Náučné chodníky (62)
Nový náučný chodník LESNÁ HÁDANKA prepojí Prednú Horu so Sysľoviskom a Obroviskom
Napísal(a) J. Ulický
Znovuobjavený Jelšavský starý hrad je skrytý klenot Gemera, ktorý ponúka nenáročnú túru po náučnom chodníku, spoznávanie histórie aj nerušený výhľad na mesto Jelšava a okolitý kraj. Leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine, je vzdialený približne 3 km od Jelšavy a 10 km od Revúcej, dostupný je štátnymi cestami a peším výstupom. Počiatky hradu na skalnom hrebeni siahajú do začiatku 14. storočia, v jeho poslednej tretine zažil časy svojej najväčšej slávy, keď ho vlastnil jeden z najvýznamnejších mužov v Uhorsku palatín Leustach z rodu Ratoldovcov. Starý jelšavský hrad bol centrom celého jelšavského panstva, dôležitosť rodu i hradu súvisela aj s ťažbou rudy, potom však strácal význam a centrom územia sa stal neďaleký Muránsky hrad. Nie je jasné, kedy hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. Do dnešných čias sa zachovali len zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov.
V obci Chrámec na juhu okresu Rimavská Sobota, na styku južnej časti Rimavskej kotliny a severovýchodného okraja Cerovej vrchoviny, v doline Mačacieho potoka, 30. mája 2025 otvorili nový Náučný chodník Pieskovcové chrbty. Vedie jedinečným územím európskeho významu Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, ktorá bola vyhlásená v roku 1989 a platí v nej 2. stupeň ochrany. Súčasťou je existujúci chránený areál Vinohrady, v ktorom platí 4. stupeň ochrany. Ako pre vobraze.sk uviedol lokálny manažér projektu Peter Oravec zo Štátnej ochrany prírody SR, toto územie predstavuje cenné biotopy pre mnohé ohrozené druhy rastlín, hmyzu či vtáctva. Územie o rozlohe takmer 360 hektárov je známe svojím unikátnym reliéfom vytvoreným na pieskovcovom podloží, ale najmä bohatstvom suchomilných trávnato-bylinných porastov, ktoré sa po stáročia využívali ako pasienky.
Náučný chodník Vŕšok Kyjatice sa nachádza v Revúckej vrchovine pri obci Kyjatice. Jeho zameranie je historické, archeologické, prírodovedné, lesnícke, s dĺžkou 1,2 km a prevýšením 70 m. Je to nenáročná trasa, trvajúca aj so zastávkami približne 1 hodinu. Prechádza zvlnenou, prevažne odlesnenou, poľnohospodársky využívanou krajinou. Prístup: Od zastávky autobusu Kyjatice pešo po miestnej komunikácii 700 m k severozápadu (smer osada Kadlub). Začiatok chodníka: Kyjatice, archeologické nálezisko (archeoskanzen, pamätník kyjatickej kultúry) po lokálnej komunikácii k severu – samota Kožiak. Náučný chodník je vhodný ako zastávka vlastivednej alebo historickej exkurzie.
Prírodná rezervácia Kurinecká dubina v 5. stupni ochrany je prvým chráneným územím v terajšej územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Nachádza sa približne 4 km južne od mesta Rimavská Sobota, v západnej časti vodnej nádrže Kurinec. Je chránená od roku 1952, pôvodne z dôvodu ochrany hniezdísk krakle belasej. V súčasnosti je predmetom ochrany územia porast starých dubov, ktoré sú domovom pre mnohé chránené druhy vtáctva, hmyzu, pre netopiere a iné drobné druhy cicavcov. Na území sa nachádza približne 80 dubov letných s obvodom dva až šesť metrov, 150 až 300-ročných. Pre usmernenie pohybu návštevníkov v tejto prírodnej rezervácii a jej ochrannom pásme a pre poskytnutie informácií o prírodných a historických hodnotách územia tu bol zriadený náučný chodník Kurinecká dubina, ktorý slávnostne otvorili v septembri 2023. Má charakter okruhu s celkovou dĺžkou 4,55 km, východiskovým a cieľovým bodom je autobusová zastávka v rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. Pre rodiny s menšími deťmi a seniorov je pripravená aj kratšia alternatíva, dlhá približne 2,6 km.
Banský náučný chodník Mních sa nachádza v chotári obce Rakovnica v okrese Rožňava, úzko spätej s baníctvom, kde boli ťažené najmä železné rudy. Prvá dochovaná zmienka o baníctve a ťažbe pochádza z roku 1758, banská prevádzka pre vyčerpanie ložísk bola ukončená v roku 1991. Trasa chodníka je zvolená tak, aby návštevníkov oboznámila s históriou banskej činnosti na území obce Rakovnica.
