Odboj (125)
Dlhá cesta domov – silný príbeh Jána Levického z II. svetovej vojny
Napísal(a) J. Kochan
DLHÁ CESTA DOMOV, tak začína spomienka na Jána Levického, ktorý po odvedení 4. mája 1942 až do konca II. svetovej vojny bojoval na východnom fronte, prešiel Duklu a koniec II. svetovej vojny ho zastihol v Kežmarku.
Vďaka svojmu synovi Vladimírovi, členovi našej ZO SZPB gen. Viesta Revúca, sa podarilo zachovať kus histórie, kus života a silný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré boli uchované v detskom kufríku pod posteľou. Z týchto materiálov autor poskladal na 449 stranách príbeh Jána Levického. Hlavne jeho pôsobenie v 2. paradesantnej brigáde a počas SNP v horách. Bol to pre autora ohromný zážitok, veľká výzva a životná skúsenosť. Vypátrať udalosti spred osemdesiatich rokov a vypátrať ľudí, ktorých rodinní príslušníci mali niečo spoločné s Jánom Levickým, to bolo niečo neuveriteľné.
Pietne spomienkové zhromaždenie k 80. výročiu oslobodenia Rimavskej Soboty
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 20.12.2024 primátor mesta Rimavská Sobota Jozef Šimko zorganizoval pietne spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 80. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou a v rámci nej aj Rumunskej kráľovskej armády. Pietneho zhromaždenia sa napriek nepriaznivému počasiu zúčastnilo takmer 200 občanov aj zo širokého okolia. Spomienkového aktu sa zúčastnil aj mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku pán Igor Bratčikov. Po zaznení slovenskej a ruskej hymny nasledovali príhovory primátora a hostí.
Venované pamiatke osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka
Napísal(a) J. Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Vás 24. októbra 2024 pozýva na prednášku RNDr. Jána Aláča venovanú osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka. V týchto dňoch si pripomíname 110 rokov od jeho narodenia (4. októbra) a 80 rokov od jeho smrti (3. novembra). V Rimavskej Sobote je po ňom pomenovaná ulica (Poručíka Ušiaka). V Bakte stojí pomník s bustou Jána Ušiaka (z roku 1974). Jeho meno je na pamätných tabuliach v rodnej Budinej a v mieste jeho posledných chvíľ života v Čeladnej (Česká republika).
Ale kto to vlastne bol? Ján Ušiak sa narodil v Budinej (okres Lučenec) 4. októbra 1914. Po prvej svetovej vojne sa jeho rodina presťahovala z hornatej Budinej do úrodnejšej Bakty pri Rimavskej Sobote. Tu prežil detstvo a mladosť. Ak by sa narodil do iných – pokojnejších čias, bol by roľníkom, pracoval by na rodinnom hospodárstve a živil by sa pravdepodobne tiež ako robotník. Napokon takto prežil 28 rokov svojho života. Dramatické boli posledné dva roky a hlavne posledných niekoľko mesiacov...
Čo písala tlač na povstaleckom území v prvých októbrových dňoch roku 1944
Napísal(a) J. Aláč
Správy v dobovej tlači vychádzajúcej na povstaleckom území poskytujú zaujímavý pohľad do života v tomto priestore. Sú tiež svedectvom, že povstalecké územie nebolo izolované. Tlač prinášala pozitívne správy o priebehu bojov, o postupe spojeneckých vojsk a postupnom oslobodzovaní Nemcami obsadených krajín.
Pravda
ústredný orgán Komunistickej strany
7. októbra 1944
Naša obrana sa prehlbuje: Útoky nepriateľa zachytené. – Úspech našich v Liptove.
Osedemdesiate výročie SNP dôstojne oslávili aj obyvatelia Poltára a Utekáča
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 30.8.2024 od 12.00 hod. sa na námestí v Poltári pri pamätníku obetí 1. a 2. svetovej vojny konali oslavy 80. výročia SNP, pod záštitou primátora mesta Petra Sitora, v spolupráci s mestskou organizáciou SZPB, ZO Smer – Sociálna demokracia a Hlas SD.
Na čele sprievodu s vencami bol minister vnútra SR JUDr. Matej Šutaj Eštók, ktorého sprevádzala jeho štátna tajomníčka JUDr. Lucia Kurilovská a ministerka zdravotníctva SR JUDr. Zuzana Dolinková a ďalší hostia.
Po hymnách SR a Ruskej federácie a prednese básne v príhovore primátor mesta zdôraznil význam SNP pre uznanie ČSR po konci 2. svetovej vojny, ako účastníka boja proti nacistickému Nemecku na strane spojencov. Vyzvihol aj účasť Poltárčanov v SNP, a pôsobenie partizánskej skupiny v horách okolo Poltára, najmä v oblasti Zimného Potoka-Prieraz.
