Náučné chodníky (61)
Znovuobjavený Jelšavský starý hrad je skrytý klenot Gemera, ktorý ponúka nenáročnú túru po náučnom chodníku, spoznávanie histórie aj nerušený výhľad na mesto Jelšava a okolitý kraj. Leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine, je vzdialený približne 3 km od Jelšavy a 10 km od Revúcej, dostupný je štátnymi cestami a peším výstupom. Počiatky hradu na skalnom hrebeni siahajú do začiatku 14. storočia, v jeho poslednej tretine zažil časy svojej najväčšej slávy, keď ho vlastnil jeden z najvýznamnejších mužov v Uhorsku palatín Leustach z rodu Ratoldovcov. Starý jelšavský hrad bol centrom celého jelšavského panstva, dôležitosť rodu i hradu súvisela aj s ťažbou rudy, potom však strácal význam a centrom územia sa stal neďaleký Muránsky hrad. Nie je jasné, kedy hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. Do dnešných čias sa zachovali len zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov.
V obci Chrámec na juhu okresu Rimavská Sobota, na styku južnej časti Rimavskej kotliny a severovýchodného okraja Cerovej vrchoviny, v doline Mačacieho potoka, 30. mája 2025 otvorili nový Náučný chodník Pieskovcové chrbty. Vedie jedinečným územím európskeho významu Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, ktorá bola vyhlásená v roku 1989 a platí v nej 2. stupeň ochrany. Súčasťou je existujúci chránený areál Vinohrady, v ktorom platí 4. stupeň ochrany. Ako pre vobraze.sk uviedol lokálny manažér projektu Peter Oravec zo Štátnej ochrany prírody SR, toto územie predstavuje cenné biotopy pre mnohé ohrozené druhy rastlín, hmyzu či vtáctva. Územie o rozlohe takmer 360 hektárov je známe svojím unikátnym reliéfom vytvoreným na pieskovcovom podloží, ale najmä bohatstvom suchomilných trávnato-bylinných porastov, ktoré sa po stáročia využívali ako pasienky.
Náučný chodník Vŕšok Kyjatice sa nachádza v Revúckej vrchovine pri obci Kyjatice. Jeho zameranie je historické, archeologické, prírodovedné, lesnícke, s dĺžkou 1,2 km a prevýšením 70 m. Je to nenáročná trasa, trvajúca aj so zastávkami približne 1 hodinu. Prechádza zvlnenou, prevažne odlesnenou, poľnohospodársky využívanou krajinou. Prístup: Od zastávky autobusu Kyjatice pešo po miestnej komunikácii 700 m k severozápadu (smer osada Kadlub). Začiatok chodníka: Kyjatice, archeologické nálezisko (archeoskanzen, pamätník kyjatickej kultúry) po lokálnej komunikácii k severu – samota Kožiak. Náučný chodník je vhodný ako zastávka vlastivednej alebo historickej exkurzie.
Prírodná rezervácia Kurinecká dubina v 5. stupni ochrany je prvým chráneným územím v terajšej územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Nachádza sa približne 4 km južne od mesta Rimavská Sobota, v západnej časti vodnej nádrže Kurinec. Je chránená od roku 1952, pôvodne z dôvodu ochrany hniezdísk krakle belasej. V súčasnosti je predmetom ochrany územia porast starých dubov, ktoré sú domovom pre mnohé chránené druhy vtáctva, hmyzu, pre netopiere a iné drobné druhy cicavcov. Na území sa nachádza približne 80 dubov letných s obvodom dva až šesť metrov, 150 až 300-ročných. Pre usmernenie pohybu návštevníkov v tejto prírodnej rezervácii a jej ochrannom pásme a pre poskytnutie informácií o prírodných a historických hodnotách územia tu bol zriadený náučný chodník Kurinecká dubina, ktorý slávnostne otvorili v septembri 2023. Má charakter okruhu s celkovou dĺžkou 4,55 km, východiskovým a cieľovým bodom je autobusová zastávka v rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. Pre rodiny s menšími deťmi a seniorov je pripravená aj kratšia alternatíva, dlhá približne 2,6 km.
Banský náučný chodník Mních sa nachádza v chotári obce Rakovnica v okrese Rožňava, úzko spätej s baníctvom, kde boli ťažené najmä železné rudy. Prvá dochovaná zmienka o baníctve a ťažbe pochádza z roku 1758, banská prevádzka pre vyčerpanie ložísk bola ukončená v roku 1991. Trasa chodníka je zvolená tak, aby návštevníkov oboznámila s históriou banskej činnosti na území obce Rakovnica.
