielen záujmom širokej verejnosti, ale aj odborníkov rôznych odvetví, ako predmetom ich výskumov, výsledkom ktorých bolo množstvo uverejnených prác. V priebehu času tak vzniklo množstvo písomných dokladov o území.
Účelom tohto príspevku je poskytnúť prehľad o dostupných uverejnených písomných dokladoch. Pod pojmom publikácia, ktorý sme uviedli v nadpise nášho textu, rozumieme práce, uverejnené tlačou, prípadne v ostatnej dobe aj  elektronicky, ako sú knihy, monografie, brožúry, vedecké state a iné. Iba pre informovanosť, v tejto súvislosti uvádzame, že o publikáciách bola 1. 8. 2022 schválená nová legislatíva – zákon č. 265/2022. 
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia

Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických  obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii 
ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.

V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.

Ilustračná fotografia z SMZ Jelšava.

Strojové vŕtanie

Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.

Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Ručné  vŕtanie
 
Ručné vŕtanie v mäkkých a málo súdržných horninách sa uskutočňovalo skrutkovými vrtákmi, zhotovenými z oceľového pása prierezu obdĺžnikového alebo šošovkovitého.                                         
Ručné vŕtanie v tvrdých horninách sa vykonávalo príklopne alebo nárazove. Príklopné vŕtanie spočíva v tom, že na vŕtacie dláto, zhotovené z oceľovej tyče, ktorá je na konci vykovaná do ostria, sa búchalo kladivom (mlatkom). Ostrie dláta je mierne vyklenuté a jeho šírka je o niečo väčšia ako priemer dlátovej tyče; tou šírkou je daný priemer vývrtu. Po každom údere kladiva bolo potrebné dlátom pootočiť, pretože inak by sa zaseklo. Nárazové vŕtanie sa vykonávalo oceľovou tyčou o dĺžke do 3 m a hmotnosťou i 8 – 10 kg. Tyč je na konci vykovaná do ostria a jej vrážaním do vývrtu na jeho dno sa vývrt prehĺbuje.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)
Ručné dobývanie
 
Ručné dobývanie bolo jediným spôsobom baníckej práce našich predkov.
Najjednoduchším spôsobom ručného dobývania je práca s čakanom, motykou (hrabačkou) a lopatou, ktorý mal upotrebenie v sypkých a drobivých horninách.
Je dlhodobo používaným spôsobom ručného rozpojovania, postupne zaniklo až po prvom použití strelného prachu v baniach. Želiezko je 15 – 20 cm dlhé, má štvorcový prierez; zhotovené je z ocele, na jednom konci je zahrotené a je nasadené na násade (porisku). Kladivo (mlatok) je zo železa, má tvar mierne zakrivený podľa polomeru asi 50 cm a je pevne nasadený na porisku spravidla z jaseňového alebo hrabového dreva. Mlatkom, držanom v pravej ruke, sa tlčie na želiezko, držané za násadu v ľavej ruke a vysekávajú sa do horniny ryhy, čím vzniknú vyvýšeniny, ktoré sa osekávajú. Vyobrazené želiezko s kladivom v skríženej polohe predstavuje oddávna znak baníctva.
Strana 1 z 11