Slovenské národné povstanie v Tisovci a v jeho okolí * Rozprávanie Dušana Hutku o povstaní a vojne v Tisovci
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 03.10. 2024 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci podujatí venovaných 80. výročiu vypuknutia Slovenského národného povstania pripravilo 10. októbra 2024 pre svojich návštevníkov a pre verejnosť besedu s Ing. Dušanom Hutkom (1954, Rožňava), ktorý sa dlhodobo venuje spracovávaniu histórie Tisovca a jeho okolia. V Tisovci žije už štyri desiatky rokov. Jeho záber je široký. Je výtvarníkom, jaskyniarom, regionálnym historikom... Mimoriadnu a dlhoročnú pozornosť však venoval a venuje Tisovcu a osudom Tisovčanov v období druhej svetovej vojny. Výsledkom jeho bádania sú knihy Príbehy z vojny I. (2017), Príbehy z vojny II. (2019) a aj najnovšia, mimoriadne obsiahla publikácia Stojeden príbehov z vojny, ktorá bola vydaná práve pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania a uvedená do života 10. septembra 2024 v rámci osláv SNP v Tisovci.
V týchto troch knihách spracoval tematiku Slovenského národného povstania, protifašistického odboja a druhej svetovej vojny, prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí. Sú to príbehy o povinnosti, hrdinstve, statočnosti, ale aj zrade a zbabelosti. Nie sú to len príbehy mužov, ale aj zaujímavých a statočných žien. A nie sú to len príbehy významných osobností, ale predovšetkým príbehy bežných ľudí.
80. výročie Slovenského národného povstania v Gemersko-malohontskom múzeu" - Rómovia v spomienkach
Napísal(a) J. Aláč
Dňa 9. septembra 2024 sa v Tisovci uskutočnilo viacero podujatí, ktorými si jeho účastníci pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania.
Súbor podujatí začal slávnostným otvorením výstavy „Rómovia v spomienkach...“, ktorá bola realizovaná v spolupráci mesta Tisovec, Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Autorom myšlienky aj samotnej výstavy je Ing. Dušan Hutka. Výstava vznikla ako spomienka na tragické udalosti, ktoré sa udiali pred 80 rokmi v Tisovci počas Slovenského národného povstania. 20. novembra 1944 vo večerných hodinách skupina vojakov nemeckého trestného oddielu vtrhla do rómskej osady pri Papierni. Všetkých jej obyvateľov vojaci vyhnali z príbytkov. Dôvodom represívnej akcie bola pomoc miestnych rómskych mužov partizánom.
Obyvatelia museli pochodovať smerom na Tisovec. Štrnásť mužov násilne odvliekli pod Hradovú za Tisovcom a prinútili ich vykopať si vlastný hrob. Ďalší deň (21. novembra 1944) nad ránom, keď rómski muži dokončili „svoju robotu“, nemeckí vojaci ich výstrelmi zo samopalov popravili. Mená zavraždených boli prostredníctvom verejného oznámenia následne vyvesené pri mestskom dome.
Po stopách povstalcov... Komentovaná prehliadka po náučnom chodníku ,,Bojisko Rimavská Baňa"
Napísal(a) E. Lindisová
Rimavská Sobota, 18.09. 2024 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote organizuje pri príležitosti 80. výročia SNP sériu rôznorodých podujatí. Prvým tohto druhu bude exkurzia do oblasti intenzívnych bojov medzi povstaleckými a nemeckými vojakmi, ktoré v Rimavskej Bani prebiehali v októbri 1944. Exkurzia sa uskutoční dňa 20. septembra 2024. Náučným chodníkom bude účastníkov podujatia sprevádzať Mgr. Viktor Brádňanský, regionálny historik. Začiatok komentovanej prehliadky náučným chodníkom je naplánovaný na 9.00 hod. v Rimavskej Bani. Exkurzia bude trvať približne dve hodiny.
S odstupom ôsmich desaťročí mnohí nazerajú na povstalecké územie len ako na okolie Banskej Bystrice, Brezna a Zvolena. Tvrdé boje sa však zvádzali aj v severných častiach Gemera-Malohontu, v okolí Revúcej, Muráňa, Tisovca, na Dieliku pri Tisovci, ale aj v okolí Rimavskej Bane. V neposlednom rade tu pôsobilo niekoľko partizánskych oddielov. Aj severné oblasti Gemera-Malohontu tak boli dôležitou súčasťou povstaleckého územia. Svedčí o tom množstvo pomníkov, pamätníkov, pamätných tabúľ, ktoré vypovedajú o protifašistickom odboji a tiež zaujímavý náučný chodník v Rimavskej Bani, pod názvom „Bojisko Rimavská Baňa“ (súčasť Cesty SNP Gemerom-Malohontom).