Vedie hrebeňom kopca Mních, pod ktorým sa nachádzala pôvodná osada obyvateľov Rakovnice. Východiskovým bodom náučného chodníka sú dva altánky v lokalite Magdolna s možnosťou parkovania, prístup je možný z hlavnej cesty Rožňava – Štítnik. Trasa chodníka má 2400 m s prevýšením 165 m a dá sa zvládnuť za cca 1,5 hod. Je na nej sedem stanovíšť, na ktorých sa návštevník dozvie zaujímavé informácie o práci baníkov v minulosti až po súčasnosť a rôznych objektoch, súvisiacich s banskou činnosťou. V úvode trasy je potrebné prekonať pomerne veľké prevýšenie, za pomoci reťazí, stúpačiek, premostení a rebríkov. Na chodníku sa nachádzajú exponované úseky, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Preto treba zvážiť prechod s malými deťmi a psami.
Prvá náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi na hornom Gemeri
Napísal(a) M. Mikitová
Slovenský cykloklub Slovenský kras odovzdal do užívania prvú značenú náučnú cyklotrasu Gemera pod názvom Náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi / Talianske fresky na Gemeri. Trasa č. N8704 je 20,4 km dlhá, s prevýšením 152/22 m v malebnom kaňone Štítnického potoka medzi Koniarskou a Plešiveckou planinou, ktorá spája gotické kostoly so vzácnymi stredovekými freskami – nástennými maľbami – v Plešivci, Štítniku a Koceľovciach. Je nenáročná, vhodná aj pre rekreačných, menej zdatných cyklistov a rodiny s deťmi, s povrchom asfalt, spevnená cesta.
Projekt, ktorý prebiehal od 1.4.2023 do 31.10.2023 bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom cez program Terra Incognita. Cieľom projektu je upozorniť návštevníkov regiónu na skvosty zaradené do Európskeho kultúrneho dedičstva a iniciovať ich návštevu ekologickým spôsobom: na bicykloch.
Dvaja noví vojaci strážia náučný chodník Bojisko Rimavská Baňa
Napísal(a) V. Brádňanský
Rimavská Baňa, 20.10.2023. Na náučnom chodníku Bojisko Rimavská Baňa pribudli nové sochy vojakov, altánok, smerové tabule a informačné tabule, ktoré zvýšia komfort návštevníkov a ešte bližšie priblížia históriu spojenú s touto lokalitou a témou SNP.
Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na náš región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa na tom konkrétnom mieste v minulosti odohrali, čo robí tematickú trasu ako aj jej zastavenia autentickými.
„Ide o nenáročnú trasu po miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale po novom už štyri sochy vojakov, pri ktorých sa môžete odfotiť,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Nový zážitkový chodník Sviniarky otvorili v lokalite Predná Hora
Napísal(a) V. Brádňanský
Predná Hora, 28. júl 2023 – V krásnej prírode turisticky obľúbenej lokality Predná Hora, na okrajoch obcí Muráň a Muránska Huta, bol slávnostne otvorený nový interaktívny edukačný chodník Sviniarky. Táto oblasť je bohatá na prírodné krásy, čo viedlo aj k myšlienke vytvorenia náučného chodníka, ktorý zážitkovou a hravou formou umožní návštevníkom bližšie spoznať miestnu flóru a faunu.
Projekt zážitkového chodníka Sviniarky vznikol v spolupráci oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER a bol spolufinancovaný Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja vo výške takmer 9 000 eur.
Zážitkový chodník návštevníkov zavedie lesnou cestou z Prednej Hory do malebnej obce Muránska Huta cez lúky Sviniarky, na ktorej sa naskytnú nádherné výhľady na Stolické vrchy, ktoré očaria v každom ročnom období.
Vo Včelinciach vybudovali náučný chodník po pravekých náleziskách
Napísal(a) V. Bradnansky
Včelince, 12. júl 2023 – Obec Včelince v okrese Rimavská Sobota predstavila unikátnu novinku. Bol tu vytvorený náučný chodník, ktorý vznikol vďaka poznatkom z archeologického výskumu spred viac ako tridsiatich rokov. Dnes o jedinečných nálezoch predovšetkým z neskorej doby kamennej a zo všetkých úsekov doby bronzovej informujú tabule na jednotlivých archeologických lokalitách. V čase prebiehajúceho výskumu v lokalitách v katastri obce Včelince sa tu na exkurzii zastavili účastníci medzinárodného archeologického kongresu z celého sveta. Konal sa v roku 1991 a archeologickým špičkám z celého sveta boli prezentované výsledky prebiehajúceho výskumu, ktoré priniesli neoceniteľné poznatky z obdobia praveku, predovšetkým z neskorej doby kamennej a z doby bronzovej na našom území. Starosta obce Včelince Ľubomír Kosztúr uviedol: „Sme si vedomí výnimočnosti nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť osídlení v jednotlivých úsekoch praveku a sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať zdroje na realizáciu tohto náučného chodníka.