Vedie hrebeňom kopca Mních, pod ktorým sa nachádzala pôvodná osada obyvateľov Rakovnice. Východiskovým bodom náučného chodníka sú dva altánky v lokalite Magdolna s možnosťou parkovania, prístup je možný z hlavnej cesty Rožňava – Štítnik. Trasa chodníka má 2400 m s prevýšením 165 m a dá sa zvládnuť za cca 1,5 hod. Je na nej sedem stanovíšť, na ktorých sa návštevník dozvie zaujímavé informácie o práci baníkov v minulosti až po súčasnosť a rôznych objektoch, súvisiacich s banskou činnosťou. V úvode trasy je potrebné prekonať pomerne veľké prevýšenie, za pomoci reťazí, stúpačiek, premostení a rebríkov. Na chodníku sa nachádzajú exponované úseky, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Preto treba zvážiť prechod s malými deťmi a psami.
Prvá náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi na hornom Gemeri
Napísal(a) M. Mikitová
Slovenský cykloklub Slovenský kras odovzdal do užívania prvú značenú náučnú cyklotrasu Gemera pod názvom Náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi / Talianske fresky na Gemeri. Trasa č. N8704 je 20,4 km dlhá, s prevýšením 152/22 m v malebnom kaňone Štítnického potoka medzi Koniarskou a Plešiveckou planinou, ktorá spája gotické kostoly so vzácnymi stredovekými freskami – nástennými maľbami – v Plešivci, Štítniku a Koceľovciach. Je nenáročná, vhodná aj pre rekreačných, menej zdatných cyklistov a rodiny s deťmi, s povrchom asfalt, spevnená cesta.
Projekt, ktorý prebiehal od 1.4.2023 do 31.10.2023 bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom cez program Terra Incognita. Cieľom projektu je upozorniť návštevníkov regiónu na skvosty zaradené do Európskeho kultúrneho dedičstva a iniciovať ich návštevu ekologickým spôsobom: na bicykloch.
Dvaja noví vojaci strážia náučný chodník Bojisko Rimavská Baňa
Napísal(a) V. Brádňanský
Rimavská Baňa, 20.10.2023. Na náučnom chodníku Bojisko Rimavská Baňa pribudli nové sochy vojakov, altánok, smerové tabule a informačné tabule, ktoré zvýšia komfort návštevníkov a ešte bližšie priblížia históriu spojenú s touto lokalitou a témou SNP.
Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na náš región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa na tom konkrétnom mieste v minulosti odohrali, čo robí tematickú trasu ako aj jej zastavenia autentickými.
„Ide o nenáročnú trasu po miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale po novom už štyri sochy vojakov, pri ktorých sa môžete odfotiť,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Nový zážitkový chodník Sviniarky otvorili v lokalite Predná Hora
Napísal(a) V. Brádňanský
Predná Hora, 28. júl 2023 – V krásnej prírode turisticky obľúbenej lokality Predná Hora, na okrajoch obcí Muráň a Muránska Huta, bol slávnostne otvorený nový interaktívny edukačný chodník Sviniarky. Táto oblasť je bohatá na prírodné krásy, čo viedlo aj k myšlienke vytvorenia náučného chodníka, ktorý zážitkovou a hravou formou umožní návštevníkom bližšie spoznať miestnu flóru a faunu.
Projekt zážitkového chodníka Sviniarky vznikol v spolupráci oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER a bol spolufinancovaný Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja vo výške takmer 9 000 eur.
Zážitkový chodník návštevníkov zavedie lesnou cestou z Prednej Hory do malebnej obce Muránska Huta cez lúky Sviniarky, na ktorej sa naskytnú nádherné výhľady na Stolické vrchy, ktoré očaria v každom ročnom období.
Vo Včelinciach vybudovali náučný chodník po pravekých náleziskách
Napísal(a) V. Bradnansky
Včelince, 12. júl 2023 – Obec Včelince v okrese Rimavská Sobota predstavila unikátnu novinku. Bol tu vytvorený náučný chodník, ktorý vznikol vďaka poznatkom z archeologického výskumu spred viac ako tridsiatich rokov. Dnes o jedinečných nálezoch predovšetkým z neskorej doby kamennej a zo všetkých úsekov doby bronzovej informujú tabule na jednotlivých archeologických lokalitách. V čase prebiehajúceho výskumu v lokalitách v katastri obce Včelince sa tu na exkurzii zastavili účastníci medzinárodného archeologického kongresu z celého sveta. Konal sa v roku 1991 a archeologickým špičkám z celého sveta boli prezentované výsledky prebiehajúceho výskumu, ktoré priniesli neoceniteľné poznatky z obdobia praveku, predovšetkým z neskorej doby kamennej a z doby bronzovej na našom území. Starosta obce Včelince Ľubomír Kosztúr uviedol: „Sme si vedomí výnimočnosti nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť osídlení v jednotlivých úsekoch praveku a sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať zdroje na realizáciu tohto náučného chodníka.