Čo sa písalo v povstaleckej tlači v prvom septembrovom týždni pred 80 rokmi
Napísal(a) Ján Aláč
Po vypuknutí Slovenského národného povstania, tak ako to v revolučných chvíľach býva, bolo jednou z dôležitých úloh informovať, ale aj upokojiť obyvateľstvo. Takmer okamžite začali na mnohých miestach povstaleckého územia vychádzať noviny a správy: Naše zprávy v Revúcej, Zvesti v Tisovci, Bojovník a Pravda v Banskej Bystrici, Národnie noviny vo Zvolene, Hlas Gemera a podobne... Revúcke „Naše zprávy“ číslo 2 z 1. septembra 1944 priniesli aktuálne výzvy ale aj správy, z ktorých celkového charakteru ešte cítiť optimistickú náladu.
Tlačová správa, Revúca, 27.08.2024. V regióne Gemer a Malohont si pripomenú dôležité míľniky slovenskej histórie. Pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania si Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer spolu s partnermi pripravila sériu podujatí s názvom “Povstalecká jeseň v Gemeri”. Cieľom je spoločne oživiť spomienku a priblížiť chvíle, kedy sa slovenský národ postavil za slobodu a dôstojnosť, zažiť návrat do minulosti a vydať sa po stopách SNP. V rámci programu budú mať návštevníci možnosť zažiť autentické spomienky na obdobie SNP, vrátane rekonštrukcie bojov, pietnych aktov, koncertov a ďalších kultúrnych akcií.
Viac...
Príbeh Revúčana Ladislava Martina Šeböka, účastníka bojov v SNP, ktorý je napísaný podľa historických dokumentov, fotografií a spomienok príbuzných.
Obloha bola tmavá, akoby sa slnko v ten deň uložilo predčasne spať. Deň plynulo prechádzal do noci, hoci jej čas ešte nenastal. Zdalo sa, že celý Gemer sa ukladá na spánok, len sem-tam v niektorých oknách zablikalo svetlo... Noc bola ešte ďaleko, ale deň bol už akýsi unavený, tak ako celý kraj, ako celý svet a ako všetci prostí ľudia z dlhotrvajúcej vojny, smútku, bolesti a hladu. Občas bolo cítiť beznádej nesúcu sa vzduchom ako vôňa koláča, ktorý už-už niekto rozkrája a vôňa sa rozplynie. Boli však mnohí, čo nádej nestrácali.
Príbeh hrdinu SNP, Revúčana Ladislava Martina Šeböka. Pri osemdesiatom výročí významnej kapitoly slovenských dejín chceme pripomenúť príbeh človeka, na ktorého stále spomínajú príbuzní, hoci tiež neboli už jeho súčasníkmi. Zomrel veľmi mladý, život mal pred sebou, keď nešťastie ostatnej svetovej vojny doľahlo aj na neho. A predsa stihol tak veľa! Žil krátko, ale naplno a statočne vytrval tam, kde ho doba a vlastné svedomie postavili. Revúčan Ladislav Martin Šebök sa narodil v našom meste 28. júla 1921 a jeho život treba pripočítať k hrdinským obetiam Slovenského národného povstania.
Ľahký guľomet ZB 30J (M 37) – Predmet mesiaca august 2024
Napísal(a) Ján Aláč
S mnohými zbierkovými predmetmi v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa spájajú zaujímavé príbehy. Tak je to aj s predmetom mesiaca august, ktorým je ľahký guľomet „ZB 30J (M 37)“. Spája sa s ním príbeh, v ktorom sa riaditeľ vtedajšieho Gemerského múzea Eugen Wágner snažil do zbierok, a hlavne do novej stálej expozície sprístupnenej v roku 1960, získať zbraň, a to ľahký alebo ťažký guľomet, ktorým by doplnil inštaláciu o protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. Tento zbierkový predmet zároveň rozpráva aj príbeh jednej z najlepších československých zbraní v období pred a počas druhej svetovej vojny.
80. výročie SNP v Rožňave: Spomienka na hrdinstvo a odvahu
Napísal(a) Róbert Šimko
V utorok, 3. septembra 2024, sa pred Radnicou na Námestí baníkov v Rožňave uskutoční významné podujatie na počesť 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Toto historické povstanie, ktoré sa odohralo v roku 1944, je jedným z najdôležitejších momentov v dejinách Slovenska, symbolizujúcim odvahu a odhodlanie slovenského národa v boji proti fašizmu.
Program podujatia začne o 9.00 hod. slávnostným kladením vencov, ktorého sa zúčastnia predstavitelia mesta, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Základnej organizácie partizána Tótha, ako aj príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento akt je prejavom úcty a vďaky tým, ktorí obetovali svoje životy za slobodu a nezávislosť našej krajiny.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-