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
Napísal(a) M. Mikitová
S cieľom zatraktívniť horný Gemer a ponúknuť obyvateľom a návštevníkom tohto regiónu nevšedný zážitok pri aktívnom oddychu a spoznávaní prírodných krás, vybudovala v svojom extraviláne obec Rejdová koncom roka 2022 nezvyčajný zážitkový chodník. Vytvorila tak nový produkt ekoturizmu, ktorý nielen priblíži krásu a jedinečnosť krajiny, ale prinesie aj nové zaujímavé informácie, poskytne možnosť relaxácie a zároveň prispeje k otužovaniu ľudského organizmu a zdraviu prospešnému posilneniu telesnej i duševnej kondície. Týmto projektom obec Rejdová zvýšila príťažlivosť gemerského regiónu a prinesla pre širokú verejnosť možnosť príjemného trávenia voľného času v prírode.
Polohu zážitkového chodníka vyznačuje smerová tabuľa, ktorá je umiestnená v blízkosti hlavnej cesty pri vstupe do obce Rejdová. Informačná tabuľa smeruje návštevníkov k parkovisku za miestnym amfiteátrom, kde zážitkový chodník začína. Celá trasa je označená prehľadnými smerovými šípkami a návštevník má možnosť výberu modrej a červenej trasy. Súčasťou prvej informačnej tabule sú základné informácie o chodníku, jeho trase a stanovištiach.
Viac...
Nový chodník s témou SNP pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani
Napísal(a) V. Brádňanský
V obci Rimavská Baňa sa v sobotu 24.9.2022 konalo slávnostné otvorenie náučného chodníka, ktorého súčasťou bol i jeho prechod s komentovanou prehliadkou a atraktívna ukážka bojov z čias Slovenského národného povstania.
„Ide o nádhernú prechádzkovú trasu po autentických miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte aj povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale dve krásne sochy, pri ktorých sa môžete odfotiť. Sme veľmi radi, že tento chodník dokáže náročnú historickú tému prezentovať návštevníkom formou zážitkov,“ objasnil charakter chodníka výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Jaroslav Hric.
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave boli oslovení vedením Mestských lesov, s. r. o. v Jelšave (MsL) o spoluprácu počas Tretieho aktívneho dňa s Náučným chodníkom Hrádok. Dobrovoľní hasiči prijali túto ponuku s radosťou, už štvrtýkrát (nultý ročník v roku 2019) pripravili rôzne sprievodné aktivity pre deti rôznych vekových kategórií.
V sobotu 6. augusta 2022 sa pred 14.00 začali schádzať záujemcovia o turistiku, ale aj o sprievodné podujatia v okolí hotela Hrádok v rekreačnej oblasti na Hrádku.
Svoje stanovištia mali pripravené jelšavskí včelári, Mestské poľovnícke združenie Jelšavan, Štátne lesy SR, MsL, s. r. o., Mestské múzeum v Jelšave a v neposlednej miere jelšavskí dobrovoľní hasiči. Návštevníci si okrem prechádzky náučným chodníkom prišli na svoje.
V horskom sedle Dielik pri Tisovci otvorili novú tematickú náučnú lokalitu zameranú na dejiny Slovenského národného povstania
Napísal(a) Brádňanský
Na okraji Národného parku Muránska planina v horskom sedle Dielik, ktoré sa nachádza medzi mestom Tisovec a obcou Muráň, otvorili začiatkom mája t.r. novú tematickú náučnú lokalitu. Samotné sedlo Dielik ponúka krásny výhľad do okolitej krajiny ako aj odpočívadlo pre návštevníkov. Členitosť okolitého terénu predurčili Dieliku stať sa významným miestom, ktoré v časoch SNP využili povstaleckí vojaci a vytvorili v jeho okolí obrannú líniu pre prípadné zastavenie postupu nemeckej armády.
Okrem nádhernej prírody sa na danom mieste nachádza významné pamätné miesto, ktoré odkazuje na slávne dejiny nášho národa. Lokalita Dielik slúžila dlhé roky ako miesto, kde sa pravidelne stretávali pamätníci a účastníci odboja, aby si každoročne pripomenuli svojich padlých kamarátov a príbuzných.
Turistická magistrála, značená červeným turistickým značením – Cesta Márie Széchy, alebo aj Cesta Márie Séčiovej, sleduje pôvodnú medzihradnú cestu zo 17. storočia medzi hradmi Muráň a Fiľakovo. Bola pomenovaná podľa druhej manželky palatína Františka Vešeléniho (Wesselényi), Márie Séčiovej (Széchy), známej ako Muránska Venuša, ktorá bola v Uhorsku ako manželka palatína dlhé roky po kráľovnej hneď druhou dámou krajiny a ktorá prekonala na koni túto 83 kilometrovú trasu z hradu Muráň na Fiľakovský hrad za svojím milým, uhorským palatínom. Trasa začína na Muránskom hrade, pokračuje cez vrch Tŕstie do Rimavskej Soboty, potom Cerovou vrchovinou prichádza do Fiľakova. V miestach, ktorými vedie, je sústredených viacero sakrálnych pamiatok, hradov a významných archeologických lokalít. Dnes cesta vedie dolinami a čo najschodnejšou cestou križuje pohoria. Celková dĺžka trasy je 83 km a odhadovaný čas na jej zdolanie je 22 hodín.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-