Viac...
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
Napísal(a) M. Mikitová
S cieľom zatraktívniť horný Gemer a ponúknuť obyvateľom a návštevníkom tohto regiónu nevšedný zážitok pri aktívnom oddychu a spoznávaní prírodných krás, vybudovala v svojom extraviláne obec Rejdová koncom roka 2022 nezvyčajný zážitkový chodník. Vytvorila tak nový produkt ekoturizmu, ktorý nielen priblíži krásu a jedinečnosť krajiny, ale prinesie aj nové zaujímavé informácie, poskytne možnosť relaxácie a zároveň prispeje k otužovaniu ľudského organizmu a zdraviu prospešnému posilneniu telesnej i duševnej kondície. Týmto projektom obec Rejdová zvýšila príťažlivosť gemerského regiónu a prinesla pre širokú verejnosť možnosť príjemného trávenia voľného času v prírode.
Polohu zážitkového chodníka vyznačuje smerová tabuľa, ktorá je umiestnená v blízkosti hlavnej cesty pri vstupe do obce Rejdová. Informačná tabuľa smeruje návštevníkov k parkovisku za miestnym amfiteátrom, kde zážitkový chodník začína. Celá trasa je označená prehľadnými smerovými šípkami a návštevník má možnosť výberu modrej a červenej trasy. Súčasťou prvej informačnej tabule sú základné informácie o chodníku, jeho trase a stanovištiach.
Nový chodník s témou SNP pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani
Napísal(a) V. Brádňanský
V obci Rimavská Baňa sa v sobotu 24.9.2022 konalo slávnostné otvorenie náučného chodníka, ktorého súčasťou bol i jeho prechod s komentovanou prehliadkou a atraktívna ukážka bojov z čias Slovenského národného povstania.
„Ide o nádhernú prechádzkovú trasu po autentických miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte aj povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale dve krásne sochy, pri ktorých sa môžete odfotiť. Sme veľmi radi, že tento chodník dokáže náročnú historickú tému prezentovať návštevníkom formou zážitkov,“ objasnil charakter chodníka výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Jaroslav Hric.
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave boli oslovení vedením Mestských lesov, s. r. o. v Jelšave (MsL) o spoluprácu počas Tretieho aktívneho dňa s Náučným chodníkom Hrádok. Dobrovoľní hasiči prijali túto ponuku s radosťou, už štvrtýkrát (nultý ročník v roku 2019) pripravili rôzne sprievodné aktivity pre deti rôznych vekových kategórií.
V sobotu 6. augusta 2022 sa pred 14.00 začali schádzať záujemcovia o turistiku, ale aj o sprievodné podujatia v okolí hotela Hrádok v rekreačnej oblasti na Hrádku.
Svoje stanovištia mali pripravené jelšavskí včelári, Mestské poľovnícke združenie Jelšavan, Štátne lesy SR, MsL, s. r. o., Mestské múzeum v Jelšave a v neposlednej miere jelšavskí dobrovoľní hasiči. Návštevníci si okrem prechádzky náučným chodníkom prišli na svoje.
V horskom sedle Dielik pri Tisovci otvorili novú tematickú náučnú lokalitu zameranú na dejiny Slovenského národného povstania
Napísal(a) Brádňanský
Na okraji Národného parku Muránska planina v horskom sedle Dielik, ktoré sa nachádza medzi mestom Tisovec a obcou Muráň, otvorili začiatkom mája t.r. novú tematickú náučnú lokalitu. Samotné sedlo Dielik ponúka krásny výhľad do okolitej krajiny ako aj odpočívadlo pre návštevníkov. Členitosť okolitého terénu predurčili Dieliku stať sa významným miestom, ktoré v časoch SNP využili povstaleckí vojaci a vytvorili v jeho okolí obrannú líniu pre prípadné zastavenie postupu nemeckej armády.
Okrem nádhernej prírody sa na danom mieste nachádza významné pamätné miesto, ktoré odkazuje na slávne dejiny nášho národa. Lokalita Dielik slúžila dlhé roky ako miesto, kde sa pravidelne stretávali pamätníci a účastníci odboja, aby si každoročne pripomenuli svojich padlých kamarátov a príbuzných.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-